Discussion Forum › General Discussion

Otázka do pléna: nemáte pocit, že L1 je nejak zbytočne predimenzovaná? Ja tam vždy vidím polovicu sedadiel prázdnych. Podľa mňa by sa L1 mala zredukovať a L3 posilniť. Čo vy na to?

Ako inak naplánovať?

Lenže ono to nie je extrémne zúžené na nejakú nevyhnutne krátku dobu. Už to tam pár mesiacov takto je a ďalší takmer rok aj bude. Za mňa jasný fail a dôkaz toho, že ak už chceli ísť do takejto prestavby, mali ju inak naplánovať, ak im aspoň trošičku záleží na cestujúcich.

A vôbec... Pro-cestovateľské riešenie nízkej vyťaženosti nástupíšť by nemalo mať podobu, že k čakacej hale pridáme tretie potraviny a cestujúci nech trpia, ale skôr posunutie steny s točitými dverami vpred tak, aby sa zväčšila "čakacia" hala na úkor pár prvých stání.

Z Trnavy do Bratislavy chodí aj niekoľko diaľkových liniek. Nie sú síce integrované v IDS BK (ani Tatran neni), ale to nemyslím si, že by to potenciálneho cestujúceho odradilo. A tam sme na jazdnej dobe veľmi podobnej vlaku.

A tá stavebná stena hneď vedľa nástupíšť ti nenaznačila že toto nie je finálny stav? Áno, teraz keď je to extrémne zúžené tak je to nepochybne neprijemné, ale to je predsa spôsobené tým že budúca čakáreň / prechodová chodba je vo výstavbe a teda ten priestor neprístupný.

"Je teda ozaj problém, že sa zmenší stanica? Nie je skôr ten problém, že sa prestrelila veľkosť stanice v Bratislave?"
Ak je taký problém uveriť iným ľuďom - nech sa páči, choď sa tam hocikedy pozrieť naživo. Ani nemusí byť uprostred špičky, ja som tam zažil kľučkovanie cez rady pred autobusmi aj cez obed.

Nepochopil si ma. Len samotná cesta busom z Trnavy do Bratislavy trvá dve hodiny, vlakom 30 minút. Čiže ak by niekto chcel ísť z Trnavy do Rovinky autobusmi cez Nivy, tak to určite nebude rýchlejšie ako spojenie vlak + 40 + bus do Rovinky.

Presne tak to je

ono v ramci prava vseobecne plati, ze clovek/obcan moze robit cokolvek co zakon nezakazuje (a urad/stat zas moze robit len to co mu zakon vyslovene povoluje/nariaduje), takze cokolvek co robit mozes v zakone pravdepodobne nenajdes......

"Ak taký zákon neexistuje, teda musí existovať zákon, ktorý hovorí o opaku."

Tvl, nájdi mi zákon, že človek idúci MHD musí mať žlté sako. A keď taký neexistuje, tak zákon, ktorý hovorí, že nesmie mať žlté sako.

Reakcia na: TomJ #254920
Ja nehovorím, že mal ísť jedným autobusom z Trnavy do Rovinky. Ani neviem, či niečo také existuje. Bola to len modelová situácia, že môže ísť autobusom z Trnavy na AS Mlynské Nivy a odtiaľ busom do Rovinky a nemusí prestupovať medzi budovami. Alebo ešte rýchlejšie bez toho aby zbytočne behal hore dole, z Hlavnej stanice 71 na Gagarinovu a odtiaľ SAD. Rozdiel je 6 minút (40 na AS ide 9 minút, 71 na Gagarinovu 15 minút). Kým ale prejdeš cez križovatky atď... Možností je veľa proste, tak isto ako napríklad vlak - MHD - vlak

Jedna vec je čo ľudia preferujú, druhá vec je či tú možnosť majú. Keďže na hlavnú stanicu je tá doprava z letiska prudko náhodná, tak mnoho ľudí radšej vezme spoj na Nivy o dve hodiny skôr a presunie sa MHD na vlak.

Každopádne highlight tohto celého je že SL práve neskoré večerné a skoré ranné letiskové spoje vezie cez Hlavnú stanicu, ale zároveň ich absolútne nijak nekoordinuje s MHD (či už na tej Hlavnej stanici alebo inde), takže pár hodín denne veselo jazdí taktovo cez Hlavnú stanicu, len práve v čase keď žiadne vlaky nejdú, a MHD odišla 10 minút pred príchodom toho autobusu Podobnosť s tým ako svojho času organizovali regionálne autobusy čisto náhodná.

