Discussion Forum › General Discussion

No vidíš, ja mám z východu presne opačnú skúsenosť - keď meškal Hernád z Budapešti dve hodiny, tak osobák (či Zr, to už si nepamätám a hľadať to nebudem), ktorý v reále robí tá istá súprava, odišiel náhradnou súpravou a cestujúcich z Hernádu modré gumy proste nechali vyhniť v Košiciach na prvé ranné vlaky. Na moje dotazy na preplatenie taxíka do Prešova (u ČD pri posledných spojoch štandard) alebo hotela v KE som si vypočul také výhovorky (napr. že keď mám lístok kúpený v Budapešti, má mi taxík preplatiť Magyar Királyi Államvasutak), že tam neostal jediný železničiar, ktorému by som hru bo nevynadal do kvintesencie modrogumnosti.

Vezmem to bod po bode:
1) Mítingy v Londýne tesne po prílete môžeš plánovať jedine, ak sa uskutočnia v nejakom salóniku na Heathrow, pretože inak stačí štrajk TfL alebo porucha ZZ v rúre (čo práve v Londýne nie je zriedkavé) a všetky plány sa sypú. Cesta taxíkom z Heathrow do centra je už číre zlosovanie.
2) Rozbitie prímesta pri Prahe je číra fantázia, pri 10 - 30 min. intervale sa okrem posledných spojov samozrejme na nič nečaká. Prímesto má prednosť len v rannej špičke do centra a je to tak správne. Okrem toho odkedy pracujú na ROPID-e ľudia, ktorí rozumejú dopravnej technológii a nenechajú si od ČD/SprŽel skákať po hlave a nebazírujú na každom vynechanom vlkm, vlaky v špičke bežne predčasne obracajú na elimináciu meškania.
3) Problém ŽSR a ZSSK je najmä v tom, že jednak majú minimum diaľkovo riadených tratí, totálne neoperatívny dispečerský aparát, nulovú spoluprácu medzi infraštruktúrou a dopravcami. On by nebol problém s tým osobákom odísť včas a to EC potom pre prestup zastaviť mimoriadne v DNV či v Zohore (ak je to v takom čase, že by nebolo vhodné proste cestujúcich odkázať na ďalší vlak.
Vo všeobecnosti je v ČR napríklad vidieť výrazný pozitívny vplyv diaľkového riadenia, lebo ten dispečer na CDP proste vidí celú trať a nekončia mu obzory jedným alebo dvoma úsekmi za vchodovými návestidlami.
4) A ešte som zabudol na idiotské odmeňovanie podľa percenta plnenia GVD a s tým spojené nehorázne podvádzanie s dopravnou dokumentáciou.

Dik.
Zabudol som, ze vdaka novemu dizajnu, ktory v 1-dnovej ankete vadil tusim 57% ludi musim klikat viac, aby som vliezol do samotneho cp.

Na stránke IDS sú len aktuálne CP a kedže sa momentálne jazdí v režime školské prázdniny tak tam tá linka nie je.

Imhd ma inu databazu cp ako idsbk? Lebo tu je cp L510, pricom na oficialnej stranke bid https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/
taka linka dnes nie je...

Áno a nepopieram to. Pointa bola v tom, že v osobakoch je podiel pravidelných cestujúcich (v zmysle dennej dochádzky) najväčší. Nič to nemení na tom, že osobne poznám jedného človeka co ráno dochádza každý deň rýchlikom z Trenčína a druhého, ktorý z BB autom.

https://e.dennikn.sk/1971042/stat-chysta-miliardovy-tunel-okolo-bratislavy-druha-moznost-je-mestsky-okruh/?ref=side&_ga=2.36110308.571865820.1594929252-690441663.1594929252

Veru, tá základná sieť cyklotrás v Petržalke bola sčasti vybudovaná na veľmi dobrej úrovni. V tomto albume sú niektoré fragmenty spomínaných cyklotrás (https://photos.google.com/share/AF1QipMMPo13uAHZmA4t6K35LcrIPlYTLOnl5UHdUODI69SPHVGMd0vVvMeoPw34IfYmDQ?key=eXZUd3lpeUkzNF9ERkVmcFA0N0VNUjJvSUM3MVJB ).

