Discussion Forum › General Discussion

Aj a-22 má zložitejšiu históriu. Najprv to bola linka v centre mesta z Ružovej doliny cez Svätoplukovu na Šulekovu. Potom to prevzali trolejbusy (t-17), číslo sa uvoľnilo, takže v ďalšej fáze a-22 jazdila z konečnej trolejbusu z Prievozu do Pod. Biskupíc (predtým a-B), potom bola predĺžená do Slovnaftu (čiže do Slovnaftu prišla z východu, od Biskupíc) a na mestskom konci na Trnavské Mýto. No a a-40 vznikla preto, aby mali Biskupice aj priame spojenie do centra bez prestupu.

Uznávam, počíta. Revidujem svoj výrok: linke 30 do Podunajských Biskupíc predchádzala linka 40, ale nebola to prvá linka do tejto, vtedy ešte samostatnej obce.

A 22 do Biskupic od 1.1.1959 sa nepocita?

Ďakujem Vladimírovi, že ma podporil. BigMac, prosím, nehádaj sa so starým pánom. Veď som vtedy žil, sledoval, zapisoval. Odo mňa pochádza veľa fotografií, ktoré tu nachádzate, či už priamo takých, čo som urobil (70.-80. roky), alebo tých, čo mám v zbierke. Nebyť mňa, tak ani neviete, ako prebiehali výmeny električiek T2 a T3 pri GO, to všetko sú moje archívne záznamy. Späť k linkovému vedeniu: Takže najprv vznikla a-40 Šafárikovo nám. - Vlčie Hrdlo - Pod. Biskupice a nie a-30. Vtedy viedla a-30 v trase Októbrové nám. (dnes Župné) - tunel - Mlynská dolina - Patrónka - Dúbravka (a-30D) alebo Lamač (a-30L). Začiatkom 60. rokov boli autobusové linky 21-33. Potom ako prvá na Štrkovec pribudla a-34. Ďalšou zmenou bolo číselné rozlíšenie a-30: tá zostala do Dúbravky a Lamačská vetva dostala číslo 35. 36 bola v Rači, 37-39 boli nové linky na Štrkovci, preto linka do Biskupíc dostala až číslo 40. Do roku 1968 pribudli ešte linky 41 (Technické sklo), 42 (internáty) a 43 (Janíkov Dvor). V prvej polovici 70. rokov začalo spájanie liniek, tak vznikla a-30 (30+40), a-26 (26+35), a-39 (39+42). Takže napríklad 42-ky boli dve - tá druhá, na Štrkovec, vznikla až po spojení tej prvej s a-39. Takže pluska BigMacovi nepatrí, on si pamätá obdobie cca o 10 rokov neskôr.

fotky k dispozícii nemám, všetko je len v rovine spomienok .... dole bola Ryba, fantastické šaláty, domáca knedľa a parené buchty

Možné to samozrejme je, ale akosi mi to vypadlo, skutočne mám v povedomí len B a 30.
40 mám zafixovanú kdesi v západnej časti mesta. Aj keď objektívne pravdou je, že prapôvodná a-30 bola krídelná, jazdila z Patrónky ako 30/D a 30/L do Dúbravky a Lamača.

Neklame, ale zrejme nesiaha dostatočne ďaleko do histórie.

Prvou linkou pre Podunajské Biskupice bola skutočne L40 (nástupca "prímestskej" linky . Až neskôr bola spojená s L30 a vznikol tak diameter Dúbravka - centrum - Podunajské Biskupice.

Ak ma harddisk neklame, tak do Podunajských Biskupíc jazdila a-30 v relácií Pod. Biskupice - Dúbravka, nie a-40. A po otvorení E do Dúbravky bola skrátená len pod Nový most, teda dnešná a-70.

