Discussion Forum › General Discussion

Jednu nohu mas na zemi, druhu mas na nulaku + zem. Rovnako aj kolajnica ak je zapojena nulak + zem.

Tvoje telo ma zaroven odpor radovo vyssi ako kolajnica (ludske telo ma podla okolnosti na kozi bezny odpor medzi 500 az 100 000 ohm, odpor zeleza (plus minus aj zeleznej kolajnice) je podla wiki 0.0000000970 ohm) - tak kadial asi pojde prud ochotnejsie?

Dalej nezabudaj, ze mas 600V DC a v zasuvke mas 230V AC, pricom podla niektorych zdrojov je AC asi 4-5x nebezpecnejsie ako DC

Nechápeme sa a nevylučujem, že to nie je mojim opisom. Jednoducho prúd pri električke prúdi nasledovne (ale môžem sa mýliť):

Napájací bod - trakčné vedenie - zberač - silový blok - podvozok - koľajnica - zem.

Prúd ide primárne najkratšou cestou s najmenším odporom, pričom na uzemnenie (a predpokladám, rovnako ako ty, že koľajnica v roli nuláku je zároveň uzemnením) sa používa zvyčajne materiál s minimálnym odporom, neporovnateľne menším ako ľudské telo. Stále však, ak dám bosú nohu do zeme (napr. do rozchodníka) a druhou bosou nohou sa dotknem koľajnice, cez ktorú práve prúdi prúd z idúcej električky do zeme, by som mal byť v roli vodiča (nie električky, ale elektrického), ktorý umožňuje prúdu skrat.

Urcite ti to niekto odborne vysvetli, ale laicky povedane - preco by ta malo kopnut?

1.) kolajnica ponuka vyrazne mensi odpor pre cestu prudu ako trebars aj bosa noha
2.) velmi by ma prekvapilo, keby kolajnica nebola zapojena ako nulak a zem zaroven
3.) spolu s bodom 1 suvisi, ze zatial co potencial medzi trolejou a zemou je 600V tak potencial medzi tebou, kolajnicou a zemou je blizky 0.
4.) co opisujes ty s prackou je ako ked by si sa kovovou tycou dotkol vedenia zatial co sa dotykas kolajnice. Co opisujes ty s kolajnicou je ako keby si sa pripojil na nulak a uzemnenie, zatial co cez fazu a nulak ide prud (pricom spotrebic je zaroven aj napojeny na zem nie len cez teba).

Ahojte,

trochu na rozprúdenie diskusie sa znova vraciam k jednej otázke v súvislosti s dráhovými vozidlami: ako je možné, že nie je nebezpečné stúpať po električkových koľajniciach z hľadiska možnosti zásahu elektrickým prúdom?

Električky idúce v jednom úseku/sekcii sa správajú ako paralelne zapojené spotrebiče s tým, že elektrický potenciál medzi trakčným vedením a koľajnicou je 600 V, medzi trakčným vedením a zemou 600 V a medzi koľajnicou a zemou 0 V.

Podobne je to v domácnosti, kde potenciál medzi fázou a nulákom je 230 V, medzi fázou a zemou 230 V a medzi nulákom a zemou 0 V.

V oboch prípadoch je koľajnica aj nulák uzemnený, takže elektrický potenciál majú rovnaký 0 V.

Ak medzi fázu a nulák v domácnosti vložím spotrebič, napr. práčku, začne cez práčku prúdiť elektrický prúd (ak sa zapne). Ak hypoteticky pred práčku na fázu vložím ampérmeter, nameria mi 10 A. Ak za práčku na nulák vložím ampérmeter, nameria mi 10 A. Ak by som nahradil ampérmeter mojim telom, dostal by som zásah.

A teraz analogicky k električke. Ak by som (veľmi hypoteticky) vložil medzi zberač a trakčné vedenie ampérmeter, nameria mi prúd. Rovnako by som dostal zásah. Ak však bosý stúpim jednou nohou na koľajnicu pred idúcu /za idúcu električku a druhú nohu zaborím do zeme, zásah mi nehrozí.

Predpokladám, že pri električkách (alebo keď chcete striedavý prúd pri vlakoch - na porovnanie s práčkou) prúd prúdi z vodiča do zeme, teda koľajnice sú uzemnené a zrejme nie sú uzemnené v každom bode ale len na určitých miestach. Za určitých okolností môže byť moja bosa noha zaborená v zemi skratkou prúdu do zeme. Prečo nedostanem v porovnaní s príkladom s práčkou zásah?

https://www.youtube.com/watch?v=7n0OIezTJ4w
celkom zaujímavý klenot som objavil

On je troll alebo to myslí reálne vážne? Lebo ja osobne som sa dobra pobavil a zasmial.