andy27
Reply on: zakaznik #248065:
OT: Ak máš celoplošne nasadenú nejakú technológiu, ktorú zvláda aj menej inteligentná alebo technicky zdatná časť populácie, tak je veľmi náročné ju vymeniť za modernejšiu. Okrem tohoho, že je to investične drahé, často sa stáva, že veľká časť populácie to nechce. Slovensko je často laboratórium, kde firmy skúšajú nové veci, lebo sme relatívne malá a kompaktná krajina ale dostatočne rôznorodá (mestá, vidiek, nížiny, hory, národnostný a náboženský mix) a ľudia sú tu príjmajú novinky s väčším nadšením ako inde. Čo sa týka expresných liniek, tak tie boli zavedené aj kvôli umiestneniu priemyslu, škôl a sídlisk. Komunistom sa darilo stavať podnikové byty pre fabriky často na opačných stranách mesta, rovnako stredné školy sa koncetrovali v MČ a preto boli potrebné expresné linky. Nejaká cena lístka/označovače v tom čase zrejme nehrali úlohu, nakoľko mali všetci pravidelní používatelia MHD električenky.
tak ako doteraz
Mhr1
A ešte k expresným autobusovým linkám. Išlo o politické rozhodnutie a nie odborné. Ešte v 60. rokoch neexistoval súbeh električiek s autobusmi. Autobusy do Devína, Rače či Vajnôr začínali na konečnej električiek, autobusy do Biskupíc či Vlčieho hrdla jazdili z konečnej trolejbusu v Prievoze. Zavedenie expresných autobusov súvisí so zavedením MOC (= mechanické odbavovanie cestujúcich, "cvakanie" lístkov, a teda neprestupný tarif). Kto prestupoval raz, platil zrazu dvojnásobok, kto dvakrát, dokonca trojnásobok. To bolo politicky neúnosné, pracujúci ľud by sa búril, ak by zrazu namiesto 1 Kčs musel platiť 3 koruny, tam a naspäť 6 Kčs a to bol vtedy už peniaz, za ktorý sa dalo najesť v reštaurácii. Tak vznikla tzv. "prekryvná sieť expresných autobusových liniek". Už z názvu vyplýva, že išlo o súbeh, ale to sa pri vtedajšej intenzite dopravy a lacnej rope neriešilo. V normálne fungujúcom dopravnom systéme však niečo také nemá čo hľadať, páliť naftu tam, kde je vybudovaná elektrická trakcia je ekonomický nezmysel a hlúposť aj z hľadiska životného prostredia.