"Takze sa bude prestupovat na petrzalskej strane mosta z elektricky na rychlodrahu" a Re #32973 galiyosha: "V Petrzalke jedna jedina elektrickova trat neskor prebudovana na "nosny system""
A nebude to náhodou tak (ako bolo veľakrát v poslednej dobe predstaviteľmi mesta spomínané), že úsek Janíkov dvor - Bosákova bude postavený ako trať nosného systému (teda plne oddelená od ostatnej dopravy) a v budúcnosti použiteľný napr. aj pre metro. Prechod električky cez Starý most je dočasné riešenie do výstavby tunela pod Dunajom (čiže s metrom - alebo čo to bude - sa stále počíta). Dôležité je, že toto dočasné riešenie neblokuje výstavbu nosného systému v Petržalke (kvoli tomu, že by sme nemali peniaze na tunel pod Dunajom ešte napr. 50 rokov). V dokumentoch, ktoré som čítal nie je nikde napísané, že sa bude v Petržalke prestupovať z jedného systému na druhý. Skôr pôjde v prvej etape o trať s rýchlodrážnymi parametrami v Petržalke a klasickú elinu s drobnými vylepšeniami v ostatnej časti mesta. Vozidlá môžu samozrejme prechádzať z jednej trate na druhú a prestup nebude nutný (preto sa aj buduje trať v Petržalke s rozchodom 1000 mm). V ďalšej fáze, keď (ak) sa postaví tunel pod Dunaj a trasa B cez stanicu na Trnavské mýto, môžeme prestavať rozchod a vytvoriť prvú linku metra. Nezatvárajú sa tak dvere ani pred jednou možnosťou. V dokumente sa okrem iného píše, že trať NS končiaca v Karlovej Vsi (pred jej predĺžením do Dúbravky) môže byť napojená na električkovú sieť alebo druhá možnosť je, že sa bude prestupovať.
Mozno by nebola na figu borovú. napr. Len je tu vela ciernych pasazierov, sice sa mozno vozy trocha udrzuju a vela sa urcite minie aj na opravy, malo je to dotované a radsej si bývali cestujuci kupujú drahsie auta, co tu V BA len tak pribuda, Myslim obrazne , ze v Brne je to opacné a tak to malo Sk co z toho MHD ostáva v BA ostáva , je len vlastná reklama. No verím, ze by sa to dalo zmenit, len by to musel niekto zhora riadne chciet
treba si pozriet napr. 100% np Cityrunner v Linzi na 900mm, tam kde je podvozok to ma este aj sedacky po obidvoch stranach a uplne postacujucu ulicku na prechod.
Parameter priemerná záťaž na nápravu získač keď vydelíš hmotnosť vozidla počtom náprav. Zmysel takéhoto parametra je nulový, rovnako ako zmysel existencie FŘT a vlakov, v ktorých neplatí režijka ? .
Rozhoduje parameter maximálnej záťaže na nápravu, ktorý tam nie je uvedený.
ak mozem jednu poznamku k tym salinam na tej page. pise sa tam toto k variobahnu> "Dalším nezanedbatelným problémem zůstává vysoká hodnota nápravového zatížení, kdy průměrná hodnota se pohybuje kolem 9,5 t na nápravu, avšak na středním článku bude ve skutečnosti podstatně vyšší."
tak som pozrel ze kolko ma T6A5 ton. Podla imhd.sk je to 19.5tony na dve napravy to jest 9.75 na napravu. Takze 9.5 nebude take zle... zle bude iba to ze stredny clanok je mozno zatazeny viac. No a u Würzburg by som sa zamyslel lebo tam je tato priemerna hodnota 13 ton.
Keď už sme pri odkazoch na Fedaraci řidičů tramvají pána súdruha inžiniera Duba, pražského to Fecka, tak mne sa najviac páči toto: http://www.frt.cz/tramvaje/vozidla/100nt/Socimi/popis1.html
Akurát že firma medzičasom skrachovala ? .
Re #33089 BMko, #33090 aNTI: No tak sa nebudú prechádzať. A kto bude chcieť, bude sa musieť pretlačiť úzkym priechodom.
Aha, iba do vysky 20 cm? A cez tie sedadla sa da chodit? Navyse sirka portalu by mohla ostat povodna, mozno aj sirsia, keby sa skrina rozsirila na 2.5 metra miesto Viedenskych 2.4.
Najlepsie spravit ciastocne nizkopodlaznu T3 ved vela predkremacnych vlkov ma este sem tam vybornu kondicku, tak im netreba 100 centnu nizkopodlagovost.
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
fobust
No no no, T6 ma 4 napravy, nie dve. Takze prazdny voz ma smiesnych 4.875 tony na napravu. T3 je na tom este lepsie.