Čítam, že tu bola debata o budovaní, o.i. i Ružinova, tak pridám aj ja trošku:

https://www.youtube.com/watch?v=vmZy_BBHaNs

Ja vychádzam z toho, čo sa vtedy písalo v novinách, najmä vo Večerníku, ktorý aspoň trochu zverejňoval informácie, ktoré oficiálna Pravda (hlavný spravodajský orgán ÚV KSS) nepovažovala za vhodné zverejniť. A naozaj, Dolné Hony neboli v pláne. No a po položení "základného kameňa", ale zjavne už predtým, bolo jasné, že Petržalka má sklz. To predsa zistíš ľahko, vieš, čo už malo podľa plánu stáť a vidíš, kde si reálne. Takže nebolo problém vedieť, že sa nestíha. Preto sa narýchlo pripravil projekt Dolných Honov. Ale v 60. rokoch sa o takomto urbanistickom zámere (DH) nikde nepísalo ani nehovorilo. Preto som tvrdil, že mimoúrovňová križovatka Bajkalská - Ružinovská - Záhradnícka nesúvisela nijako s prípadnou električkou na Dolné Hony. Vtedy, keď sa táto križovatka stavala, naozaj Pod. Biskupice neboli súčasťou Bratislavy a jazdila tam autobusová linka "B", nie číselná, lebo to bolo mimo mesto a mala vyšší tarif. Až po pripojení Pod. Biskupíc vznikla a-40, čiže až po tom, čo už existovali linky na Štrkovec (a-37,38,39).

S takymi otazkami opatrne, podaktori su u na to alergicki

co som len na rychlo nasiel, tak zakladny kamen Petrzalskeho sidliska bol polozeny v roku 1973
panelak v ktorom som vyrastal na sidlisku Dolne hony bol skolaudovany v roku 1975
chces mi povedat ze za 2 roky stihli zistit ze vystavba Petrzalskeho sidliska sa nebude stihat, a nasledne naprojektovat a postavit nove sidlisko niekde inde ?

Neviete ako to vyzerá s výlukou električiek v úseku cintorín Rača - Záhumenice? Tuším teraz niekedy sa malo začať.

NIE!!! Vtedy stavby prebiehali pomaly, čo sa týka realizáce, ale naopak, projekty šli rýchlo. V 60. rokoch sa naozaj neuvažovalo o výstavbe na Dolných Honoch. Bratislava sa mala rozvíjať v Karlovej Vsi, Dúbravke a v Petržalke. Sídliská na Dolných Honoch a v Devínskej Novej Vsi neboli vôbec vo výhľade. Dolné Hony sa ani len neuvažovali, kvôli Slovnaftu a znečistenému ovzdušiu vo východnej časti mesta (aj kvôli "Dimitrovke" - Istrochem). K realizácii došlo z "prúserových" dôvodov. Teda, že Petržalka sa nestavala tak rýchlo, ako bolo v pôvodnom pláne. Bolo preto treba narýchlo začať stavať niekde inde. A socializmus vlastne vedel stavať len na "zelenej lúke", tak narýchlo vznikol projekt Dolných Honov a čo najďalej od Slovnaftu. Kvôli znečistenému ovzdušiu sa nemohli zastavať polia medzi Bajkalskou a Slovnaftom. A Petržalka sa zadrhla preto, lebo bolo treba zbúrať - a vyvlastniť - rodinné domčeky v starej zástavbe. Výstavba Petržalky začala rýchlo - práve v tých vzdialenejších častiach na "zelenej lúke" a zadrhla sa, keď sa priblížila z okraja smerom k centru (Dvory).

Inak, nevieš prosím náhodou, či neexistujú nejaké foto z interiéru? Veľmi som do "zadného" obchodu nechodil, pamätám si len dosť tmavý interiér a veľké žlté plechové dvere na už uzavretý nadchod...

Nemate niekto fotky (trolejové vedenie) manipulačnej stopy Tolsteho a Kuzamnyho ? Na imhd je len 1 fotka tak či nemáte niekto nejak ďalšie fotky o tejto trati ? Diky

Cize ked mame x zastavok bez pristreskov, tak DPB namiesto zvysovania zastresenosti zastavok radsej meni Slovsporty?

Áno, ten podjazd som mal na mysli + tieto zdvojené schody. Pomyselný koridor na tej strane bol v celej dĺžke Kazanskej pred výstavbou na začiatku tisícročia.

Z tých nadchodov reálne boli vstupy do obchodov - zeleného aj oranžového. V "oranžovom obchode" bola prvou prevádzkou od nadchodu knižnica.