Ešte k sťahovacím oknám:
Často boli poruchové, strácali sa kľučky, neboli obsluhovatelné cestujúcimi, možno preto boli u T1 vymenené aspon niektoré. Ale zase u T2 sa nikdy nemenili (prvá séria mala tiež sťahovacie), pamätám sa, ked som o prázdninách brigádoval ako sprievodca tak som sa raz v takej súprave škvaril, pretože vodič to nevedel otvoriť, nemal čím.
Díky za info!
Inak je zaujímavé,že TI v ostatných mestách mali stále pôvodné okná/pokiaľ neboli hromadne menené pri GO,napr.niektoré Ostrava/.Asi tie výmeny piate,cez deviate bola "špecialita" Košíc?V tej dobe súdiac podľa fotiek,vyzerala údržba vozov zúfalo. ?
Dvastojedenástku som videl osobne už ako búdu na ihrisku Tatry Smíchov. Je aj viac fotiek, na nich je to vidieť, jednalo sa o jedno alebo dve okná, ostatné povodné.
Dvastotrojka bola dopravená do Ostravy ako pološrot, napríklad palubná doska totálne rozbrakovaná, niektoré okná chýbali. Mám sériu fotiek práve po vyložení v Ostrave a pred nakladaním v KE. Z fotiek interiéru je vidieť povodné usporiadanie sedadiel (priečne 2+1) a tiež okná, niektoré vzadu boli UŽ z Košíc sklápacie "tédvojkové".
U dvojstovákov sa dá ešte bádať. Čísla pražských vozov dodaných do Košíc sú známe a sú presne zdokumentované pražské úpravy /široké sloupky, bezrámová okna, reko na pět oken../
Presne si pamätám päťokeňák bezrámový , ale TROJSTOVÁK, myslim č11 (mam fotku, musel by som vyhladať), ten bol vyradený po nehode, nedožil sa konca prevádzky v r.68.
Samozrejme myslel som opraviť farbu strechy T1 na nákrese v kolonke vozidlá.
Či boli šedé aj odkvapy na T1 to už fakt neviem.
TI č.211 skončila v ČKD,prestavaná na vlek č.3000.Na fotke v Atlase tramvají má však okná pôvodné"na kľučku".
TI č.203 v Ostrave po reko v 68. ,okná na strane dverí pevné,naproti pôvodné "na kľučku".Potom po VP v sedemdesiatych rokoch prerobené.Dverová strana doplnené priečky,ostatok prerobený na vyklápacie á la TII./nie však nerezové rámy/.
Ešte dotaz ohľadom pražských "dvojstovákov" v Košiciach: Je možné,že sa tu vyskytoval aj nejaký "päťokenný"exemplár? Viem,že Praha mala aj takéto rekonštruované kusy.
Ale 203 má strechu celú šedú.Alebo aj okapové plechy mali byť šedé?Na čb fotkách sa tie farby zlievajú a Pražáci aj Ostraváci majú okapy tiež krémové.
Linková orientácia je Ostravského pôvodu,plný súhlas,uvedenie do pôvodného stavu asi ponecháme na ďalšie generácie renovátorov.Technicky to možné je vždy.
Ešte k T1. V popise na stránke vozidlá v oddieli "úpravy" odstráňte celkom posledný odstavec ! Povodná linková orientácia zostala v Košiciach U VŠETKÝCH VOZOV bez zmeny, v dobe úprav na plechové tabule s číslom u vozov T2 a T3 už boli T1 odstavené a nepočítalo sa s ich ďalšou prevádzkou. Úprava u vozu 203 pochádza z Ostravy ! (a u košického hist. vozidla posobí velmi rušivo).
U niektorých T1 v KE boli prevedené tieto úpravy:
1/výmena okien za sklápacie (u vozu 203 niektoré okná takto upravené už z Košíc - je foto), u iných, napr.211 tiež za tétrojkové; posobilo nie velmi esteticky, lebo boli vymenené len niektoré.
