Discussion Forum › General Discussion

"Btw, posledná pandémia bola v roku 1918, vtedy žiadne autobusové zájazdy k moru neboli, ani letné dovolenky na inom kontinente a hľa, rozšírilo sa to."

Vtedy sa predsa končila prvá svetová vojna a rozšíreniu nákazy, ako je známe, výrazne napomohol globálny pohyb vojakov bojujúcich armád, najprv medzi jednotlivými bojiskami a potom do svojich domovov.

Môj pradedo bol v roku 1918 tiež jedným z tisícok účastníkov "hromadného podujatia" na Piave a dovolenkou by som to zrovna nenazval.

Ako povedal sám Tegnel, súdiť budeme môcť po pandémií, teda o rok alebo dva. Je skoro hodnotiť či je švédsky prístup naozaj úspešný, rozhodujúca bude nadchádzajúca jeseň. Čo je ale v tejto chvíli zrejmé je, že Švédsko má fungujúcu dlhodobú stratégiu. Kým väčšina Európy sa potáca medzi zatváraním a otváraním a poklesom a nárastom ako alkoholik z hlavnej stanice bez akejkoľvek očividnej stratégie, Švédsku sa naozaj podarilo definovať "nový normál" ako súbor pravidiel ktoré sú zároveň efektívne v spomaľovaní nákazy, ale zároveň sociálne udržateľné, takže po tom ako ich v marci alebo apríli zaviedli ich udržujú vo v podstate konštantnom stave už pol roka (a zrejme budú ďalší aspoň rok). Ani nie je tlak od ľudí to redukovať (ako keď zavedieš extrémne lockdowny či náhubkovanie), ani nie je potreba masívne pridávať lebo ti kolabuje zdravotníctvo. Oproti tomu my sme tu zaviedli brutálne drakonické opatrenia, ktoré samozrejme ľudia nemohli vydržať viac ako dva mesiace, potom sme to uvoľnili, teraz sa divíme že nám rastú prípady a nikto nevie čo ďalej.

Ja som v lete mal na výber Česko, alebo Švédsko. Vybral som si Česko lebo objektívne mali voľnejší režim a neľutujem to, prežil som mesiac normálneho života, kým v SE by ma čakal social distancing, atď. Lenže po lete sa Česko zas v kŕči vracia do brutálnych opatrení, kým Švédsko si ďalej ide svoje - síce malo v lete mierne opatrenia, ale na jeseň nemá brutálne opatrenia. Z pohľadu dovolenky CZ vyhralo, ale z pohľadu dennodenného života sú na tom Švédi oveľa lepšie.

A? Ak by rúška naozaj boli tak zázračné ako sa prezentuje, tak by to zarazili v zárodkoch. Myslíš si že z Fínska, Estónska alebo Švédska sa k moru necestuje? Cestuje, v možno väčšon rozsahu ako od nás a hľa, napriek absencií rúšok sú v ťažkej pohode.

Áno, každá epidémia má pôvod v nejakej prvotnej nákaze. Keby sa pred storočiami niekto nenakazil chrípkou tak by sme ju tu dodnes nemali (a keby sa dnes preniesla na človeka, boli by sme v podobnom panic móde ako sme dnes, lebo v USA ju denne dostane priemerne skoro 100 tisíc ľudí denne a celosvetovo ročne spôsobí 3 až 5 miliónov vážnych priebehov a vyše pol milióna úmrtí). Btw, posledná pandémia bola v roku 1918, vtedy žiadne autobusové zájazdy k moru neboli, ani letné dovolenky na inom kontinente a hľa, rozšírilo sa to.

Z tomu covidu: Švédska stratégia boja proti koronavírusu je úspešná. Premorovanie zabralo, tvrdia odborníci.
https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2007019_svedska-strategia-boja-proti-koronavirusu-je-uspesna-premorovanie-zabralo-tvrdia-odbornici

lenže ten vírus nespadol do komunity z neba. aj v okrese Tvrdošín je prudký vzostup nakazených a je tam komunitné šírenie. prapôvodcom je však autobusový zájazd k moru kde sa pri návrate krásne šíril medzi cestujúcimi a potom do komunity.

