Discussion Forum › General Discussion

Ide o to, že skôr máš mať náklady pri realizácii podnikateľského plánu a až potom sa dozvieš, či ti niekto "povolí" obslúžiť časť cestujúcich. Myšlienka "povoľovania" je úplne absurdná, keď niekto chce službu dobrovoľne ponúknuť a druhý za ňu chce dobrovoľne zaplatiť. V údajnej zóne voľného obchodu v rámci EÚ.

Pre etatistických fanatikov sa ponúka aj možný kompromis - kto by chcel podnikať podľa regulácii štátu, mohol by, aj by mohol propagovať, že spĺňa požiadavky. Ak by niekto nechcel trebárs autobusovú linku podľa zákona o cestnej doprave, tak by musel viditeľne označiť, že sa naňho pravidlá určené zákonom nevzťahujú a cestujúci by sa rozhodol, či takú služby využije alebo nie.

Podobne by sa dal vyriešiť aj problém taxi vs. Uber a podobné "appky".

Tak znalost zrejme pozaduju, len som ju nikdy nemusel dokazovat.

- HAX száz, HAX száz! Tu je tizenkettő/egy. Stojím Podkolibský utca. Pošlite na mňa vrukhári, lebo zlomil som pätka.
- Čo robíš s dvanástkou na Podkolibskej?
- Húúúj, nemtrafil som!

To je zaujímavé. Pozerám do AT inzerátov a vidím B1.

Takze Reich najblizsie? Ci si to odmietol?

Pred dvomi rokmi a tento september.

Kedy to ale bolo?

Bol som na pohovoroch v Reichu aj vo vychodnom Reichu a o certifikatoch nepadlo ani slovo. Stacila konverzacia.

Nemec s certifikátom B1 z češtiny: Lok kaputt! Fahre nach Hause. Achóóój!

Ak by som chcel nastúpiť ako vodič v Nemecku či v Rakúsku, budú odo mňa požadovať (alebo mi ho sami zaistia) certifikát z domáceho jazyka na úrovni B1.

Toto je asi to jednotné označovanie nefunkčných tlačidiel. Máme spoločnú izolepku.

Tak to by si sa čudoval.

Na šoférovanie nie, ale v prípade mimoriadnych udalostí je znalosť miestneho jazyka viac ako nutná. Či už pre informovanie cestujúcich o danej situácii, alebo aj v komunikácii s dispečingom. Častým problémom je, keď vodič-cudzinec volá na dispečing, všetko čo dokáže povedať je čislo linky a vozidla, v lepšom prípade aj názov nejakej najbližšej zastávky a že stojí na mieste. Dispečing teda nevie, či ide o nehodu, poruchu, nedajboh o zranenie cestujúceho, a tak tam musí poslať niekoho na aute, aby zistil, čo sa vodičovi prihodilo. Snáď nemusím vysvetľovať, aká to je zbytočná strata času, ak je udalosť vážnejšieho charakteru.

Bohužiaľ, požiadavky v tomto smere nemajú žiadne - nastúpia do podniku a neskôr behom zaúčania či už samotného jazdenia navštevujú kurz slovenského jazyka cez turnusové voľno.

toto mi spravilo večer...

Viď tento príspevok:

https://imhd.sk/ba/doc/sk/19143/Cast-novych-klbovych-autobusov-doda-Solaris-obstaravanie-minibusov-sa-bude-opakovat

Ahoj Boratislava
Čo je s tendrom na nové autobusy neviete niekto? A tú Boratislavu neberte prosím ako urážku, bolo to len zo srandy

Nie, ale keď sa na to pozrieme z hľadiska B2C, tak vodič by mal, nakoľko je v styku so zákazníkom (cestujúcim), byť pripravený odpovedať na prípadné otázky (kde mám vystúpiť, môžem ísť s kočíkom), rovnako reagovať aj na upomienky, napr. (bezdomovec ktorý zapácha).

Ked uz, tak by im mohli aspon davat nejake stitky na kabinu, aby sme vedeli, kedy hovoria slovensky alebo nie...

Na šoférovanie zrejme netreba ovládať jazyk danej krajiny, lebo vodič nepredáva lístky, ani nie je povinný podávať žiadne informácie cestujúcim, ani nemusí dôjsť k žiadnemu kontaktu s cestujúcim (okrem asistencie vozíčkara, čo však vidí). Pravdepodobne sa časom naučí slovensky, ale určite nie za volantom.