Ved Trnavu, celu rekonstruuju, ale som zvedavy, ci daju do poriadku aj toto zhlavie. Cela Trnavska stanica bola sprznena komancami, tou uchvatnou papundeklovou budovou, ktora je pol kilometra od peronov a stanicou v obluku.
Inak na juznom tahu sa frci do odbocky aj 100km/h
Takto genitalne je to prave v Trnave, kde ides pri vchode od Brestovian kilometer 40-kou. Bleeee. V Cechach mas aj v obycajnych staniciach na koridore na prve odbocne kolaje + spojky na zhlaviach stihle vyhybky pre 80 km/h do odbocky.
No to by si skôr Ty mohol vedieť, kedy pochopia:-). Ja myslím, že na SK nikdy. Som zvedavý, ako budú vyzerať na našom slávnom korytore zastávky a menšie stanice...
Kedysi som tu sľuboval pardubický predpis pre rýchlosti cez výhybky. Vo svojom počítači so ho bohužiaľ nenašiel, tak som musel kolegu z Perníkova požiadať o opätovné zaslanie a dnes to dorazilo. Takže citácia:
Z hlediska rychlosti průjezdu lze rozdělit výhybky na obyčejné a rychloprůjezdné. Pla-tí pro ně tyto povolené rychlosti:
- do 5 km/h – při návěsti „výhybka v mezipoloze“ (svítí tečka) – nutno sledovat sběrače
- do 10 km/h – přes obyčejné trolejové výhybky do odbočení
- do 15 km/h – přes obyčejné trolejové výhybky v přímém směru
- do 20 km/h – přes všechny typy rychloprůjezdných výhybek – platí jen pro trolejbusy Škoda 21Tr a pro trolejbusy s tzv.těžkými sběrači (historické nebo cizí vozy)
- do 30 km/h – přes rychloprůjezdné výhybky mechanické (sjížděcí) a přes rychloprů-jezdné výhybky elektromagnetické nesouměrné ve směru prudšího odbočení
- do 40 km/h – přes rychloprůjezdné výhybky elektromagnetické souměrné v obou smě-rech nebo přes rychloprůjezdné výhybky elektromagnetické nesouměrné ve směru mír-nějšího odbočení
Vysvětlení pojmů:
Obyčejná trolejová výhybka – výhybka elektromagnetická i mechanická s úhlem odbočení 20 a více stupňů.
Rychloprůjezdná výhybka – výhybka, jejíž štíhlý tvar s úhlem rozbočení 10 stupňů a kon-strukce umožňuje vyšší průjezdné rychlosti. Používají se výhybky souměrně i nesouměrně rozbočné (5 + 5 resp. 2,5 + 7,5 stupně).
Juro, ale to by sa nesmeli stavat novostavby typu Trnava - osobna skupina kolaji stovkovych cisiel, kde kazdy rychlik ide k peronu 40 km/h. Naozaj genialne.
A to uz nehovorim o tom ze za relativne "male " prachy sme uz mohli jazdit Kuty - Sturovo a Blava - Zilina plynulo aj cez stanice 140, postavit perony a potom zacat robit machry s koridorizaciou. Medzi Blavou a Kosicami mohla byt zeleznica davno bezkonkurecna - hodinovy takt R vlakov s rekonstrovanymi voznami, prelozeny 3 hodinovym taktom rychlejsich ICeciek by sa dal poriesit bez nejakych velkych problemov.
Igor, kedy konecne vrchne modrogumy pochopia, ze jeden po** peron s mimourovnovym pristupom urobi viac pre kvalitu grafikonu, ako elektrifikacia za miliardy, koridorizacia zo 120km/h na 160km/h, alebo supermoderne elektronicke zab.zar. od Zímensu.
Tam sú totiž RÁDOVO väčšie polomery oblúkov a prechodnice... Aj koľajnica na otvorenom zvršku sa trocha lepšie udržiava... Čím samozrejme nechcem hájiť extrémne ohavný stav koľajových tratí a vrchného vedenia v BA...
lol, no teraz asi ne... ale tusim je sprevadzkovana uz Strba - Strbske Pleso, Poprad- Stary Smokovec a Strbske Pleso - Vysne Hagy (tam jazdi ta uviaznuta elina)...
si