Táto analýza európskeho turizmu je zaujímavá, ale ja zopakujem že Covid naozaj nechodí s mapou v ruke a neriadi sa hranicami. Všetky štáty v Európe majú komunitné šírenie.

Lenže také Fínsko rúška nepotrebuje, je odizolované na severe, z Ruska tam teraz asi veľmi nejazdia a aj pre ostatné krajiny Európy je to ďaleko, kto by sa tam trepal lietadlom? A autom je to naozaj veľmi ďaleko. Stredná Európa je obchodne a rodinne oveľa viac previazaná, tu sa cúra cez hranice sem-tam a ťažko si predstaviť, že by sa to zasa zavrelo. Strašne veľa ľudí by to postihlo. Ani do Pobaltia sa teraz zasa tak veľa necestuje. A o rúškach som tu už písal - mňa veľmi nechránia, ale ak by som bol ja nakazený, tak chránim druhých pred infekčnými kvapôčkami, ktoré by som mohol rozširovať. Je to o solidarite. Vonku, pokiaľ nie som v tlačenici, rúška samozrejme netreba.

Zaujímavé video o zaujímavom DRT systéme. Pôsobí to ako ideálne riešenie pre rôzne lazy a iné oblasti kde nie je dopyt na pravidelnú linku v dobrom intervale.
https://youtu.be/z0ddExZbKD8

Interpretáciu tohto rozhovoru už nechám na Teba...

Podnetný najmä k emigrácií

Zabudol som link

https://dennikn.sk/2034262/epidemiologicka-brazinova-v-bratislave-uz-pandemiu-nemame-pod-kontrolou-stupa-pocet-ludi-ktori-nevedia-kde-sa-nakazili/?ref=tit1

Viem, že pani Bražinová je považovaná za alarmistku, ale tento rozhovor (aj o situácii v Bratislave) je celkom podnetný

Sú tam zahrnutí pacienti, u ktorých je podozrenie na koronu a čaká sa na výsledky testu. Ak je negatívny, sú z tejto štatistiky vyradení a môžu byť preložení na bežné oddelenie

Číslo zodpovedá tej vyššej hodnote. Inak teda ja stále neviem aký je medzi nimi rozdiel, čo sú nepozitívni hospitalizovaní s COVIDom?

Túto analýzu som pozeral a mne to skôr vychádza, že sú tam zobrazení iba pozitívni hospitalizovaní

ÚVZ pravidelne zverejňuje analýzu prípadov COVIDu: http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Analyza_COVID_august_final_media.pdf

Pre hospitalizácie používajú to vyššie číslo. Neviem aký je medzi tými dvomi hodnotami rozdiel (predpokladám že to vyššie sú tiež coviďáci), ale keďže UVZ pracuje s vyššou, pracujem s ňou aj ja.

Neviem teraz, ktorú analýzu konkrétne myslíš. Môžem poprosiť link?

A čo sa týka tých čísel, tak osobne si myslím, že dôležitejšie je číslo celkovo hospitalizovaných (z pohľadu obsadenosti lôžok je podstatné, že k suspektnému pacientovi musíš pristupovať ako k infekčnému). Keďže ale Česi zverejňujú iba hospitalizovaných s pozitívnym testom, porovnávam rovnaké s rovnakým.

Určite súhlasím, že sú tu aj iné faktory. Napriek tomu, ak by rúška boli naozaj tak kľúčový faktor ako sa nám snažia natlačiť do hlavy, tak by to proste muselo byť aspoň trochu vidno. Ale my tu v TOP 19 máme len jednu bezrúškovú krajinu.

Už len to porovnanie SK/CZ kde je veľmi podobný životný štýl a populácia naznačuje, že rúška veľa rozdielu nerobia.

Vec, ktorú nám v škole stále búchajú do hlavy - zamysli sa nad všetkými premennými, ktoré môžu ovplyvniť výsledok. A povinnosť nosenia rúšok rozhodne nie je jediný faktor, ktorý rozhoduje o tom, koľko ľudí sa nakazí.

Nie som sociológ, ale dovolím si povedať, že výrazný vplyv má životný štýl danej komunity. A predsa len, obyvatelia severských štátov žijú viac izolovane ako napríklad Španieli. Aj v Prahe je podľa všetkého problém najmä v nočných podnikoch.