Discussion Forum › General Discussion

V princípe znamená, že štatutárny orgán spoločnosti = primátor. Avšak táto právomoc bude nejakou formou rozdelená medzi primátora a MsZ, keďže, ak si dobre pamätám, členov predstavenstva schvaľovalo MsZ.
Tak či tak, konkrétna osoba musí v danej chvíli rozlišovať, či vystupuje ako primátor alebo ako valné zhromaždenie, keďže zámery môžu byť rozdielne. Určite by som to však nedefinoval, že "o výške transferu rozhoduje valné zhromaždenie", lebo to pravda nie je. Výška transferu predsa závisí od výšky rozpočtu a ten schvaľuje MsZ, a keby raz MsZ schválilo 0 €, tak ani primátor, ani valné zhromaždenie, ani predstavenstvo DPB alebo ktokoľvek iný s tým prakticky nemôžu urobiť nič.
V ideálnom svete by dopravná autorita zadefinovala požadované výkony, dopravca by ich nacenil a primátor dal túto požiadavku zapracovať do rozpočtu mesta, ktorý by mu MsZ schválilo.

Ad 2: Určite by to tak byť nemalo. PDO sa predsa spracováva na obdobie až 10 rokov, každopádne určite na obdobie viac ako jedného roka, a ako taký definuje aj nejaké rozvojové plány (ktoré sa ale v jednoročnom pláne definujú dosť ťažko). RPOD je už konkrétnou objednávkou na daný rok, pričom by malo z PDO vychádzať a spresňovať ho. Lebo kým napr. PDO globálne povie, že denná premávka je v čase od 5 do 23, v RPOD by už malo byť povedané, ktorá denná linka má aký rozsah prevádzky.
PDO je tiež podkladom pre vydávanie licencií na linky. A hoc v MHD sa vydáva jedna globálna licencia (kde sú ale konkrétne trasy vymenované), tak by bolo zaujímavé vedieť, čo bolo legislatívnym pokladom pre vydanie licencie pre takú linku 154 (áno, v §10, ods. 3b je uvedené "alebo ak na jej zriadení je záujem dopravného správneho orgánu").

Odkiaľ čerpá iMHD cestovné poriadky vlakov? Niekto to nahadzuje ručne?

Napr. taká S70 tu má uvedený samostatný stĺpec pre dni 23.12. a potom 27.-31.12 a 3.-4.1., s ešte obmedzenejším počtom vlakov, ako teraz. Nebude to chyba?

https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/skoda-transportation-metro-varsava.A211220_150221_ekonomika_rie

Myslel som si, že keď právnická osoba (obec) vlastní inú právnickú osobu (DPB), tak valné zhromaždenie dcéry = štatutárny orgán matky (v prípade BA = primátor). Ale je priznám sa, že som nikdy nesledoval, či má kľúčové slovo primátor, ktorý si necháva potvrdiť svoj postup zastupiteľstvom, alebo naopak, zastupiteľstvo rozhodne a primátor musí konať.

K druhému bodu: áno, tak to je. Ale asi by to malo byť, ako som písal, nie?

A ako sa presuva medzi konecnymi ? V ramci sluzby ma plateny aj presun MHD ?

Striedač linky 36 sa určite nenudí, cez školský rok odjazdí 36/1,/2 potom 139/1 a zase 36/1.

Dakujem a ako teda vyzera sluzba takehoto striedaca? 2x si da necele kolecko (Pri krizi - ZB - Pri krizi) na 36tke a inak robi co? Predpokladam ze 83/84ku striedat nemoze kedze to by mal vodic za ktoreho strieda pauzu asi 1.5hod a vlastne to tam nie je ani potrebne. Strieda niekoho na 20/23/123?

Pri kríži sú striedači.

Ako su prosim riesene prestavky na 36tke? Ved ako pozeram tu sluzbu tak ma obraty stale iba 5 a 11 minut takze z toho sa ani nic nepocita do BP nie? Su tam striedaci?

Ďakujem za vysvetlenie

Ďakujem

Pozri bod 3.8. (ja som použil slovo preddavok, ale v zmluve sa spomína záloha)

Si si istý že Arriva dostáva nejaké preddavky? Lebo narýchlo ich v zmluve neviem nájsť. Aj by mi prišlo dosť divné keby dopravca na jednej strane skladal bankovú záruku, ale súčasne iné prostriedky dostával od župy vopred.

Neviem, ako to je v tomto prípade, v zmluve je to komplexnejšie opísané (a rozdelené aj po jednotlivých nákladoch) a nemám čas to teraz študovať. Ale domnievam sa, že k určitému dátumu (štvrťročne) sa robí vyúčtovanie, kde sa porovná objem objednaných km a objem poskytnutých km a dopravcovi vznikne buď preplatok alebo nedoplatok. Každopádne, pokuta nemôže byť nedoplatkom, pretože nedoplatok dopravcovi môže vzniknúť aj z objektívnych dôvodov (napr. výluky). Taktiež netuším, kedy sa platí pokuta. Ale v princípe to bude dvoch nezávislých krokoch: kraj si objedná km a zaplatí dopravcovi preddavok, dopravca odjazdí 3/4 objednávky, preto mu vznikne nedoplatok a kraju preplatok, dopravca vráti časť preddavku a nakoniec dopravca zaplatí zmluvnú pokutu. Takto mi to dáva logiku aj podľa toho, čo som videl v zmluve.

Je to podobne, ako platíš za plyn.

V prípade DPB je situácia iná, lebo je akcionárom mesto a o výške transferu rozhoduje valné zhromaždenie = primátor, ktorý si nechá svoj návrh odobriť zastupiteľstvom. Výška transferu je definovaná v dodatku k zmluve, ktorý sa robí na konci roka na ďalší rok a vychádza z tzv. ročného plánu organizácie dopravy (v podstate PDO) a tiež sa platí formou preddavku. Kvôli pandémii sa však počas posledných dvoch rokov tento transfer mimoriadne zvyšoval aj v priebehu roka. Jazdilo sa menej, ale DPB a mesto malo záujem držať si vodičov, čím krátkodobo rástli náklady a klesali tržby.

Inak všetky dodatky sú na webe DPB.

BSK samozrejme neplatí spoje ktoré dopravca neodjazdí, ani neviem na základe čoho by sa dala úhrada za tie spoje vypočítať keď nešli.

Pri DPB je to iné, keďže tam mesto platí reálne náklady vykázané na linkách MHD.

Ešte jedna vec mi nie je úplne jasná: platí kraj iba za to, čo Arriva reálne odjazdí, alebo platí za celú objednanú službu s tým, že pokuta je vlastne forma ako za neodjazdené spoje neplatiť? Alebo je to ešte kombinácia, že sa pri neodjazdenom spoji stanovuje dôvod a úhrada sa znižuje iba v prípade výpadkov spôsobených priamo dopravcom?

Lebo som zatiaľ nikde nezachytil, že by napr. v Bratislave mesto znižovalo dotáciu pre DPB, ak by niektoré spoje neodjazdil.

K 6 hodinám čakania na bus ti odpoviem rečou IDS BK: Za znížené pohodlie pri cestovaní sa ospravedlňujeme.

Na 666 cez deň 6-hodinová diera.

Zajtra namiesto 15 spojov pôjde 6, prvý popoludní. Od zajtra víkendový režim - takto to bude vyzerať? Tak aké zlepšenie?