Discussion Forum › General Discussion

Velmi presne, to miesto som myslel. Velmi sa mi to lubilo ked tá masina dyzlacik tam pri výhybke stal, no nevidel som ci isiel aj po elektrick. kolajach, comu nepochybujem. Priznavam ze som v tychto veciach laik ale rad si vypocujem inych nazor. tak zajtra...

Vieš čo, ja budem radšej diskutovať s Vladimírom, Papyrom, bigmacom, ba aj s fobustom o niečom zmysluplnom. Ty si tu nešiel diskutovať ani nič podobného, Ty si nám sem prišiel OZNÁMIŤ že treba v BA "široký" rozchod zaviesť, hoci ani sám nemáš potuchy o čo ide.
Okrem toho si dysgrafik. Viem, že za to síce nemôžeš ale mňa taká diskusia nebaví. Ahoj.

pouvazuj nad tym ci tento tvoj príspevok teraz otvoril nejaku zaujimavu dyskusiu o niecom postihnutom. Nakolko sme kazdy v niecom vykolajeny urcite ho preto nedame zasa hned do srotu. Alebo to tak u teba je zvykom? Aka ti nelubia moje polopravdy tak si tvrd tvoje a pozor aby si stej vysky raz nespadol.

No, ja mám pocit, že Peter T je klonom všelijakých tých pittov32, Zdenkov, dispecerov a 3003 čo sa tu v poslednom čase množia. Môj pokročilým Alzheimerom postihnutý mozog mi bráni pochopiť zmysel ich príspevkov.

pozri bol 1 z tych mensích masiniek a urcite mal prispôsobeny podvozok, tam je aj dost strme stupanie pre tie elektr. aspon sa na to nejak pamätam. Ale to je o inom tak zitra naschle...

Pod Hradom, Pod Hradom... Nebolo to na Smichove pri Andelu? (kedysi stanica Moskevska?) tam je jednak spojenie kolajovej siete elektriciek a zeleznic a jednak tam bola zeleznicna vlecka po ul. Stroupeznickeho od stanice Praha Smichov do tovarne Tatra Smichov, ktora vyrabala elektricky. Dnes tam je Carrefour a obchodne centrum Novy Smichov. Kazdopadne, cestujuci po tychto kolajach sa nikdy nevozili a doprava po tejto vlecke mala charakter vynimocnosti.

Vlakova vlecka ide po mestskej ulici aj na Vystaviste v Brne.

Pokial sa elektricka, ktora ma "do mesta vhodny" rozmer skrine, dostane na zeleznicnu trat a bude zastavovat na zeleznicnych zastavkach, tak bud bude mat vlastnu kolaj s vlastnym nastupistom, alebo pred nastupistom bude mat svoj vlastny set kolajnic, ktore budu prisunute o nieco blizsie k nastupistu, takze pri nastupisti budu na trati 4 kolajnice. To preto, ze vdaka rozdielnej sirke vlaku a elektricky by ludia z elektricky pri vystupe inak preskakovali pomerne dost velku medzeru. Ale da sa to vyriesit. Vsetko sa da. "Tramvlaky" uz existuju. Napriklad v Zwickau ci kde zachadzaju motorove vlaciky az do ulic mesta, pricom tam maju elektricky rozchod 1000 a vlak 1435. A ide to. Vsetko sa da, len treba chciet, a najma, TREBA VEDIET, AKO CHCEME TU DOPRAVU ORGANIZOVAT V BUDUCNOSTI. A to v BA nikto poriadne nevie.

Moze byt, ale ten dyzlak rozhodne nesiel niekam na Strossmayerak, kde by krasne vyzeral, vykolejany uprostred. ?

A vies o tom ze som za komunizmu v dalekej minulosti niekde v Prahe pod hradom videl výhybku s tramvaj na zeleznicu kde prave taky dyzlak bol poblíz odstavený. ???

Tak keby sa aj podarilo zobrat taky kocur alebo nebodaj cmeliak do mesta (ze by sa nepozrazal so vsetkym co naokolo stoji), tak by sa v prvom obluku krasne zasekol, v horsom pripade by vykolajil a pokracoval v smere priamociarom. Ja si viem predstavit taky cmeliak na Mostovej, ale viem si aj predstavit co by spravil v obluko o tom polomere. ?