2/odstránenie zásuviek viacčlenného riadenia na čelách
3/výmena zadných svetiel zapustených za "kvapky" ,tak ako je na 203
Tieto úpravy boli robené nedosledne nie na všetkých vozoch a nie všetky.
A strecha bola VŽDY CELÁ ŠEDÁ a nie v kombinácii s krémovou, tak ako dnes na 203, možno svetlejší náter ale to skor "vyšisovaním" po dlhšej dobe. Rozhodne nikdy nebol použitý ten šedohnedý náter ako je na pražských múzejných vozoch!
Prosím opravte to nech tam nie sú bludy, vidím, že máte snahu dať dokopy tieto stránky, rád pomožem, to preto tie pripomienky, vela z tej doby osobne pamätám.
Prečíslovávanie električiek či skor ja tomu hovorím "preelektričkovávanie čísel" je známym javom.
Záhadou zostáva DZMK 17. Na jedinej známej fotke je vidieť, že je opravovaný po nehode . Moja teória je , že šlo o voz povodnej série 1 - 7 , po nehode evidenčne zrušený, zrejme čelným nárazom poškodený aj kontroler, následne použitá el. výzbroj zo zhnitého dvojstováka 17 a ten fyzicky likvidovaný (???)
Tiež sa pripájam.
S tými číslami je guláš.V rokoch 48- 57 papierovo č.10/II DZMK rok výroby 21.12.52.Pod č.13/II je "dvojstovák".
V evidencii z rokov 58-63 je DZMK/stále druhé obsadenie čísla/,r.výr. 52,vyradený cca 1963,po ňom prevzal číslo Ringhoffer ex Praha č.371,dnešný múzealny.Pod č.13/II je stále "dvojstovák".
Lenže to čo vozy mali v papieroch sa nemuselo zhodovať s tým,čo mali na skrini.Už vtedy sa asi robili kadejaké účelové čachre s číslami,aby boli splnené socialistické záväzky a boli odmeny ?
Ešte k nákresu T1. Srecha bola VŽDY celá šedá ! Dobré by bolo opraviť. A keď už má naznačenú zásuvku viacčlen.riadenia vpredu, mala by byť aj vzadu. Povodné zadné svetlá boli malé, zapustené.
Ten "DZMK 10" mi nesedí. /predpokladám, že tie obrázky kreslíte vy/
Ten by som nezaraďoval medzi "typ" DZMK. Je to len úprava povodného MVG , zjednosmernenie, atypická rekonštrukcia, jediný kus. To bol tzv. "dar Stalinovi a mal číslo 13. Desiatka bola v tej dobe niečo iného, tiež atyp. reko MVG , je fotka. (prečíslovávanie bolo určitým folklórom dpmk ešte donedávna, pokial voz niekedy dostal toto číslo , dá sa to doložiť ?)
AVozy DZMK tvorili malú sériu, sú pomerne dobre dokumentované, včetne výkresov , spravte ich obrázok do danej kolonky. Atypické vozy je dobré mať skreslené ,ale dal by som ich do zvláštnej kolonky.
No keby tam bol pôvodný kus čohokoľvek,tak sa tu neprieme o farbách ? V Pešti to prekopali dokonale.To,že boli žlté po 38.om je logické,veď tu bolo Maďarsko a po vojne boli asi iné starosti,ako nejaké nátery,buď sa obnova nerobila dôsledne alebo sa likvidovali staré zásoby farieb,ale to už fabulujem.Aj na čb fotkách vidno,že to tu bolo pestré už za Prvej republiky,kolorované pohľadnice beriem s rezervou,ale hnedé a žlté sa vyskytujú viackrát.
Zostal na MVG 1 nejaký kus povodného plechu alebo oken.rámu? Ak áno, tak škrabať, škrabať, možno pod nánosmi čosi bude.
Žltý náter prekázatelne bol od r.38, osobne pamatám ešte dva vozy počiatkom 60-tych rokov.
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
Yogi616