Discussion Forum › General Discussion

toto je uz skor na kreslenie a pokec k tomu, ono kazdy kus toho obvodu ma nejaky odpor (vcetne zdroja (meniarne), jeho vnutorny odpor sposobi pokles napatie na svorkach ked ho zatazis), prud je prietok a v ramci jedneho useku bez "odbociek" musi byt rovnaky, v "odbockach" mas sucet vstupujucich a vystupujucich prudov rovny nule (a to to cele este dost zjednodusuje to ze to je jednosmerny obvod a nemusis uvazovat kapacitne a indukcne vlastnosti obvodu)

a v podstate rovnake rovnice ako pre elekjtricke obvody existuju aj pre prudenie kvapalin, mozno pre jednoduchost ti moze byt nazornejsie prestavit si miesto elektrickeho obvodu okruh z rur v ktorych prudi voda, dimenzie vodicov zodpovedaju prierezu rur (a z rychlosti prudenia vyplyvajuce tlakove straty su ekvivalentom napatovych strat), a taktiez pokial mas ten vodny okruh v poriadku tak plati ze vsetka voda co ti do nejakeho miesta pritecie tak musi z neho aj odtiect....

Tvoja prvá veta platí do doby, kým na trati nie je spotrebič, v našom prípade električka. Akonáhle je, tak by v koľajnici mal byť prúd indukovaný napätím (električka musí byť súčasťou uzavretého obvodu, inak by sa nepohla a súčasťou obvodu je aj koľajnica). Keby si dal voltmeter pred a za električku, tak by Ti mal namerať 600 V. Ak spravíš jednoduchý elektrický obvod AA baterka + vodič + žiarovka, tak Ti 1,5 V nameria všade. Analogicky by to tak malo byť aj tu. Preto sa pýtam, či je niečo inak, alebo ak nie, prečo stúpnutie jednou nohou na koľajnicu nezabije. Rovnako ako koľajnica by sa mal správať aj trolejbusový trolej so zápornou polaritou (tuším by to mal byť ten vľavo).

Inak na označenie vodiča v DC obvode by sme nemali používať nulák, aj keď v tomto prípade to vnímam ako barličku na elimináciu nedorozumení.

#236262 mám trocha problém pochopiť, čo sa deje s napätím v spotrebiči a to už týždeň pozerám všetky relevantné kanály na youtube. Každopádne, v jednoduchom obvode nameria ampérmeter prúd v každom jeho mieste (z pohľadu toku elektrónov v DC obvode aj za spotrebičom). A prúd bez napätia nemôže existovať. Preto uvažujem, že pri idúcej električke by trakčné napätie malo byť teda aj v koľajnici, rovnako ako prúd (dokonca by tam mal byť súčet ampérov za všetky električky v sekcii).

Skúsim jednoduchú analógiu, o ktorú sa opieram:

Mám obvod so AA batériou 1,5 V a žiarovkou s odporom 1 ohm. I=U/R = prúd v obvode bude 1,5/1 = 1,5 A. Kebyže na ktoromkoľvek mieste preruším vodič a jeho jeden koniec chytím ľavou rukou a druhý pravou, dostanem I=U/R ampéra a keďže napätie je nízke a odpor môjho tela obrovský, som v cajchu.

A teraz nahradím AA batériu DC zdrojom v meniarni = 600 V a žiarovku električkou, ktorej odpor síce nepoznám, ale nie je nulový. Zoberiem si Škodovku, ktorá má celkový výkon 600kW (a to nepoznám účinnosť vozidla a príkon), na ktorý pri napätí 600 V potrebujem I=P/U, teda 600.000/600 = 1000 A (samozrejme pri plnom a zrejme teoretickom výkone električky).
Jednou nohou sa dotýkam jedného pólu, druhou nohou sa dotýkam druhého pólu (a nemusí to byť koľajnica-zem ale dva konce prerušenej koľajnice). Mal by som do tela dostať I=U/R ampérov a keďže čitateľ v rovnici nie je malý, malo by ma to zabiť (tretinové napätie pri rovnakom odpore ľudského tela a oveľa menšom prúde dokáže zabiť).

na kolajnici mozes mat teoreticky nejake zvyskove napatie voci zemi ktore je sposobene ubytkom napatia (odporom) pri prechadzajucom prude, vzhladom na celkovy prierez kolajnice a trakcnych kablov ku ktorym je pripojena (a teda ich odporu v ramci celeho elektrickeho obvodu) by aj v pripade ze to uzemnenie je len v lokalite meniarne bolo voci zemi maximalne par voltov (a to pri odpore tela neda dostatocny prud na to aby ti to ublizilo)
naopak pruser by bol, keby sa stalo ze kolaj strati pripojenie na zem, v tej chvili by si v pripade vozidla ktore nie je komplet vypnute (aj ked by sa tak vzhladom na rozpojeny elektricky obvod tvarilo) dostal na kolajnicu trakcne napatie....

