Discussion Forum › General Discussion

Ale to má prakticky každý. Neexistuje pružina, ktorá by natiahnutím nemenila silu akou pôsobí.

Strojárensky to neviem popísať, ale sedliackym rozumom mi to vychádza tak, že u klasického pantografu je tam taký ten efekt dvojitých dverí z Ikarusu 280 zdvojený (rozumie niekto čo chcem povedať?). Povedal by som, že to vplýva napríklad na dynamické vlastnosti.

Dúfam že nepíšem blbosti

V tom pripade mi vychadza dojem, ze klasicky pantograf ma v zavislosti od zdvihu rozny pritlak.

Tak sa nad tým zamysli 10 sekúnd "ako strojár", s elementárnou logikou a bez nejakého skúmania.

Ano, mapka ide. To je system A-C-B, o ktorom hovorim. Tento typ systemu ma najmensi pocet liniek a je mimoriadne vhodny na metro a rychlodraznu elektricku.

Ano, elektricka je nedovyvinuty nosny system. V Bratislave ma velky potencial. Linkovanie A-C;B-C a A-C-B je pri segregacii rovnocenne, obidvoje ma vyhody aj nevyhody. Taketo linkovanie sa ale nehodi na smradobus, to je jasne. Co sa tyka zastavok, tak nemozem nez nesuhlasit. Nosny system si nemoze dovolit stat v kazdom kute.

http://hrady.sk/imhd/eliny2008.pdf

Ide Vam ta mapka zobrazit?

Chcel by som dopisat svoj (mozno nerozumny, lebo nezijem v BA) nazor. K tomu, aby si mohol zrusit liky typu A-C, B-C, A-C-B a tak podobne, musis mat ten nosny system. V mnohych miestach v BA uz jeho funkciu scasti plni elektricka. Ale: aj ked objektivne verim, ze cestovna rychlost dajme tomu na dubravskej radiale sa blizi cestovnej rychlosti prazskeho metra, pre vlcaka subjektivne je bratislavska elektricka pomala, lebo kazdu chvilu stoji na nejakej zastavke. Mne osobne cestovanie po dubravskej radiale pripada vzdy nekonecne, Dolne Krcace, Horne Krcace, husto zastavky na ktorych ludia nevystupuju. Uvazoval som nad tym, ci by to na radialach nemalo byt inak: elektricke zrusit 1/2 az 2/3 zastavok, nechat len tie vyznamnejsie, a medzilahle zastavky spojit s elektrickou autobusmi, resp. trolejbusmi? Dnes totiz vsade, aj v Prahe napriklad, ak ide po tej istej ulici elektricka aj autobus, tak elektricka stoji pri kazdej vrbe a autobus len obcas. Nemohlo by to byt opacne? Podstatne by sa zrychlila, cize zatraktivnila elektricka.

Čo chvila tie WC budu moct kludne zrušit, tolko sa tie linky skracuju, množia a kuskujú ? ? ?

Vedel som, ze aspon na jednej konecnej zachod musi byt. Ale ze pri jazde nad pol hodiny musi byt zachod aj na tej druhej, je pre mna novinkou.

Prepac, to malo byt pre d3k0.

A co vodici na L53 na Trnavskom myte, co je v podstate priebezna konecna ? Ak ide z Chorvatskeho Grobu 35 min., trci nadalej v kabine. Kde tam maju socialne zariadenie ? To tam jazdia len najodolnejsi vodici ? ?

Nesúhlasím s tvojím názorom na ďalekonosné MHD linky. To je o trakciách. Jednoducho autobus je v prípade MHD menejcenný pomocný dopravný prostriedok a nielen že sa neoplatí finančne, ale je aj pomalý a nepohodlný. Expresné linky boli kedysi taká alternatíva k nosnému systému. Snáď vtedy sa to ešte dalo, v dnešnej dobe o tom pochybujem. V prípade kvalitnej MHD je nutná hlavne striktná systémovosť. Nie systémovosť, že všetky linky hádžem do jedného vreca z hľadiska parametrov, ale prepracovaný systém radiál, náväzných liniek a pomocných polokružných, prípadne okružných liniek.

Ako som už písal na bratislava.sk, linky typu A-C-B sú vhodné pri segregovanom systéme ako metro, rýchlodrážna tramvaj a podobne. Pri dobrej preferencií takéto linky môžu fungovať aj pri bežnej tramvaji. Pre autobusy sú vhodné napr. linky typu A-a' (náväzné). Čo sa týka okružných a polokružných liniek, závisí to od situácie. Niekde fungujú takéto linky aj na báze električiek, u nás sa to však nedá a nie je na to sieť. Šancu vidím napr. vo vybudovaní trolejbusov v Petržalke.

