no jasne, ale pri sucastnom stave kolajovej dopravy v meste a jeho okoli sa neda hovorit o tom, ze by to na tie 4 smery mohlo stacit, najma ked je to vymyslene uplne zle.
A ja uvazujem tymto smerom... Preco by som mal travit v doprave denne 2 hodiny ? Alebo tebe to neprekaza ?
Aj ja by som sa chcel k tomuto pripojit. Tiez ma dost zaujima historia starej Petrzalky. Velmi by som chcel nejaku mapu ako to vtedy vyzeralo, ked to bola dedina, alebo nejake stare fotografie. Ak by niekto mal alebo o niecom vedel, prosim, ozvite sa. ?
Mě přijde zvrhlé, když se někdo pokusí nacpat stovky tisíc lidí na jedno sídliště za městem (a ještě ke všemu za veletok). Připomíná mi to Novosibirsk...
A fakt nevím, co tam soudruzi plánovali za dopravu, ale na rozdíl od Prahy, kde metro má i jiné funkce (nejen obsluhu podobného Jižního města), na Petržalce by sice bylo potřeba- ovšem bylo by čistě monofunkční- nikde jinde by nemělo význam. Ale hlavně by to chtělo už konečně začít něco dělat- třeba levného a jednoduchého (rychlodrážní trať tramvaje)- než vám autobusy uhnijí!
http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=B21.storociea&c=21.storociea_17_5
...Vedci z Riceovej univerzity postavili najmenšie auto na svete. Je zložené z jednej molekuly za pomoci použitia nanotechnológií, ktoré umožňujú stavať veci atóm po atóme.
Nanoauto má podvozok, nápravy a štyri točiace sa kolesá. ...
Voľne otáčavé kolesá sú postavené zo šesťdesiatich atómov uhlíka. Celé auto meria 3 až 4 nanometre, čiže je o trochu väčšie ako molekula DNA. Pre porovnanie, ľudský vlas má hrúbku asi 80-tisíc nanometrov.
Aj ďalšie výskumné tímy postavili nanoobjekty v tvare auta. Nanoauto z Riceovej univerzity je však prvé vozidlo, ktoré sa tak aj správa. Jazdí na štyroch kolesách smerom, ktorý mu určuje predná os medzi kolesami.
"Je relatívne jednoduché postaviť objekty, ktoré sa kĺžu po povrchu. Naše nanoauto sa však nešmýka, ale dokázateľne po povrchu jazdí," uviedol Tour.
Použitím elektrónového mikroskopu vedci zistili, že auto možno ťahať. Sila potrebná na potiahnutie auta v smere, ako boli natočené kolesá, bola nižšia ako pri ťahaní auta na stranu.
Výskum vedcom trval až osem rokov, lebo nevedeli nájsť spôsob, ako pripevniť k autu kolesá tak, aby ho nezničili. V súčasnosti pracujú na nákladnom aute, ktoré je schopné prevážať ďalšie molekuly.
Sommelier: zas vytahujes mackopsa? A z Kyjeva by sem take nemohlo chodit? Ved by sme vramci vystavby NDS v BA mohli prepojit jednotlive metra od Londyna az po Moskvu v osi zapadvychod a od Helsink po Ateny v osi severjuh, nie? Ved aj tam raz ciesie dietky budu skolopovinne... A aj Klara Orgovanova bude mat jednoduchsie cestovanie na Helsinsky vybor...
Galiyosha, urbanistika Petrzalky: ja mam z rovnakeho zdroja (JPP) blizkeho niekdajsiemu GIB, ze (?vitazom, zucastnenym?) boli Japonci, ktori tam chceli v povodnych luznych lesoch stavat baraky 18-24 poschodi vysoke tak, aby sa vzajomne netienili. Co najmensie zasahy do povodneho ekotopu a fungujuca infrastruktura vratane NDS (metro) mali byt samozrejmostou. Pocet obyvatelov do 200tis(!)... Zial, ziadny papier som k tomu nikdy nevidel, viac o tom neviem.
1.čo sa týka odchodov, máš pravdu velmi vela ich nebolo využitých ale čo sa týka L99 tak mi povedz kam sa s ňou dostanem ?
