Reply on: Ike #255882:
Prečo sa stále diskusia zvrtne na to, že jedinou alternatívou k jednolinkovému variantu sú 12-minútové intervaly z roku 2000? Dvojlinkáč gde?"kde je pri jednolinkovom variante problém?" - Metro a aj iné #castejsieakometro systémy sa obvykle vyznačujú tým, že majú kapacitné prestupné uzly na istej úrovni. Nie naskakovanie z cesty za onkológiou, nie husí pochod po Kamennom námestí, nie pretláčanie sa s autami na Blumentáli, nie čakanie pod prístreškami rozmeru zápalkovej škatuľky. V prípade dvojlinkáču si bol týmto situáciám vystavený menej často a mimoriadnosti sa ťa tiež menej dotýkali.
Jednoducho sa zaviedlo "vylepšenie", na ktoré nemáme pripravenú ani infraštruktúru a ani dispečerov. Takže ak plánovač nedal tvoj domov aj ciele na jednu linku, tak sa ti v lepšom prípade len presunulo čakanie z bodu A do bodu B a zhoršili jeho podmienky. V horšom prípade si chcel použiť L1, s ktorou nemáš spoločnú zastávku, alebo schytáš aspoň jej debilný CP. Takže áno, "idem-neriešim" možno ako idea niekoho priláka, ale skutočné prevedenie odlákava ľudí z elín. (Veríme, že do iných trakcií a nie do áut?)
Ike
Ja len doplním, že to, že pri viaclinkovom je nejaká komfortnejšia obsluha ilúziou a skôr je to forma spomienkového optimizmu.
Dnes máš dve kombinácie scenárov:
a) prídeš na zastávku včas (teda nejaká električka ti v sekundách času príde) alebo
b) utečie ti električka pred nosom (užiješ si čakaním na zastávke dĺžku intervalu).
X
1) prestup sa ti podarí včas (ergo vystúpiš z električky a v sekundách nastúpiš do druhej)
2) pri prestupe ti električka, na ktorú prestupuješ, utečie (ergo čakáš dĺžku intervalu druhej linky).
Ďalšie vstupy do analýzy:
P1: celá sieť električiek sa dá prejsť na maximálne jeden prestup
P2: prestupné body sú jasne definované a ich kombinácia je jedna iterácia.
Tvoj celkový cestovný čas varíruje nasledovne:
a1 = 0 minút
b1 = interval linky x
a2 = interval linky y
b2 = interval linky x + y.
kedže intervaly v špičke máš nesledujúce: 5' | 2,5' | 4 | 4 najhoršia strata za celú cestu 9 minút
(príklad linky 9 a 1)
a1 = 0 minút
b1 = 5 minút
a2 = 4 minúty
b2 = 5+4 = 9 minút.
***************
A teraz si rozoberme viaclinkový variant. Berme do úvahy, že "bájna päťka" mala v špičke (!sic) interval 10 minút!
Tých kombinácií je viac, ale ak ich zhrnieme do "funkcie" potom to vyzerá takto:
- prídeš na zastávku alebo na prestupný bod včas (povedzme 1-2 minúty pred príchodom)
- prídeš v hluchom období (3 až 9 minút pred príchodom)
- prídeš tak, že električka ti zdrhne.
A teraz - normatívna konektivita je síce podobná ako pri jednolinkovom variante, teda dá sa prejsť celá sieť na jeden prestup, sú tu dve ALE:
1) vzhľadom na riedke intervaly vysoká variabilita a rozsah prestupného času v uzle
2) uzlov je veľké množstvo a nachádzajú sa po celom meste.
Už len pri príchode na zastávku, ti v prípade bájnej päťky hrozí, že ti akurát zdrhne a ty tam bude stáť 10 minút, čo je viac, ako dnes pri najhoršom možnom scenári.
Ale príde ti iná linka. Príde ti linka č. 1 v sexi 12 minútovom intervale v špičke. Uff.. panika, čo robiť? rýchlo si pozriem schému, kde sa dá prestúpiť a na čo tak, aby som sa dostal do cieľa. Aha, pri prestupe na Šafku pôjdem na linku X, ale ešte môžem ísť na Vysokú, tam môěm prestúpiť na linku Y, alebo prestúpim v Karlovke na linku Z?
Super, v mikroskopickom čase si identifikoval tri potenciálne uzly na prestup, kde by si prestúpil na tri rôzne linky. A teraz otázka grande:
Vieš presne kde sa ti oplatí prestúpiť s ohľadom na prestupný čas? Nezabúdaj, že sme v roku 2000 a máme sexi intervaly 10 až 12 minút. Čo ak si vyberieš najhoršiu voľbu a zase sa niekde zasekáš na ďalších 12 minút?
Ty vole, veď tvoj cestovný čas môže byť predĺžený o 0 až 24 minút v závislosti od tvojho poznania (tvárme sa, že nie si šotouš), tvojej voľby z multi-choice možností a času príchodu na zastávku.
Neviem, mne to 3x pohodlné nepripadá v porovnaní s dnešným antigizkooňovským systémom "idem-neriešim"