"Tak nemôžem dať screen niečoho, čo neexistuje." - Však odomňa si pár dní dozadu požadoval aby som ti dal link ktorým dokážem že nejaký zákon neexistuje

Tú trasu Trnava - Rovinka by busom išiel asi len nejaký šotouš alebo niekto, kto má veľa času, keďže trasa TT - BA trvá busom dve hodiny (nerátam diaľkové busy, pri ktorých si človek nemusí byť istý, či sa do nich dostane). Za ten čas je človek vlakom dávno v Bratislave a na autobusovú stanicu stihne prejsť aj peši.

Každopádne, existujú spojenia, kde proste musíš prestupovať z busu na vlak, lebo inak to nejde. Zároveň ale situácia v Bratislave nie je taká zlá. Prepojenie vlakovej a autobusovej stanice linkou 40 mi príde na aktuálne pomery dostatočné a z finančného hladiska by v súčasnosti bolo neekonomické snažiť sa tieto dve stanice zjednotiť na jedno miesto.

Či malo alebo nemalo mesto Šamorín niekedy uverejnené neviem povedať, každopádne neviem o tom, že by sa tam za používanie stanice niekedy platilo. Určite sa neplatí ostatné 3 roky.

Na https://arriva.sk/ si klikni na konkrétnu prevádzku ktorá ťa zaujíma, následne v hornom menu na Doprava a v časti Iné služby nájdi Autobusové stanice. Ako príklad dávam link na trnavskú prevádzku: https://arriva.sk/trnava/autobusove-stanice/

Hm, zaujímavé. Všetky tieto otázky mali prebehnúť / teda sa mali uskutočniť vtedy, keď sa jednalo o predaj/ . By ma zaujímalo, koľko dostal taký neviem kto, kto dnes tvrdí, že sa netušilo o potrebe zachovať oný ráz autobusovej stanice Nivy , hádam o tom tu teraz točíme /. Autor onej tézy Mikloš

Mesto Šamorín to malo kedy si uverejnené, ale už nemá. Tak nemôžem dať screen niečoho, čo neexistuje. Nie som zrovna fanúšik, čo si robí screenshoty takých vecí.

Neviem ako ty, ale ja som dlho hľadal, ale nikde na stránkach Arrivy som napríklad nevedel násjť poplatky za stanice, takže, ak to je tak jednoduché, isto sa nájdu linky.

Ja riešim statiku, túto administratívu riešia iný ľudia.

Faktom ostáva, že mesto (súhrnné označenie pre Bratislavu a jej mestské časti) vo svojom územnom pláne mohlo mať presne zadefinované, že táto parcela má byť autobusová stanica. Nič viac. V tom prípade, sa tam môže postaviť len autobusová stanica a na nič iné by sa stavebné povolenie nemalo dávať. Spravilo to mesto? Nie. Mohlo to spraviť? Áno. Takže stále sme na tom istom. Mesto malo páky na to a nevyužilo. SAD sa privatizovali niekedy okolo roku 2000 sa mi zdá. Autobusová stanica sa začala búrať ku koncu roka 2017, povolenia sa teda riešili isto ešte predtým. Takže mesto malo koľko? Zhruba 15 rokov aby sa poistilo pred búraním stanice?

Vieš, všetci sa zavzdušňujú, že Viedeň má novú modernú vlakovú stanicu. Áno má. Ale stála niečo cez 2 miliardy €. Ročne cez ňu prejde cca 53 miliónov cestujúcich. Slovenské železnice za rok prepravia na celom území Slovenska cca 60-70 miliónov cestujúcich, rekord bol myslím 77 miliónov v 2017. Súčasťou železničnej stanice vo Viedni bola aj autobusová stanica, ktorá ak si dobre pamätám má dohromady 21 nástupíšť/výstupíšť a plocha pre autobusy je cca 7500m2. AS Mlynské Nivy pred prerábkou, plocha 30 tisíc m2 (neviem koľko z toho boli čakárne), 38 nástupíšť a 10 výstupíšť.

Ja chápem, je ľahké ukazovať, že vo Viedni majú... Ale aká je realita? 2 miliónová Viedeň, ak to berieme ako metropolitnú oblasť, tak 3 milióny ľudí, tak má 4 stanice, čo som rýchlo pozrel, tak dohromady majú okolo 40-45 nástupíšť/výstupíšť a celková plocha vychádza na cca 30 tisíc m2 plochy, čo som našiel. Je teda ozaj problém, že sa zmenší stanica? Nie je skôr ten problém, že sa prestrelila veľkosť stanice v Bratislave?