Discussion Forum › General Discussion

A ešte som si spomenul napríklad linku 65, Jurajov Dvor - Vozovňa Jurajov Dvor, linka 207 Marianum - Košická. Tá druhá už nie je.

V zastávkach kedysi vyhrávali Ružová Dolina - Trenčianska, a Hrad Devín - Devín. Mimochodom ešte kratšie vyzerá byť podľa mňa vzdialenosť medzi Avion Shooping Park a Avion - Ikea pre linku 61.

Sommelier: na jednej strane prestupy nie, na druhej ano? Prirodzenou vlastnostou kazdeho rozvijajuceho mesta je, ze sa rozvija z centra smerom von a nie naopak. Len stale nechapem, preco za daneho stavu chces pretazovat uz beztak pretazenu MHD primestrkymi zatazami od SAD? Aku pridanu hodnotu chces ponuknut komusi, kto dochadza z napr. Rohoznika a vystupi na R.myte v pesom dosahu zamestnania? Prestup do narvanej 21tky na Patronke? Na to sa Ti kazdy vykasle a zacne jazdit IGK az na miesto urcenia...

Tento príspevok nadväzuje na #45029 #45030 a #45034

ZAUJÍMAVÉ MIESTA, KDE PREMÁVA MHD

a; LINKA č. 41
- konečná "Šafranová" - je to tak nad mestom, celkom pekná oblasť podľa mňa. Som zvedavý, kade sa bude jazdiť ku Kalvárii

b; LINKA č. 51
- konečná "Lopenícka" - celkom zaujímavé jak sa tam bus "šplhá" po mačacích hlavách popri vinohradoch. Zaujímavé, že tam premáva len cez pracovné dni, veď tam sú aj obytné domy a záhradky...

NAJKRATŠIA VZDIALENOSŤ MEDZI ZASTÁVKAMI MHD

- Myslím, že vyhráva linka č. 63 medzi zastávkami "Avion Hypernova" a "Avion Shopping Park" konečná.

- Na druhom mieste je asi linka č. 61 medzi zastávkami "Letisko" a "Letisko - terminál".

PS: Neviete, kedy začal chátrať kaštieľ v lokalite Lieskovec (za konečnou pri ceste)? Sú z neho len zvyšky. Pôvodne vraj stál uprostred arcibiskupského parku. Myslíte, že to miestni obyvatelia to tam donivočili?

no jasne. Ale koncia tam pomerne zbytocne mnohe spoje, ktorych cesta by mohla byt ekonomickejsie, ekologickejsie a hlavne pre cestujucich efektivnejsie nahradena uz Bratislavskou dopravou.

no, ono, tie uzly su na dve veci. Ja som chcel vyjadrit len to, ze sa to mesto ako take ma brat z perspektivy celoeuropskej. Respektive vsetky navaznosti Bratislavskej dopravy. Totiz rozvoj mesta sa zaklada na fungujucej doprave. A najma na tej, ktora je schopna rozsirovat - posuvat mestske zony. To znamena rozsirovanie administrativnej (business) zony > obytnej zony a > priemyselnej (vyrobnej) zony dalej od centra mesta.

Mám pocit, že ak sa do súťaže nikto neprihlási môžu buď zadať priamo alebo urobiť výberové konanie s priamim oslovením firiem. Keď príde domov mama tak sa ti spýtam.

Re #45171 Martin F.: Aha, ja som myslel, že obecne sa zastávka volá tak ako dedina ktorej patrí. Inak Malé Tŕnie po Slovensky Trlinok alebo Trlinek(nárečím) ale najčastejšie a doteraz u domácich používané Trling. Veľké Tŕnie bol Kučišdorf. Ale dedina je už dávno Vinosady s čím sa obidve časti dedín doteraz nezmierili a stále sa rozlišujú na Kučišdorf a Trling/k.
Kým Kučišdorf patril nejakému rádu (neviem či františkánom alebo kapucínom) Trlinok patril najprv Ludanickovcom a neskôr Pálfyovcom o čo svedčí aj malý kaštiel v dedine. Sídlo v tomto kaštieli mal aj jeden pohlavár fašistickej Slovenskej republiky.

