Discussion Forum › General Discussion

Vieš o nejakých iných pripravovaných projektoch tratí s výnimkou Prievozskej radiály, ktoré by sa mali stavať a súčasne nejde len o predĺženie, respektíve prepojenie existujúcich tratí? A máš pocit, že ak by sa aj náhodou do roku 2030 postavil aspoň úsek po Bajkalskú, tak by to nevyjazdilo 40 obojsmerných električiek?

Tak ked sa ma rozsirovat elektrickova siet, kde vies len tak spravit obratisko okrem okrajovych casti? Na rozdiel od Prahy nemame kolaje/otocku pri kazdej vrbe. A keby bola moznost stavat po etapach (ako napriklad Petrzalku, ale s mensou pauzou), nebolo by vhodnejsie mat tych vozov co najviac, nech na ine trate nejdu stare vraky?

Dalej je obojsmerna elektricka na tolko nevyhodna oproti klasickej, aby sa prehliadli pripadne benefity pri vylukach, MU ci moznom lahsom rozsireni siete? Alebo nedajboze zacneme s T3PX?

A ak chces kludne priklad, co tak ulica Mlynske nivy, ked sa tam bude tahat elektricka? Kde by si ju ukoncil pocas vystavby, resp. tahal/staval by si to naraz od ASMN az po Vlcie hrdlo, kde ma byt prve obratisko po trase? Budeme celych 5km trate stavat naraz?

Tak napríklad práve v tej Budapešti, kde je slučkové obratisko čím ďalej tým väčšou výnimkou, som nikdy nevidel, že by sa obojsmernosť vozidiel využívala pri náhlej dopravnej závade na radiále.

Sa odsťahuj do Budapešti, keď si sa práve včera zhliadol v úvraťových obratiskách.

To nie je vzhľadom na konfiguráciu prežskej siete (otočka alebo prepojenie tratí pomaly na každom rohu) úplne férový argument - v Prahe sa napríklad pri výlukách bežne zavádzajú ostrovné prevádzky, z čoho by v Bratislave všetko vedenie prevádzky dostalo minimálne horúčku omladníc...

Neotočia ale predĺženie koľaje či oddialenie výhybiek o 15 m bude ten najmenší problém v celej dileme, či jedno- alebo obojsmerné vozä.

Asi nevýhoda oproti 29T, nie oproti hromadnému prepravníku ľudského pretlaku, zvanému T3.

Je potrebné stanoviť koncepciu, či sa bude Bratislava uberať cestou úvraťových obratísk alebo to bude len výlukové riešenie. Až od toho sa môže odvíjať stanovenie počtov potrebných obojsmerných vozidiel.
Každá koncepcia má svoje výhody a navýhody - ja som zástancom jednosmerných vozidiel ale neupieram výhody ani obojsmerným.

Závisí od miestnych špecifík, príkladom je iné susedné hlavné mesto Budapešť s ich častými úvraťovými obratiskami.

Vozidlový park má byť v súlade so sieťou. Ak nechceme budovať úvraťové obratiská, je 30 obojsmerných vozidiel viac ako dosť.

Ak by sme ale chceli rozširovať sieť postupnými krokmi (napr. najprv trhovisko-Košická a Šafárikovo nám.-Eurovea a až potom niekedy úsek pred divadlom alebo postupné budovanie trate do Biskupíc) alebo chceme lepšie zvládať časté výpadky na radiálach a pridáme koľajové spojky, tak by viac obojsmerných vozidiel nebolo na škodu. Sú však drahšie na nákup a predpokladám aj údržbu.

Mne nešlo iba o MÚ, ale ako tu niektorí napísali skôr o to, aby sme mohli mať viacej konečných s úvraťou (a úvratí na trati, pre rôzne výluky). Príde mi to rozumné a videl som, že v niektorých európskych mestách dokonca pri rekonštrukciách obratiská prerábajú na úvrate (u nás by toto nebolo možné a asi aj zbytočné). Viem si ale predstaviť, že pri dostatku obojsmerných vozidiel, by sa napr. pri nedávnej výluke v Rači nemusela L7 zrušiť, ale mohla by spolu s L3 končiť pri Cintoríne Rača.

Najbližšou rozostavanou aj dokončenou traťou bude tá v Petržalke, pričom po nej sa uvoľní 30 obojsmerných vozidiel. Tie sa následne môžu presúvať všade tam, kde ich bude pri ďalších stavbách treba.

Nateraz neviem o žiadnej takej trati, ktorá by počítala s úvraťovým obratiskom (i keď veľmi by ma zaujímalo, ako sa vôjde obratisko na Súhvezdnú). Takže jediné využitie, mimo výluk, by bolo pre linku končiacu na Riviére (v potreby môže jazdiť tam, kde bude potrebná úvrať aj na opačnom konci) a na akúkoľvek linku dnes 30 vozov bohate stačí aj s rezervou.

A podľa akej inej, než papierovej kapacite, mám porovnávať, keď tá iná k dispozícii nie je?

Navyše, ktorý papier tvrdí, že 149 (Ik280) je viac ako 177 (MBCC)? Je tá hodnota vypočítaná podľa podľa tej istej metodiky?

Ze zrovna ty bazirujes na papierovej kapacite, to ma sokuje. Takze budes teraz tvrdit, ze Ikarus 28X ma kapacitu vacsiu ako Capacity, lebo papier to tvrdi?

Ale veď píšem celý čas o kapacite, nie o počte miest na sedenie.

V Škodovke sú potom asi padnutí na hlavu, keď rozdiel v obsaditeľnosti pri 30T vs. 29T je 1 osoba.

no pri nazoroch ako je v #237374 to tak nejak vyzera ze by sa ich zislo aj viacej... pretoze na rozdiel od kecha nepovazujem za rozumne nutit prestupovat ludi vzdy hned kusok za usekom s nudzovym uvratovym obratiskom.... (a tie obojsmerne maju v tomto fakt univerzalnejsie vyuzitie)

Ak by si mal uplne rovnaku konfiguraciu, ako 30T (teda 5 velkych "dier" kde by mali byt dvere a nebudu sedadla) tak ziskas maximalne 4 miesta na sedenie (ale stratis dalsich asi 15-17 a par miest na statie vzadu, ako som ti dal fotku).

Takze miesto toho, aby sme stavali viac trati idealne s uvratou, lebo nie vsade je miesto na giganticke obratisko a tym by sa nam mohla ulahcit moznost potiahnut elektricky aj do zastavanych oblasti, tak sa budeme drzat pravidla #nikdysatotaknerobilo, chapem.

Ja už neviem ako ti to mám vysvetliť. Proste keď si objednáš električku 29T, ktorá má rovnaký priestor ako 30T, a objednáš si do nej presne také isté rozloženie sedadiel ako má 30T, tak tým, že nemáš jednu kabínu, tak kapacita proste nemôže byť nižšia, pretože tam máš o tie 4 sedadlá viac. Ak existuje dôvod, prečo by rozloženie sedadiel nemohlo byť rovnaké, rád sa poučím, ale taký dôvod ako laik nevidím.