Discussion Forum › General Discussion

Bratislava nemá žiadne vlečné električkové vozne, ak nerátam historický vlečný dvojosák 135..

Čo sa týka súprav T3, tak aktuálne máme cca 11 súprav T3P (buď pôvodné T3 po generálnej oprave, alebo úplne nové skrine), 2 súpravy T3M (z toho jedna je z roku 1976...) a 6 súprav T3G (z roku 1989).
Každá má inú výzbroj a teda (mierne) odlišné jazdné vlastnosti.
Vzhľadom na súčasný stav vozidlového parku električiek a zatiaľ celkom reálne vyzerajúce možnosti na ďalšie dodávky nových za € fondy je otázne, či ešte riešiť spájanie električiek T3 do trojíc alebo nebodaj obstaranie (vyrábanie?) vlečných vozňov. Jedine kde to podľa mňa má zmysel sú vozy T3P (tých 22 KS). A potom možno T6, čo by niektorí tunajší diskutéri tiež veľmi radi videli.

Ale dnes je doba viacčlánkových električiek požadovanej dĺžky (aj keď napr. ešte 6 rokov dozadu chodila v Krakove jedna linka kde boli denne vypravované súpravy 3xkonstal.. ).

Zdravím

Ďakujem vám všetkým za odpovede.
Ak mám vaše komentáre zhrnúť, tak výsledok je nasledovný:
Iba z čisto konštrukčného hľadiska nie je problém zapojiť tri T3 do jednej súpravy. Sú tu ale obmedzenia. Prvé obmedzenie je legislatívne. Existuje vyhláška, ktorá limituje dĺžku súpravy na 40 metrov max. Neskôr sa objavili komentáre, že takéto legislatívne obmedzenie neexistuje resp. ešte pred istým časom neexistovalo. Druhé obmedzenie sa týka dĺžky zastávok električiek. Stále existujú zastávky (aj keď ich nie je veľa), kde by 45 metrová súprava nevošla (napríklad: Vinohrady v smere do centra). Tretie obmedzenie sa týka elektrickej siete a možného nedostatočného výkonu meniarní. Tu sa objavili v komentároch aj isté riešenia a to, že pripojiť k dvom T3 jeden vlečný vozeň (pravdepodobne) B3. Tu je ale problém, že Bratislava takéto vlečné vozne nemá (alebo sa mýlim?) a prejavilo by sa to na zrýchlení, ktorým sú T3 preslávené (alebo nie?).

Na základe tohto zhrnutia vás ešte chcem poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Viete mi uviesť konkrétnu normu, VZN, §, alebo vyhlášku, ktorá obmedzuje dĺžku súpravy viacerých električiek?
Má Dopravný podnik Bratislava nejaké vlečné vozne?
A koľko % klesne zrýchlenie T3, ak je k nej pripojený vlečný vozeň?
A ako by to bolo so súpravou troch T6? Tiež by to nezvládali meniarne? Tiež by sa to dalo riešiť dva T6 + B6?
Ako je to s meniarňami? Sú už tie bratislavské nadimenzované na trojsúpravy?

Znovu prosím berte moje otázky iba ako od laického zvedavca.

Ďakujem za vaše odpovede

Ale že 3X ide na nábrežie vieš len preto, že poznáš trasu linky a nie vďaka označeniu. Lebo ak Raču 5 s Petržalkou 9 spája okoloidúca 59, tak Dúbravku 3 s Petržalkou 9 môže spájať práve 39 (ktorá mimochodom mala byť prečíslovaná na 36). Opačným smerom ak cestuješ do Dúbravky tak nevieš či nastúpiť do 39, 83, 93 kým nepoznáš trasu. Jednoducho ak nieje dodržané aj jednotkové označenie pri všetkých linkách, tak sa podla čísla nedá riadiť a keď sa naučíš čo kam ide, tak ti je už jedno ako je to označené. A pri toľkých linkách je to takmer nemožné aby sedeli obe číslice a potom pri prvom predlžovaní/skracovaní liniek by sme museli niečo prečíslovať (Viď napr. 65, 78).

Inak nízkopodlažné vleky NB4 v Lipsku sú novostavby od Bombardieru. Ale Lipsko má aj jednu špecialitu - štyri zvaňované vleky B4, SOR-hateri pozor!, štvordverové, jediné Tatra-vane v Nemecku.

Sám si sa predstavil ale na otázku si samozrejme neodpovedal, pretože odpoveď nemáš ani nemôžeš mať - neexistuje.

Tak napríklad na takej Zochovej môže byť poznanie, že 3x ide na nábrežie a 8x a 9x do Petržalky celkom prospešné.

Ono, možno by aj ľudia to oblastné označovanie poznali, keby DPB tú schému používal dlhšie ako rok (možno dva).

Poznám takých, čo prvú cifru poznajú a riadia sa tým. Druhá vec je, že to nemusí byť až také prospešné...

Zajtra DPB oslávi JEDEN MESIAC prevádzky liniek 50 a N61 výlukovou trasou bez zodpovedajúceho CP. Dnes vodič N61 išiel napriek výluke po pôvodnej trase po rozpadnutej vozovke.

Takže nielenže hrozí, že sa neodveziete preto, že DPB nebude mať k dospozícii vozidlo, prípadne vodiča. Vlastne ani tá trasa linky nie je jasne irčená.

V roku 2016. V strednej Európe. ?

Jedinú výhodu by som videl v tom, že napr. obyvatelia Devínskej si (okrem 92) musia pamätať prakticky len jednu cifru pri každej linke, taktiež napr. Račania (nie Krasňany) ? Naozaj to veru za tie vtedajšie zmätky stálo ?

Nikto nesleduje ani prvu cifru ? Aj keby hned ludia sotoznacenie liniek poznali, informacia "linka ide niekde do Petrzalky" je prilis vseobecna a preto nepouzitelna.

Viď #214929 a #214939

Bola ambícia aby platilo aj na mieste jednotiek (niekde sa to podarilo viac, niekde menej), ale nebolo to nič oficiálne. Každopádne, "miestne vymetače" majú zvyčajne rovnaké číslice (ex22,33,44,55,77,88,99)

Originálny koncept počítal aj s využitím druhej cifry v poradí. Je jasné, že to dá realizovať len pri obmedzenom počte liniek, teda sa v prípade "kolízie" liniek vytipovali tie významnejšie (21,23,34,50,56,pôvodná 65,67,70,75,pôvodná 78,83,92,atď). Druhá vec samozrejme je, že tú druhú cifru nikto nesleduje aj keby náhodou dedukoval trasu linky podľa oblastného číslovania, nakoľko tá sedí len občas...

To je kombinácia pozostávajúca s výlučne nevýhod. Linku prečísluješ ale systém nezjednodušíš.

Oblastne oznacovanie "plati" len pri 1.cifre na mieste desiatok

OK, tak mi prosím vysvetli, aký má pre cestujúceho význam, či mu dojde na jeho linke SORka s tykadlami, alebo bez nich? Ak dnes napr. vypadne voz na L201 a príde ho hradiť Karosa s plnohodnotne nahodenou L201 na transparentoch, máš pocit, že by vlčáci hromadne zmätkovali?

? ze pluska. A hadam si to vsimas?

Ešte minulý rok v decembri drážďanské "trojičky" premávali tuším ako "posilovka" k univerzite a tuším premávajú dodnes. ?