Z toho vlastne vznikli AC/DC?

Jednu nohu mas na zemi, druhu mas na nulaku + zem. Rovnako aj kolajnica ak je zapojena nulak + zem.

Tvoje telo ma zaroven odpor radovo vyssi ako kolajnica (ludske telo ma podla okolnosti na kozi bezny odpor medzi 500 az 100 000 ohm, odpor zeleza (plus minus aj zeleznej kolajnice) je podla wiki 0.0000000970 ohm) - tak kadial asi pojde prud ochotnejsie?

Dalej nezabudaj, ze mas 600V DC a v zasuvke mas 230V AC, pricom podla niektorych zdrojov je AC asi 4-5x nebezpecnejsie ako DC

Nechápeme sa a nevylučujem, že to nie je mojim opisom. Jednoducho prúd pri električke prúdi nasledovne (ale môžem sa mýliť):

Napájací bod - trakčné vedenie - zberač - silový blok - podvozok - koľajnica - zem.

Prúd ide primárne najkratšou cestou s najmenším odporom, pričom na uzemnenie (a predpokladám, rovnako ako ty, že koľajnica v roli nuláku je zároveň uzemnením) sa používa zvyčajne materiál s minimálnym odporom, neporovnateľne menším ako ľudské telo. Stále však, ak dám bosú nohu do zeme (napr. do rozchodníka) a druhou bosou nohou sa dotknem koľajnice, cez ktorú práve prúdi prúd z idúcej električky do zeme, by som mal byť v roli vodiča (nie električky, ale elektrického), ktorý umožňuje prúdu skrat.

Urcite ti to niekto odborne vysvetli, ale laicky povedane - preco by ta malo kopnut?

1.) kolajnica ponuka vyrazne mensi odpor pre cestu prudu ako trebars aj bosa noha
2.) velmi by ma prekvapilo, keby kolajnica nebola zapojena ako nulak a zem zaroven
3.) spolu s bodom 1 suvisi, ze zatial co potencial medzi trolejou a zemou je 600V tak potencial medzi tebou, kolajnicou a zemou je blizky 0.
4.) co opisujes ty s prackou je ako ked by si sa kovovou tycou dotkol vedenia zatial co sa dotykas kolajnice. Co opisujes ty s kolajnicou je ako keby si sa pripojil na nulak a uzemnenie, zatial co cez fazu a nulak ide prud (pricom spotrebic je zaroven aj napojeny na zem nie len cez teba).

Ahojte,

trochu na rozprúdenie diskusie sa znova vraciam k jednej otázke v súvislosti s dráhovými vozidlami: ako je možné, že nie je nebezpečné stúpať po električkových koľajniciach z hľadiska možnosti zásahu elektrickým prúdom?

Električky idúce v jednom úseku/sekcii sa správajú ako paralelne zapojené spotrebiče s tým, že elektrický potenciál medzi trakčným vedením a koľajnicou je 600 V, medzi trakčným vedením a zemou 600 V a medzi koľajnicou a zemou 0 V.

Podobne je to v domácnosti, kde potenciál medzi fázou a nulákom je 230 V, medzi fázou a zemou 230 V a medzi nulákom a zemou 0 V.

V oboch prípadoch je koľajnica aj nulák uzemnený, takže elektrický potenciál majú rovnaký 0 V.

Ak medzi fázu a nulák v domácnosti vložím spotrebič, napr. práčku, začne cez práčku prúdiť elektrický prúd (ak sa zapne). Ak hypoteticky pred práčku na fázu vložím ampérmeter, nameria mi 10 A. Ak za práčku na nulák vložím ampérmeter, nameria mi 10 A. Ak by som nahradil ampérmeter mojim telom, dostal by som zásah.

A teraz analogicky k električke. Ak by som (veľmi hypoteticky) vložil medzi zberač a trakčné vedenie ampérmeter, nameria mi prúd. Rovnako by som dostal zásah. Ak však bosý stúpim jednou nohou na koľajnicu pred idúcu /za idúcu električku a druhú nohu zaborím do zeme, zásah mi nehrozí.

Predpokladám, že pri električkách (alebo keď chcete striedavý prúd pri vlakoch - na porovnanie s práčkou) prúd prúdi z vodiča do zeme, teda koľajnice sú uzemnené a zrejme nie sú uzemnené v každom bode ale len na určitých miestach. Za určitých okolností môže byť moja bosa noha zaborená v zemi skratkou prúdu do zeme. Prečo nedostanem v porovnaní s príkladom s práčkou zásah?