Discussion Forum › General Discussion

Súčasné nastavenie je podľa mňa dobré, lebo ak by bolo treba dávať znamenie na nástup, často by dochádzalo k tomu, že by slabozrakí ľudia buď preventívne dávali znamenie každému prichádzajúcemu spoju alebo by čakali do poslednej chvíle, kým neuvidia číslo linky a potom by zamávali tal, že by vodič už nevedel bezpečne zastaviť pri označníku. Zbytočne by to vytáčalo vodičov a odniesli by si to samozrejme cestujúci.

Tu 21 som myslel na naše pomery. Viem ze Vieden to ma trochu inak.

Kedysi to už tu bolo: 30L (Lamač) a 30D (Dúbravka) z Októbrového (Župného) námestia

Písmeno môže byť mierne menším fontom ako číslice a potom to riziko pomýlenia si ich s číslom odpadá s minimálne väčšinu z nich použiť môžeš. Mne sa osobne tento variant javí ako najlepší lebo je kompromisom medzi bordelom ktorý by vznikol ak by sme linky ako 49 rozdeľovali do viacerých kvôli dvom odlišným zastávkam na konci, a zároveň je označenie veľmi jednoznačné už len z čísla.

Tak ono by sa vôbec nič nestalo, keby spoje e4 k ŽSTNM boli označené ako e6, spoje t49 k NÚSCH ako t46 atď. Je to legitímne, rovnako ako súčasný systém. Čo je lepšie, je vec názoru. V Prahe chceli mať "metropolitné" linky s polovičným intervalom. Avšak zatiaľčo taká pražská e9 je nosnou linkou akosi prirodzene v celej trase, na e22 to museli vyrobiť umelo včlenením pôvodnej e23 do e22. A tak v súčasnej podobe jazdí e22 v celej trase len skoro ráno či večer. Inak sa striedajú všetky možné varianty, krátka na oboch smeroch, dlhá na jednom konci a krátka na druhom a naopak a občas aj dlhá na oboch koncoch. Takže 4 trasy označené všetky ako 22... To podľa mňa tiež nie je práve ideál, keďže čísel je nekonečne veľa.

To, že by to bolo prehľadnejšie je ilúzia. Napr. máš obmedzený typ znakov, ktorý môžeš použiť (úplne musíš vylúčiť písmená B, D,I,N,O,S,X,Z) a navyše kopec ľuďom aj tak písmeno nič nepovie. Riešení je niekoľko:
a) nechať to bez zmeny, ako u nás linka 4,
b) použiť inverzne označenie pre skrátenú alebo z hľadiska spojov menšinovú trasu,
c) označiť linku úplne inak alebo
d) mať veľký transparent s cieľom aj vzadu (ideálne s kombom s bodom b)).

Dopravca to pismenove označenie ale použiť môže ak chce.

Viedenská 21 a 21A su ale dve úplne rozdielne linky. (Konkrétne číslo som vybral z tvojho príspevku, môžeš si ho nahradiť akýmkoľvek iným).

Ty si ten dovod potom, preco L37 ide 23minut z Lanfranconi na Patronku 23 minut.

Veď reč je o tých elinách. Zjednotiť to.

Nie, vľavo stačí malý s číslom linky ako vzadu.

Mne na celej "novele" vadi to, ze nijak neriesi ze linka ma X variantov tras a trasu/ciel clovek vidi len spredu,zboku a vnutri. No ak by sme mali napriklad viedensky model oddelenia tras napriklad 21 a 21A tak je to o dost prehladnejsie aj ked vidno len 21A zozadu a z lavej strany (nedverovej).

To akože chápem správne, že každý voz musí mať z každej strany transparent ako majú naše vozy vpredu a na pravej strane?

https://tvnoviny.sk/domace/clanok/933545-velke-zmeny-v-hromadnej-doprave-rozsirene-zlavy-pre-studentov-nove-nazvy-zastavok-aj-jednotne-intervaly-spojov

V Bratislave to už nejaký piatok je (okrem električiek).

Možno by bolo používateľom MHD konečne férové povedať, že Bratislava v súčastnosti nemá ani na aktuálny komfort fungovania DPB. A aj keby sa zásadne zvýšila efektivita riadenia, tak je to proste nad ekonomické možnosti mesta. Nehovoriac o tom, že personálna politika DPB spôsobí znefunkčnenie DPB v dlhodobom horizonte, čo sa potom nebude dať zmeniť ani naliatim peňazí, pretože ľudský kapitál sa buduje roky.

Keby tam Jančura nebol prišiel, tak by MinDop nezdvojnásobilo objednávku, pretože ZSSK to bolo proste jedno.
Nie som žiadny nekritický obdivovateľ Jančuru, sám s ním ako držiteľ InBusiness takmer vôbec nejazdím ale ako impulz na rozhýbanie nikdysatotaknerobilo národných dopravcov je výborný.

Nerozumiem, prečo to takto hrotíš.

Na 7,5-minútové intervaly na všetkých trasách ekonomicky nemáme, tak ako na to nemajú ani iné, či už porovnateľné alebo dokonca bohatšie mestá.

Nepoužiteľnosť 15-minútového intervalu je Tvoja subjektívna interpretácia. Naopak, ja som čítal západoeurópsku odbornú štúdiu, ktorá 15-minútový interval označila ako hornú hranicu, pri ktorej sú cestujúci ešte ochotní prichádzať na zastávku a čakať náhodne, bez poznania presného cestovného poriadku.

Nesystémové intervaly sa "neodmietame naučiť". Nesystémové intervaly sme tu už mali, máme s nimi skúsenosti, poznáme ich vlastnosti a vývojom sme dospeli k tomu, že systémové sú lepšie. Možno o 30-50 rokov sa bude verejná doprava robiť inak, ale momentálne sú trendy v prospech systémových intervalov.

Presne tak. Pocit hustejšej premávky v Brne vzniká tým, že radiál je viac a väčšina liniek z nich prechádza okolo hl. n.

Bratislavský štandard na električkovú radiálu je špička 4-5 min., sedlo 5 min., víkend 7,5 min.

Brniansky štandard na električkovú radiálu je špička 5 alebo 5-6 min., sedlo 6-7 min., víkend 10 min.

Pozn.: Aj v Bratislave aj v Brne sú úseky, kde sa jazdí viac alebo menej ako v uvedenom štandarde.