Suhlasím a v tom napäti by bol chaos, tak myslel som na zvlást trat iba pre tieto vozy. Ked si to tak zoberies, dyzlak sa vlecie v BA tahajuc pokazenu tramvaj ?

Samozrejme som zabudol na velmi dolezitu vec, ktorou je napajanie vozidla, museli by si pochutnavat na 600 V js, ako aj 25 kV 50 Hz, pripadne aj 15 kV 16 2/3 Hz, v Prahe by stacilo aj 3000 V js.

Akoze ak mienite napajat elektricku na zeleznicu, tak to je kopec inych veci ako rozchod. Vezmime si taku Prahu, Vieden a Budapest. Vo vsetkych tychto mestach je rozchod "zeleznicnych" 1435 mm. V ziadnom s tychto miest nie je mozne len tak prepojit tramvaj na zeleznicu. Nie je to totiz iba o rozchode, to vidia iba laici a idealisti. Je tam kopec inych veci, od profilu kola a okolku, cez pritlaky pantografov, rozmery volziek, nehovoriac o prejazdovom profile samotneho vozidla, zabezpecovanie, dlzky suprav, etc, etc... S499.1023 moze napisat rozsiahly prispevok.
Mimochodom, rychlostny rekord na uzkom rozchode 1067 mm je 245 km/h, bezne sa na nom jazdi 160 (v azii).

Takze sa jednoznacne mylim, ze pri otacani pri tomto rozchode je väcsia zataz na 1 s kolajnic sirsej elektricke?... Viem, ze je vsak vivazená ale ako potom stou dráhou vc petrzalke...? Zachova sa teda aj v buducnosti tento rozchod a neprepoji sa to k zeleznici...? Privela otázok, vsak pre nieco uzitocné.

Takze elektricka sa otaca do prava a lava strana kolajnice je o nieco viac zatazena na BA uzkokolajku pri vlastnej sirke elektricky a vtom je znacny rozdiel vplyvu naklanania sa ci zatazenia na 1 z kolajnic a ich opotrebovanostou. Ak nesuhlasis s mojim nazorom, kludne len sa vyjadri , ale bez výbuchu!. Otázka... Preco to potom viac hadze aj na rovnej trati??? Nesnaz sa ma zhadzovat, ked su tie kolajnice viac opotrebovanejsie ako pri tych sirsich. Nebudem uvádzae
ísla lebo tu sa nad mnoh. vecami pozastavuje ruzum. A preco ne renovacia v BA??? Sirsí voz , uzka kolaj, kam to vedie...?

No typicka reakcia. ? Nerozculuj sa, nie je to zdrave. ? Vsak vonku je pekne pocasie.

Prepáčte, pane, ale to kam na také nehorázne hovadiny chodíte?
Váš príspevok je zemsou bludov a je jednoznačným dôkazom toho, že sa tu snažíte poučovať ľudí o niečom, o čom nemáte ani matnú predstavu. Vezmime si to bod po bode:
1) Normálna širokorozchdná, to je čo? 1524 mm? 1668 mm? 1676 mm? Ak máte na mysli 1435 mm, tak to nie je ŠIROKÝ rozchod ale normálny. Všade na svete. Aj v ExSovietskom Zväze.
2) Akým spôsobom sa pri normálnom rozchode znižuje trenie pri otáčaní?
3) Aká vykolajiteľnosť sa zníži? Akým sklonom? Akou šírkou? Aké naklonenie električky?

Záverom: Ak chcete s nami diskutovať, prosím, diskutujte. Radi si s Vami pokecáme. Ale neprezentujte tu, prosím, svoje bludy ako pravdy.

Nie asi, ale zaiste.

Uz som odpisal.

O akom treni sa tu bavime? Medzi kolesom a kolajnicou? Odporucam nastudovat ako sa sprava vozidlo pri prejazde oblukom na roznych rozchodoch.