Jediné expresné linky, ktoré by mali ostať sú typu C-D. Tieto však nie sú na celej trase expresné a sú určené skôr pre odľahlé časti mesta, napr. DNV, Čunovo a pod.

Vysvetlivky:
A - sídlisko A
a' - kúsok od sídliska A
B - sídlisko B
C - centrum
D - ďaleká časť mesta

Neviem Ti síce odpovedať, čo to je, ale mne sa táto zásada celkom páči. Aj keď zase som zhýčkaný z kancelárie, kde sa môžem íst vyondiť kedykoľvek

"Linka, ktora ma jeden smer dlhsi ako 30 minut musi mat na oboch konecnych socialne zariadenia."

To som nevedel. To je celostatny zakon, ci len vnutropodnikova smernica?

Inak, upozornujem vsetkych, ktori hlasuju x-krat v ankete, aby to nerobili, lebo inak pridu o konto na webe...

A vies aj, kolko ludi chodi z Hlavnej stanice elektrickou na Trnavske myto, Vajnorsku a Zahradnicku? Naplnenost v tom useku je tak 30% a aj tak je tam navrhovana linka 2 s 8-minutovym intervalom... Hlavna stanica je v tom navrhu to, co ma najmenej trapi, pretoze tam teraz chodi privela prazdnych spojov. A nehovorim to podla vedomosti "od stola", ale podla toho, ze dennodenne vidim poloprazdne dvojky a osmicky ako odchadzaju z Trnavskeho myta smerom na stanicu.

Re #47667 Sommelier: Tak k dalekonosnym linkam v meste s dopravnymi problemami (zapchy, nedostatok bus pruhov, vystavba dialnice v Mlynskej doline, etc) mozem uviest priklad z prezapchovanej Philadelphie, kde dalekonosne linky v druhej polovici trasy chodia v trojickach, takze prvy spoj je narvaty a posledny prazdny. Naozaj je toto to, co chceme? Pre mna za mna, mozu to mat aj niektore zapadne mesta... Najskor treba vybudovat vsade bus pruhy, potom linkovat... Tiez by som bol za dalekonosne linky, keby nezostali trcat niekde v zapche. Predstav si, ze mas linku DNV - Devin - nabrezie - Vlcie hrdlo - Podunajske Biskupice a chces ist napr. spod Noveho mosta do Devina. V spicke mozes na cestovny poriadok rovno zabudnut, lebo spoje ti budu chodit uplne nahodne. Kedze vsak mame nedalekonosnu linku 29, mozes sa na odchody z mesta spolahnut.

Inou vecou pri spajani liniek je nemoznost spajania liniek s roznym intervalom. Napr. by ma zaujimala tvoja linka 207+209 - ktory interval zoberies - ak z linky 207, potom mas bezdovodne zvysenie kapacity linky 209 (kto ti zaplati tie vozokilometre?), ak zoberies z linky 209, nebudes mat preklad s linkou 203 a kapacita ti nebude na trase 207 stacit... (Inak, zaujimala by ma trasa tvojej 207+209 a to, ako obsluzi NOU )

K 39+97 sa ta zase mozem spytat, ako urobis preklad 31 s 39, ked chytis vlak na priecesti pri Posni, dalsi vlak na priecesti s Ivanskou a nasledne este aj zapchu na Trnavskej. Dispecing sice zmoze vela, ale ak bude meskanie 39+97 desat minut, tak aby bol zabezpeceny preklad, musel by dispecing vypravit 2x tolko spojov linky 31 (ktore by navyse museli cakat niekde v okoli Trnavskeho myta na svoju "prilezitost"). No a staci mat 5 takychto superdlhych liniek a ani nevies ako a zvysis vypravu o 30 vozov, takze potrebujes o 30 zaloznych vozidiel naviac, 30 vodicov platis naviac... A to len preto, ze nemozes prestupit...

Re #47672 Yzerman22: Linka, ktora ma jeden smer dlhsi ako 30 minut musi mat na oboch konecnych socialne zariadenia.

http://www.ba.sme.sk/c/2346172/Ake-budu-od-pondelka-obchadzky.html

u nás sa veci začínaju zvačša riešit, až ked je neskoro, havarijný stav alebo sa stane neštastie. Na tu trat z tunela smerom na Kapucínsku sa fakt neda kukat, len čakam, kedy sa tam dačo vykolají, alebo v zakrute pri kostole sv. Trojice smer tunel, totálne zlomená kolaj, akože to nikto nerieši ? To fakt chcú čakat a ž do oktrobra kedy ma byt rekonštrukcia celej trate ? A čo ak sa dovtedy stane dačo vážneho koli stavu zvršku ?

Inde to brúsia štandartne. U nás je z toho haló ako neviemčo. Podobne ako s nákupom Kinderiek