2. čo sa týka 87 do nej sa nenavážam ale pravda je že cez prístavný most je to menej km aj ked niekedy viac času
3.čo sa týka logiky niektorých ludí pri cestovaný tak vážne pochybujem
4. s tou L 93A a B by sa to teda spravilo že L93A by bola normálna linka s 8minutovým intervalom +v sedle 12 a L93B iba premávala iba v špičke (8) ako doplnok
5. napr L95 naozaj nieje v useku Vyšehraská - Romanová odkázana na 3 minutový interval dal by sa zväčšiť a spraviť napr L95B Prokofievova -šafko (premáva iba v špičke)-a ušetria sa pri tom spoje
a nakoniec tými linkami A a B som chcel iba skusiť urobiť nejake riešenie pretože musíš uznať že autobusy 2-3 zastávky pred konečnou už vozia iba vzduch a tým že ich trasa by bola rovnaká len ku koncu by sa rozišla by sa to dalo možno odstraniť
no mi tu vadi, ze je to tu stale rovnake.. rad sem chodim, ale preco napr. do galerie nepribudaju pomaly nove foto z updatov, proste je to tu stale o tom istom.... ? ? ? ?
#51907 Martin Fundárek: "Pozri si cestovný poriadok ŽSR a uvidíš, ako tam vyzerá "intervalová doprava"."
- ? ? ?, ŽSR nemá CP! Myslel si cestovný poriadok ZSSK?
_________________ #51908 Martin Fundárek: Čo ti vadí na urbanistickom riešení Petržalky? Podľa mňa je návrh dobrý, akurát nejakí debili rozhodli o nepostavení infraštruktúry - hlavne nosného systému MHD. A druhý dôvod súčasných dopravných problémov je, že Petržalka proste nebola projektovaná v súlade s dnešnou mainstreamovou IGKkultúrou.
Toľko k urbanistickému riešeniu, keď by sme to chceli zobrať komplexne, potom sa môžeme ešte rozprávať o fušerskom vyhotovení a údržbe... Ale to je už offtopic. ?
A to s tým útokom je nezmysel.
________
4 galiosha: Najprv bola na 5ržku vypísaná medzinárodná súťaž, nikoho ale nevybrali, potom to zadali domácim.
jasne že majú.. to závisí od úseku trate.. 70 km/h ani nieje povolené.. ale to len preto lebo to niekto vymyslel.. na niektorých úsekoch by kludne mohla ísťa j 80 km/h..
Kami
http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=B21.storociea&c=21.storociea_17_5
...Vedci z Riceovej univerzity postavili najmenšie auto na svete. Je zložené z jednej molekuly za pomoci použitia nanotechnológií, ktoré umožňujú stavať veci atóm po atóme.
Nanoauto má podvozok, nápravy a štyri točiace sa kolesá. ...
Voľne otáčavé kolesá sú postavené zo šesťdesiatich atómov uhlíka. Celé auto meria 3 až 4 nanometre, čiže je o trochu väčšie ako molekula DNA. Pre porovnanie, ľudský vlas má hrúbku asi 80-tisíc nanometrov.
Aj ďalšie výskumné tímy postavili nanoobjekty v tvare auta. Nanoauto z Riceovej univerzity je však prvé vozidlo, ktoré sa tak aj správa. Jazdí na štyroch kolesách smerom, ktorý mu určuje predná os medzi kolesami.
"Je relatívne jednoduché postaviť objekty, ktoré sa kĺžu po povrchu. Naše nanoauto sa však nešmýka, ale dokázateľne po povrchu jazdí," uviedol Tour.
Použitím elektrónového mikroskopu vedci zistili, že auto možno ťahať. Sila potrebná na potiahnutie auta v smere, ako boli natočené kolesá, bola nižšia ako pri ťahaní auta na stranu.
Výskum vedcom trval až osem rokov, lebo nevedeli nájsť spôsob, ako pripevniť k autu kolesá tak, aby ho nezničili. V súčasnosti pracujú na nákladnom aute, ktoré je schopné prevážať ďalšie molekuly.