Reply on: El Sergio #37580:
s tými povrchovými trasami v centre pre "rýchlo-čokoľvek" je to ťažké... najmä ak sa zastavajú aj prirodzené koridory (napríklad po železničných tratiach). Podzemnému vedeniu by som sa nebránil, mimoúrovňové križovanie na estakáde tiež nie je lacné. Rýchlostná trasa na povrchu bude tvoriť dopravnú bariéru kdekoľvek (alebo nebude rýchlostná).
Ak sa nebude riešiť nosný systém podzemnými trasami, potom jediná ambícia "rýchloelektričky" bude, ako sa bez väčšej ujmy pomaly, ale aspoň plynule preštrikovať cez centrum.
Čo by sa mohlo dať robiť na povrchu? Nosný systém určite nie, ale aspoň niečo by sa dalo urobiť. Ak sa uskutoční mnou predpokladaný scenár (t.j. petržalská električka zastaví výstavbu segregovaného nosného systému na ďalšie dekády), bude potrebné aspoň
- vylúčiť tranzitnú dopravu z užšieho centra: Vajanské nábrežie od nám. Ľ. Štúra až po Šafárikovo námestie (po výstavbe mosta Košická a diaľnice Einsteinova bude tranzitná trasa vedená cez Petržalku), Štúrova, Kamenné námestie, nám. SNP, Špitálska - samozrejme, autá v niektorých trasách budú chodiť - do garáží, dopravná obsluha atď. - ale trasy nesmú umožňovať tranzit. V prípade dostavby trate ďalej cez Dostojevského rad by doprava bola obmedzená aj na úseku Dostojevského (ostatná doprava z Nív odkláňaná na Landererovu a most Košická)
- preferencie a iné úpravy pre zabezpečenie plynulosti MHD. Tam, kde sa nedajú z trasy vylúčiť chodci, aspoň ich "regulovať" stavebnými prvkami tak, aby nebehali po celej trati. To je problém napr. Obchodnej.
- aj napriek Allianzu, stále by sa dala realizovať trať v línii Dostojevského/Karadžičova až po Filiálku (s možným pokračovaním ďalej)
Z toho vychádza, že smer západ- (severo)východ by na tom nebol tak zle, ale úplne chýba možnosť povrchovo riešiť dopravnú os trasy B - teda severo-južné vedenie. Z toho mi naozaj vychádza oprávnenosť požiadavky na kompletné riešenie trasy B od začiatku.
Štefánikova a Šancova sú obsadené pre cestné okruhy a ani po dostavbe Severnej tangenty nemožno očakávať také zníženie záťaže, aby bolo možné cez ne viesť povrchovú trasu. Naopak stavba tangenty je príležitosťou pre výstavbu podpovrchovej trasy, inak sa na povrchu naozaj veľa nedá urobiť - a vyzerá to tak, že ani Fakultná nemocnica v dohľadnej dobe nespadne, aby uvoľnila trasu pre zaústenie priečnej osi na Šancovú.
Do tej doby, na rýchly prechod centrom Bratislavy najlepšie použijete športovú obuv zn. Nike...
COLOR
(04.11.2004; Nový Čas; s. 11; Marcel Lincényi)
BRATISLAVA - Vedenie Dopravného podniku Bratislava (DpB) má váľne problémy. Spoločnos» prerobila vyąe 160 autobusov z naftového na plynový pohon. Slovenský plynárenský priemysel vąak v týchto dňoch zvýąil cenu plynu do autobusov o dve tretiny! Aký o čaká "ekologicky priateµské" zelené autobusy?
Stlačený zemný plyn zdraľel o 60 percent, propán-bután o pätinu. Namiesto 10.20 Sk teraz musí DpB za kubík plynu zaplati» 17 Sk. "Cenu zemného plynu sme garantovali dopravným podnikom tri roky, lehota vąak vyprąala," informovala hovorkyňa Slovenského plynárenského priemyslu Dana Krąáková. Zvýąenie cien odôvodnila nárastom cien ropy na medzinárodných trhoch. "V roku 2005 sa nám zvýąia náklady na pohonné hmoty pre 101 autobusov prerobených na plynový pohon o 60 percent," reagoval na vzniknutú situáciu riaditeµ ekonomického rezortu DpB Viliam Majda. Vedenie podniku muselo 17-milionovú poloľku zapracova» do plánu nákladov na rok 2005. Generálny riaditeµ podniku Ján Zachar vąak ubezpečil, ľe zvýąené náklady sa neprejavia na zdraľovaní cestovného. Fakt je vąak ten, ľe v posledných rokoch sa zdraľovanie palív premietlo vo zvýąení cestovného vľdy k prvému máju.
Návratnos» plynofikácie autobusov
Podµa generálneho riaditeµa DpB Jána Zachara sa investície do plynofikácie v roku 2001 vrátili uľ dnes. Návratnos» nákladov bola vypočítaná na tri roky pri sólo autobusoch a na ątyri pri kĺbových. "V prípade, ľe SPP postaví v roku 2005 novú plničku na plyn, otvára sa moľnos» ďaląej plynofikácie asi stovky autobusov, resp. nákupu nových vozidiel na toto palivo," dodáva Zachar.