Sommelier: a aky je rozdiel medzi prestupnym uzlom, ktory uz spolahlivo funguje a uzlom, ktory chces kdesi namalovat? Ad2: dopravu smerom von z mesta uz riesit netreba? Akosi mi unika podstata predostreteho problemu, jedina vyhoda by bola mensie zatazenie centra primestskymi busmi a ich mozny rychldjsi obeh, lenze na to potrebujes jednotny cestovny doklad a hlavne dobre fungujucu MHD. Alebo som cosi nepochopil?

Tiez tu pekne stylisticke hovadiny pisem, poniektore hodne aj ceny dysgrafik roka. Budem po sebe citat, ale slubit nemozem, bo ked to tu za jazdy vytukavam...

☺ ?

Jenki: inak obdobnu hlasku som zaregistroval aj v spojitosti EMU89.0 a KT8D5, kde zas anakonda vychadza z emucka, co je prirodzene este väcsia somarina. Takze z uvedeneho mozme konstatovat, ze cerveno-kremovy nater bol pre konstrukcnu skolu CKD velmo osvedcenym konstrukcnym prvkom a bez neho by sa ani obvod ziarovky nerozsvietil!

Jenki: ale vitaj u nas! Jasne, ze to nema okrem vzdialenej podoby a kuplovaciek nic spolocne EMU89.0 a T3 nemaju. To sa len akysi sudruh v tomto duchu pisomnou formou vyjadril do knizocky "Kolajove vozidla ŽSR" vydanej k 150tinam zeleznic na Slovensku. Mam taky tichy dojem, ze to bol pan Kuruc.

No jasne. Otazka bola preco vsetky koncia na Nivach.

No, suhlas, ale preco s tym cakat... Az bude jednotne cestovne listky nevidim dovod preco by mali vsetky busz ist az na ASMN, konkretne z mojho smeru bz busz mohli koncit pri HM Tesco ZP a prestup na elektricky... Samozrejme budu sa muset nechat nejake spoje priamo az na Nivy bo mi to teraz dost vyhovuje

He. Ale do planu nasledujucich tridsiatichpiatich patrocnic sa to zahrnut da, nie ? ? Totiz, ti komunisti aspon planovali, teraz sa planuje uplne nieco ine...

No, také niečo budeš môcť verejne navrhnúť tak 50 rokov po komunizme.. A nie teraz, však by ťa 99% ľudí zakopalo pod zem.

Mam predstavu o fungujucom dopravnom modeli.
Chcel by som upozornit vsetkych prestupnouzlovychfilov, ktorym sa pozdava vytvaranie prestupnych uzlov ako Trnavske, Racianske a Novy Most, najnovsie Safarikovo nam, nech sa prosim nezapajaju. ?
Vychadzam z osobneho nazoru, ze doprava sa robi DO MESTA a nie Z MESTA. Predstava by bola asi takato: v miestach dostatocne priestrannych a idealnych zriadit casom transferove stanice... Zo smerov od Pezinka, Senca, Dunajskej Stredy, Juznej zeme, Viedne a Zahoria. V tychto miestach by boli zriadene zastavky (konecne) primestskej autobusovej dopravy, zeleznice a tzv. zachytne parkoviska. Jednalo by sa o prestup na rychly a obsluzny bratislavsky dopravny prostriedok, s tym, ze by sa velmi oplatilo z casoveho hladiska ho vyuzit. Ciste uvazujem nad lokalitami. Nieco ako Dejvicka, Zlicin ci Roztyly v Prahe.
Prosim Vas, naposledy, ked som tu spomenul Prahu, diskutovalo sa viac o nej ako o Bratislave, pisem o Bratislave a nie o Prahe !
Len z toho dovodu, ze je absolutna blbost, ze kazdy jeden, je jedno ci zeleny, modry alebo oranzovy autobus konci na Nivach. Je to pripad aj Hlavnej stanice. Pritom by cestujuci mohli vystupit a prestupit niekde dalej od centra...

na shodnost TEŽ a T3 jsem se ptal pamětníků - konstruktérů ze Smíchova a ze Studénky. Odpověď je jednoznačná - kromě podobného designu a nátěru není shodného NIC.

Mýliš sa. Malé a Veľké Tŕnie sa síce spojili do Vinosadov (1964), ale hradlo naďalej nieslo názov Malé Tŕnie (do roku 1948 Trlinok, potom Malé Trnie, zastávka bola zrušená 1964 alebo 1965, ale hradlo existovalo ešte v osemdesiatych rokoch - až do elektrifikácie - a zastavoval tam aj rýchlik Polom od Žiliny, aby sa mali hradlári ako dostať do práce).