Discussion Forum › General Discussion

Ty vole... NA taketo odborne vyrazy asi T9 nepomaha, co bravo, najma ak si to pisal pismenko po pismenku!

Laminatka uz moze prekladat do jednodusstiny ?

? ? ?

Prud frekvencie impulzneho kodu pretekajuci kolajnicovymi pasmi sa uzatvara cez prvu napravu rusna, takze ak by sa v jednom KO nachadzali 2 vlaky, druhemu uz by sa ziadny kod na rusen neprenasal, vlak musi ist v tomto pripade maximalne opatrne rychlostou najviac 30 km/h s pohotovostou zastat pred prekazkou. V okoli vodica (v nasom pripade kolajnic), ktorym preteka prerusovany prud, sa vytvori prerusovane magneticke pole ktore pretina zavity snimacich cievok umiestnenych 200 mm nad hlavou kolajnice hned za plechmi pluhov rusna a indukuje v nich prud rovnakeho priebehu ako prud, ktory magneticke pole vytvoril. Indukovany prud, ktory je nositelom informacie, je spracovany a vyhodnoteny mobilnou castou VZ, ktorej vysledkom je svetelna navest na navestnom opakovaci rusna t.j. na navestnom opakovaci mozu svietit svetla zodpovedajuce kodom vyssie popisanym. Howgh. Otazky? Za pripadne doplnenie vopred dakujem Laminatke a dalsim znalym.

Pre sucinnost linioveho vlakoveho zabezpecovaca (LVZ) umoznujuceho prenos navesti hlavnych navestidiel na hnacie vozidlo (rusen), musi byt zabezpecene to, ze vlak sa pohybuje na trati s KO tak, ze napajacia strana KO (vysielac KO) je vzdy na konci vsetkych KO nachadzajucich sa v celom medzistanicnom useku, teda vlak sa pohybuje proti napajaniu kazdeho KO. Takze vznika dalsia perlicka, ze vysielace/prijimace KO pripajaju ku kolajnicovym pasom tzv. smerove rele podla aktualneho smeru udeleneho tratoveho suhlasu, pri jeho zmene, sa musia zmenit aj napajacie/vystupne konce KO. Potom ak vlak obsadi a suntuje KO, odpada vyhodnocovacie rele J a toto v sucinnosti s rele nasledujuceho navestidla zapina tzv. dodatocne kodovanie KO, tzn. napajacie napatie KO je vysielane niektorou z frekvencii 0,9 (kod cerveneho svetla - na najblizsom navestidle je navest STOJ) 1,8 (kod tzv. zlteho medzikruzia - na nasledujucom navestidle nav. znak nariadujuci zmensenie rychlosti v obvode vyhybiek za tymto navestidlom na 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 3,6 (kod zlteho svetla - na nasledujucom navestidle navest VYSTRAHA alebo niektora z navesti Ocakavajte rychlost 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 5,4 Hz (kod zeleneho svetla - na nasledujucom navestidle navest VOLNO). Prenos informacii LVZ je z KO na hnacie vozidlo uskutocneny induktivnou cestou. (pokracovanie bolia ma prsty)

Rusive vplyvy na cinnost KO ma elektricka trakcia, ide najme o prechod spatnych trakcnych prudov (alebo vykurovacich prudov), ukolajnenie kovovych konstrukcii, zdroje el. trakcie. Spatne trakcne prudy na jednosmernej trakcnej sustave sposobuju predmagnetovavanie stykovych transformatorov (ako tu uz niekto pisal - cierne krabice s kablami do kolajnic na stykoch KO zabezpecujuce pripojenie prijmaca/vysielaca KO ku kolajnicovym pasom a sucasne umoznujuce prechod spatnych trakcnych prudov medzi jednotlivymi KO smerom do trakcnej meniarne), transformaciu striedavych zloziek do zariadenia, razove vlny pri skratoch, prepatove stavy pri atmosferickych vybojoch, koroziu kovovych plastov kablov posobenim tzv. bludivych prudov, vplyv tyristorovej regulacie. Striedava trakcia sposobuje poruchy zapricinene prechodovymi javmi trakcneho vedenia, vznik falosnych frekvencii pri tyristorovej regulacii a vznik indukovaneho napatia v subeznych vedeniach. Zdroje elektrickej trakcie sposobuju vznik vyssich harmonickych nasobkov frekvencie 50 Hz (hlavne 400 Hz) do jednosmerneho vedenia 6 kV.

