Discussion Forum › General Discussion

Neviem, koľko máš rokov a aké máš skúsenosti s MHD inde vo svete. Ale ja som pracoval a opakovane sa vracal do Manchestru, kde som zažil MHD na trhovom princípe. A bola to číra katastrofa. Prečo a ako, by bolo na hodinovú prednášku.

"MHD má byť fungovať na ekonomických princípoch"

Toto nefunguje nikde na svete, nikde.

Vyťažené, nie preťažené.

Podľa mňa sa zhodneme všetci, že MHD vo veľkých mestách by mala byť taká, že cestujúci nemusí riešiť cestovný poriadok, proste príde na zastávku a niečo mu príde.

Avšak, v okrajových častiach a na menej silných spojeniach to podľa mňa nie je možné zabezpečiť. Preto by verejná doprava mal byť taká, že keď aj ponúka dlhšie intervaly (napr. spomínaný 15-min.), tak treba zabezpečiť, aby keď naskočíš na prvý spoj, tak už pri prípadných prestupoch by si nemusel čakať 14-minút na prestup, lebo "tesne" nevychádzajú prestupné väzby. Alebo, že máš druhú linku v 20 min. intervale a potom ti vychádza pri prvom spoji v hodine napr. prestup 5-min.,pri druhom spoji. 10-min, pri tretom čakáš 15-min a pri štvrtom ti pred nosom újde. To potom značne zmenšuje možnosti spojení medzi dvomi bodmi, ktoré nie sú na jednej linke a zároveň to zväčšuje v čase jazdy medzi IAD a MHD.

Ak ale máš linky, ktoré na seba pekne nadväzujú, tak je väčšia šanca sa jazdnou dobou priblížiť IAD. Jediným mínus teda zostáva iba tá sloboda, že nemôže odísť v danom momente, kedy si povieš. Ale tak ak ideš z domu, vieš odísť z domu, tak aby si nečakal dlho na zastávka.

Prosím pošli tú štúdiu, lebo o tých výsledkoch mám vážne pochybnosti. V Bratislave sa dá prejsť cez celé mesto autom za 30 minút - neexistuje že by si ľudí prilákal na MHD keď budú musieť čakať polovicu toho času na spoj, a ešte v 35 C horúčavách. To už aj cesta elektrickou kolobežkou je oveľa výhodnejšia, napríklad z Karlovky na Račianské alebo Trnavské mýto sa dostaneš za 20 minút.

Naspamäť nikto, to je jasné.
Ale ak niekto pravidelne cestuje, napr. linkou 49, ktorú si uviedol, tak si dve písmená zapamätá.
Ak pôjde linkou, ktorú využíva iba občas, tak si pozrie vysvetlivku v CP.

Odpovedz si, koľko ľudí pozná skratky v cp naspamäť.

Treba sa opýtať DPB. Všetko sa zdá jasné, ak uvažujeme len tých cestujúcich, ktorých sa vetvenie týka, ale ak zohľadníš všetkých cestujúcich, môžeš vytvoriť aj problém. Ja na to v podstate nemám názor ale kvitujem, že sa nevymýšľa rýchle a uponáhľané riešenie.

A co tak zacat rozmyslat nad vyuzitim farebnych displejov, ktorych je viac a viac. A pre zelene dot-matrix sa moze pouzit inverzny ciel pre alternativnu trasu. Nemame tu vela liniek s viac ako 2 vetvami/konecnymi na jednej strane linky, pokial viem.

Myslíš tak, ako je v prílohe? Len potom je otázka aké písmenká použiť a či to bude pre cestujúceho zrozumiteľnejšie. Dá sa označovať podľa prvého písmena v cieli, ale napríklad Zlaté piesky by mali problém, pretože 4z je zameniteľné s 42. Jedine, že by sa označovalo iba Nové Mesto, ale zase S podľa STN je nevhodné, lebo zase sa to podobá na 45. Môžeme dať N a keď si odmyslíme paranoju zameniteľnosti s teoretickou linkou N4, tak máme vyhraté. Na zlaté pôjde 4 a na nové Mesto 4N. Logika tam je.