A to ešte na rade cyklotrás neboli ani vyznačené čiary, hoci bola pripravená bezbariérová úprava (napr. cyklotrasa po chodníku od Fedinovej po "zdvojenom" chodníku k Ševčenkovej.

Žiaľ, najväčšmi sa na zániku týchto cyklotrás podpísalo bezbrehé a divoké parkovanie.

Samozrejme, veľa vecí bolo vtedy robených na kolene, ale napr. cyklotrasa na Mamateyovej a úprava zastávok Bulíkova a Ovsištské námestie tak, aby cyklotrasa viedla poza zastávku, bolo naozaj neuveriteľne pokrokové. A prakticky obdobný prípad doposiaľ nemáme (sfušovaný príklad na Farského rátať nemôžem...)

Vďaka, to potom vysvetľuje aj ten cyklopriechod pred kulturákom.
So záverom súhlasím, nakoniec je dosť tristné, že kostra petržalskej cykloinfraštruktúry bola od počiatku 90. rokov rozšírená prakticky len o zmiešanú trasu popri ramene, Petržalské korzo a teraz Nám. hraničiarov, zatiaľ čo nemálo úsekov (napr. pozdĺž Dolnozemskej a Bosákovej) sa necháva vyšumieť dostratena či priam prestáva s nimi počítať do budúcnosti...

S oddelenou infra máš pravdu, s prednosťou diaľkovky nie.

Ale tými EC vlakmi tiež cestuje množstvo ľudí za prácou, prípadne do škôl do Bratislavy. 271 je z celej trasy najviac vyťažená v úseku Kúty - Bratislava, RR 870 má často v druhej triede 85% miest obsadených, na 280 je tiež silná frekvencia v úseku zo Zámkov do Bratislavy. A keď sa tých ľudí spýtaš, prečo nejdú Skom z Kútov/zo Zámkov, tak ti povedia, že im nevyhovuje spoj, ktorý stojí v každej vŕbe.

V princípe máš pravdu ale tie frekvencie jednotlivých ciest si si vycucal z prsta podľa osobných preferencií. Čo ak niekto lieta do Londýna denne a v Košiciach ešte nebol a ani to neplánuje?

To už je tragédia Slovenska s jeho minimálnou peronizáciou, inak by to prímesto zdržiavalo EC len po najbližšiu dopravňu. Ale všeobecne: Prímesto má mať prednosť preto, lebo vozí iné balíky ľudí (čiže osobominúty meškania sú vyššie), diaľkovka má väčšiu šancu ešte to dohnať a frekvencia v prímeste má také isté právo na dochvíľnosť ako v diaľkovke.

Áno.

Pretože je to tak na celom svete, kde prímesto nemá oddelenú infraštruktúru a je to tak správne.

Podľa mňa sa Romanova zrušila kvôli maximalizácii parkovacích miest.
Obojsmerná cyklotrasa po západnej strane vozovky viedla až po túto križovatku https://goo.gl/maps/tZphVzWZkt7mSzLr8, kde vychádzala na chodník vľavo (vidno to aj podľa debarierizácie zo zámkovej dlažby, aká sa používala v Petržalke na cyklotrasy v 90. rokoch) a po chodníku viedla až pred DK Zrkadlový háj.
Projekt bol nakreslený aj na križovatku pri Technopole (cyklopriechody cez všetky štyri ramená).
Bolo to riešenie, ktoré predbehlo dobu o 25 rokov.

Na Pionierskej by mal byť pokiaľ viem viacúčelový/ochranný pruh. Zjednodušene je to pruh rozdelený na dve časti, vľavo jazdia osobné autá, vpravo cyklisti, nákladné vozidlá a autobusy používajú celú šírku vozovky. Predpokladom je, že intenzita nákladnej dopravy je nízka a tiež rýchlosť by mala byť max. 50 km/h.
Obrázok: https://www.cyklodoprava.sk/wp-content/uploads/2016/11/Sn%C3%ADmkas.jpg

Tiež vychádzam len z toho čo si pamätám a zmena parkovania bola v čase hneď po vybudovaní chodníka. Predpokladám, že to ma súvis, ale jediné čo som k tomu vedel dohladať je google earth a rozdiel foto 2002 a 2004.

Nech je už Váš názor akýkoľvek, nemyslím si, že stránka o verejnej doprave je vhodná na diskusiu o škodlivosti/toxicite chemického priemyslu v blízkosti ľudí.