Samozrejme, od stavu tychto rele vyhodnocujucich volnost KO (oznacovane pismenom J) resp. priamo tieto rele alebo ich opakovace Jo, JQ1... ovlyvnuju cinnost priecestnych zabezpecovacich zariadeni, navestne znaky navestidiel a vlastne od nich sa odvija akakolvek cinnost zabezpecovacich zariadeni. Inak budem pokracovat, len na mobile sa to pise dost pomaly, prosim o trpezlivost.

Na tratiach bez elektrickej trakcie alebo s jednosmernou el. trakciou sa pouzivaju KO so signalnou f=50 Hz. Tieto sa z dovodu ovplyvnitelnosti inymi vedeniami novo neprojektuju, pouziva sa f=75 Hz spravidla na trati a f=275 Hz spravidla v staniciach. (pokracovanie)

Vdaka, konecne som pochopil system, akym sa to vyhodnocuje A predpokladam ze na tieto obvody potom nadvazuju take veci ako obvody navestidiel, priecesti, a pod.

Hmm... Medzitym som zaspal po nocnej. Takze, kolajove obvody su liniove prostriedky vyhodnocujuce pritomnost kolajoveho vozidla v urcitom useku trate alebo stanice. Na bezpecne vyhodnocovanie volnosti sa vyuzivaju paralelne kolajove obvody (KO) = vysielac KO je cez regulacny prvok paralelne pripojeny k obom kolajnicovym pasom ktore tvoria (odizolovane kolajovym lozkom a izolovanymi spojkami) spojovacie vodice KO. Na opacnej strane je paralelne ku kolajnicovym pasom pripojeny prijimac. V pokojovom stave tecu KO signalne prudy (u nas pouzivane f=50, 75 a 275 Hz) - prijimac (spravidla rele) je trvale v pracovnom rezime a vyhodnocuje (kotva rele je pritiahnuta) nepritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku - usek je volny. V pracovnom stave (vstup kolajoveho vozidla do kolajoveho useku) dochadza k suntovaniu KO napravami vozidla, signalne prudy sa uzatvaraju cez vlakovy sunt. Male prudy Ip nestacia udrzat prijimac v pracovnom rezime a tento sa dostane do pokojoveho stavu (kotva rele odpadne) a vyhodnocuje pritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku t.j. usek je obsadeny. Kazda porucha KO sa prejavi bezpecnejsim smerom - kotva rele odpadne a KO je vyhodnoteny ako obsadeny. Napr. pri strate napajania KO, lom kolajnice, prerusenie vodicov medzi kolajnicovymi pasmi a vysielacom alebo prijimacom.

Ty to podaj vedecky, ja sa to potom pokúsim laicky:-).

http://www.nooby.sk/komyx/komyx.htm ?

J: ok, pustim sa do toho. mam rozrobenu aj jednu inu vec, ale nemozem sa ani za boha dokopat k jej ukonceniu

Zjednodusene

Zaujemcovia o problematiku kolajovych obvodov, chcete vedecke pojednanie alebo zjednodusene vysvetlenie?

No, osobne sa tesim na ten redizajn (brrr, ake to slovo!) bratislavskej webovej stranky. Jej sucasna podoba je sice omnoho lepsia ako kedysi, no podla mna to stale nie je ono. Turista hlada jasne informacie o doprave, o kulture a podobne a pokial na bratislava.sk nieco najde, tak sa uklika k smrti ?
Zaujimave je, ze sa v buducnosti propagacie mesta nezabuda na japonskych turistov, ktorych rok co rok v nasom meste pribuda. Niekedy sa tomu az cudujem, co ich sem pritahuje ?