Ale teraz sa presuňme na inú linku: 49. Obe konečné začínajú na N, takže ak nie si pravidelný cestujúci, tak 49N a 49 to veľa nenapovie.

Môžeme ísť podľa abecedy, ale zase narazíme na písmeno B a jeho zameniteľnosť s 8. Navyše, v prípade indexov A, B, C... aj tak odpíšeš polopravidelnych cestujúcich. Lebo ak budeš od zadu dobiehať na linku 49A alebo 49B, tak síce budeš vedieť, že majú rôzne konečne, ale ak nimi pravidelne necestujes, tak práve 49B ti veľa nenapovie.

Chapem, že celé je to lepšie ako systém bez indexov a bez rozdielov v označení, ale zatiaľ sa nenašiel spôsob ako to spraviť konzistentne a tak, aby to malo prínos a nebol to spam. Zavádzanie nového systému by nemalo mať výnimky.

To zmenšenie znaku má svoje limity (na obrázku je najmenšie možné), ale aj tak sú tie znaky z diaľky zameniteľné.

Ani v Trenčíne, keď čakaš vonku nemusíš dávať žiadne znamenie

Súčasné nastavenie je podľa mňa dobré, lebo ak by bolo treba dávať znamenie na nástup, často by dochádzalo k tomu, že by slabozrakí ľudia buď preventívne dávali znamenie každému prichádzajúcemu spoju alebo by čakali do poslednej chvíle, kým neuvidia číslo linky a potom by zamávali tal, že by vodič už nevedel bezpečne zastaviť pri označníku. Zbytočne by to vytáčalo vodičov a odniesli by si to samozrejme cestujúci.

Tu 21 som myslel na naše pomery. Viem ze Vieden to ma trochu inak.

Kedysi to už tu bolo: 30L (Lamač) a 30D (Dúbravka) z Októbrového (Župného) námestia

Písmeno môže byť mierne menším fontom ako číslice a potom to riziko pomýlenia si ich s číslom odpadá s minimálne väčšinu z nich použiť môžeš. Mne sa osobne tento variant javí ako najlepší lebo je kompromisom medzi bordelom ktorý by vznikol ak by sme linky ako 49 rozdeľovali do viacerých kvôli dvom odlišným zastávkam na konci, a zároveň je označenie veľmi jednoznačné už len z čísla.

Tak ono by sa vôbec nič nestalo, keby spoje e4 k ŽSTNM boli označené ako e6, spoje t49 k NÚSCH ako t46 atď. Je to legitímne, rovnako ako súčasný systém. Čo je lepšie, je vec názoru. V Prahe chceli mať "metropolitné" linky s polovičným intervalom. Avšak zatiaľčo taká pražská e9 je nosnou linkou akosi prirodzene v celej trase, na e22 to museli vyrobiť umelo včlenením pôvodnej e23 do e22. A tak v súčasnej podobe jazdí e22 v celej trase len skoro ráno či večer. Inak sa striedajú všetky možné varianty, krátka na oboch smeroch, dlhá na jednom konci a krátka na druhom a naopak a občas aj dlhá na oboch koncoch. Takže 4 trasy označené všetky ako 22... To podľa mňa tiež nie je práve ideál, keďže čísel je nekonečne veľa.

To, že by to bolo prehľadnejšie je ilúzia. Napr. máš obmedzený typ znakov, ktorý môžeš použiť (úplne musíš vylúčiť písmená B, D,I,N,O,S,X,Z) a navyše kopec ľuďom aj tak písmeno nič nepovie. Riešení je niekoľko:
a) nechať to bez zmeny, ako u nás linka 4,
b) použiť inverzne označenie pre skrátenú alebo z hľadiska spojov menšinovú trasu,
c) označiť linku úplne inak alebo
d) mať veľký transparent s cieľom aj vzadu (ideálne s kombom s bodom b)).

Dopravca to pismenove označenie ale použiť môže ak chce.