...co sa teda laminatke urcite stat nemoze kedze ma amplitudovu regulaciu odbockovym transformatorom... peace S499 8)))

COLOR: laminatka ti to urcite lepsie vysvetli , ale ked si pamatam tak "interakcia" stareho systemu linkoveho zabezpecovacieho zariadenia prebieha pomocou signalu vysielaneho do kolaji, je to niekolko frekvencii diskretneho spektra, ktore reprezentuju kodovany udaj o stave nasledujuceho tratoveho useku, tak sa prenasa hlavne informacia o povolenej rychlosti, naopak vyskratovanim "predelu" kolaji napajanych cez symetricky transformator (take velke skatule pri trati) napravami supravy sa dava releovemu usekovemu zabezpecovaciemu zariadenu povel napr. k uzavretiu zavor. Cely problem je v tom, ze ak je na masine jednosmerny pulzny menic so sirkovou modulaciou tak moze pracovat iba na niektorych frekvenciach (tusim 33a1/3, 100Hz, atd..) aby svojou cinnostou neznemoznoval (rusil) cinnost zabezpecovacich zariadeni..

Bude to dlhé, ale musím sa pochváliť rodným mestom.

Stane sa Bratislava módnym hitom tohtoročnej turistickej sezóny?

Napriek pozvoľna stúpajúcim číslam o návštevnosti Bratislavy, hlavné mesto Slovenska ešte stále nie je dostatočne známou turistickou destináciou. Trvalou úlohou samosprávy hlavného mesta je spolupracovať s ostatnými partnermi na vyššej spontánnej poznateľnosti značky „Bratislava“ a budovať imidž mesta ako novej stabilnej destinácie v Európe.

Turizmus je niekedy vnímaný laickou verejnosťou ako voľnočasová aktivita. Z hľadiska subjektov pracujúcich v turistickom ruchu a z pohľadu prínosu pre región je turizmus priemysel a ako taký podlieha zákonitostiam trhu. Bratislavu je potom treba vnímať a prezentovať ako značku so všetkými jej atribútmi. Donedávna „značke“ Bratislava chýbali základné atribúty: logo a slogan. Od jari 2004 má Bratislava oboje. Nové logo a vizuálny štýl mesta sa v priebehu leta začína postupne uplatňovať v komunikácii mesta. Sloganom Bratislavy pre nasledujúce obdobie je: „Malé veľké mesto“/“Little Big City“.

Samospráva chce prezentovať Bratislavu ako mesto, ktoré má všetko, čo má veľkomesto mať, ale v „ľudských rozmeroch“. Turisti v Bratislave oceňujú okrem krásne zrekonštruovaného a útulného historického centra to, že je tu všetko takpovediac na dosah, že ani vo vrcholnej sezóne nie je centrum presýtené turistami a možno si tu posedieť, odpočinúť a zabaviť sa. Ďalšími atribútmi Bratislavy je dynamika rastu, bezpečnosť a mladosť mesta.

V tomto duchu magistrát pripravil novú sadu propagačných materiálov so sviežim moderným dizajnom, ktoré predstavujú mesto nielen ako historickú pamiatku, ale ponúkajú návštevníkovi všetky pohľady na mesto, ktoré by ho mohli zaujímať. Základ tvorí všeobecná brožúra o Bratislave, doplnená o Kalendár podujatí, Pamätihodnosti a prechádzky mestom, Ubytovanie a doprava, Bratislava - jedna veľká reštaurácia a Bratislava ťa chce, určená najmä mladým návštevníkom.

Bratislava má tiež nový výstavný stánok zodpovedajúci jej postaveniu hlavného mesta. Stánok mal premiéru na výstave Slovakiatour v januári 2004, kde získal 3. cenu v súťaži expozícií. Ďalej reprezentoval mesto na veľtrhu IMEX vo Frankfurte v máji tohto roku.

Najekonomickejším spôsobom, ako „dostať Bratislavu na mapu“ je aktívna spolupráca so zahraničnými médiami. Vstup Slovenska do Európskej únie akceleroval záujem viacerých mienkotvorných médií aj o Bratislavu ako turistickú destináciu v tzv. Novej Európe. Bratislavu navštívilo napr. 30 novinárov z Rakúska počas účelovo organizovanej pracovnej cesty 21. apríla. Magistrát ďalej aktívne spolupracoval na tvorbe programov o Bratislave so štábmi BBC, ORF, chorvátskej HRT, talianskej verejnoprávnej RAI Uno, belgickej TV De Wereld, francúzskej ZDR/arte, atď. Nová elektronická prezentácia Bratislavy predstavila slovenskú metropolu napr. počas otvorenia novej leteckej linky Lufthansy Bratislava – Mníchov, na podujatí k inauguračnému letu Slovenských aerolínií do Tel Avivu, alebo na podujatí The Slovak Tourist Day v Londýne.

Bratislava si v poslednom období vyslúžila vynikajúce recenzie vo viacerých článkoch najmä angloamerických médií. Niektoré ju dokonca spolu s Ljubljanou pasovali za módny hit tohtoročnej európskej turistickej sezóny.

Hlavné mesto Bratislava sa stalo riadnym členom v organizácii ECT (European Cities Tourism). Od roku 1994 je členom EFCT (Európskej federácie kongresových miest). Okrem rozvoja bežného – zážitkového - turizmu samospráve záleží na rozvoji konferenčného turizmu, ktorý generuje najlepší imidž, referencie a najväčšie zisky. Aj keď Bratislava zatiaľ nemá vlastné kongresové centrum, je tu veľký potenciál na organizovanie menších konferencií. Bratislava po dvojročnej intenzívnej príprave vo februári tohto roku úspešne usporiadala 39. konferenciu a valné zhromaždenie EFCT, na ktorom sa zišli odborníci z oblasti kongresového cestovného ruchu zo 64 krajín. Bratislava počas konferencie ukázala rozhodujúcim ľuďom v tejto oblasti pripravenosť takéto podujatia kvalitne organizovať. Ďalším krokom bola účasť Bratislavy na veľtrhu IMEX vo Frankfurte n./Mohanom, špecializovaného na konferencie a kongresy.

V najbližšom období hlavné mesto pripravuje redizajn oficiálnej internetovej stránky pre návštevníkov mesta vo viacerých jazykových verziách. Pripravuje tiež realizáciu krátkeho propagačného filmu, organizáciu ďalších poznávacích pracovných ciest pre rozhodujúcich touroperátorov a novinárov. Mesto tiež uvažuje o vydaní knihy fotografií Bratislavy, ktorá na trhu chýba.

Starostlivosť o návštevníkov Bratislavy v okamihu ich príchodu do mesta by malo prevziať Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). V rámci ponuky nových služieb a produktov BKIS ponúkne turistom od 1. júla rozšírenú možnosť predaja vstupeniek na kultúrne a spoločenské podujatia doma i v zahraničí, vrátane viacerých online systémov. Informačné centrum BKIS na Klobučníckej 2 bude mať rozšírené otváracie hodiny, najmä cez víkendy – v pondelok až piatok 8:30 – 19:00, sobota 9:00 –17:00, nedeľa 9:30 – 16:00. Infocentrum na Hlavnej stanici bude otvorené v pondelok - piatok 8:00 –19:00, v sobotu 8:00 – 16:00, v nedeľu 8:00 –15:00. Novinkou je predaj cestovných lístkov na MHD a informácie o doprave prostredníctvom webovej stránky DPB; k dispozícii budú tiež vytlačené mapy A4 v 6 jazykových mutáciách (anglicky, nemecky, taliansky, maďarsky, španielsky a japonsky).

Ďalšou novinkou je predaj produktov a služieb v eurách, ponuka ubytovania aj na súkromí, slovenské večere na objednávku aj s kultúrnym programom. BKIS ponúkne sprievodcovské služby v ďalších cudzích jazykoch, čím sa ich počet rozšíri na 14. Niektoré služby budú za znížené ceny.

Novým produktom BKIS sú garantované prehliadky a ponuka koncoročných výletov pre školy so špeciálnymi zľavami, nové voľnočasové produkty – napríklad rafting, potápanie, lezecké aktivity, stavba pltí atď. Osvedčená historická električka BKIS bude jazdiť v stredu aj v sobotu popoludní a večer. Program tohtoročného Kultúrneho leta Bratislava bude umiestnený aj na webovej stránke mesta Viedeň.



Pre nás/vás je možno najzaujímavejší deviaty odstavec. Možno by bolo dobré pobiť sa s magistrátom, aby bolo www.iMHD.sk oficiálnou nezávislou stránkou prezentácie MHD a informovanosti o nej. Predsa len, to čo má vytvorené DPB a ako to funguje oproti iMHD.sk je asi taký rozdiel ako japonské ZERO a MiG 29.

Teraz som to našiel aj na ich stránke, takže nič.
Ale majú tam aj toto. ?
http://www.metroba.sk/sk/projects/underground/index.html