Reply on: EduardTrnavsky #2962:
Som rád, že akotak beriete moju exkurziu touto problematikou a aj keď som v časovej tiesni, skúsim dva-tri odstavce na pokračovanie...Chovanie abonentov MHD a ostatných obyvateľov mesta (alebo ak chcete obce) je iste veľmi zaujímavý poznatok, lenže jeho poznanie je veľmi drahá záležitosť. Nadáva sa tomu *sociodemografický prieskum*. Je jasné, že údaje od všetkých ľudí zachytiť nie je časovo, ani finančne možné. Nakoniec plným prieskumom je sčítanie ľudu každých 10 rokov a možno ste zachytili, aké problémy sa v ňom vyskytovali. Preto sa takýto prieskum robí na vzorke, vychádzajúcej z počtu domácností. To je ale parketa vyššej úrovne dopravnej politiky a tou je dopravný generel. Ten sa robí väčšinou súčasne s územným generelom mesta. V Trnave sa to vykonalo pred pár rokmi. Treba pre objasnenie povedať, že získali sa údaje iba zo vzorky domácností (spravidla 8-12%) a tie sa potom na princípe dopravného a gravitačného modelu dopočítali na celý potenciál mesta. Nebudem vás zaťažovať úskaliami, ktoré pri tejto činnosti číhajú, ale aspoň v skratke - výsledok výrazne ovplyvní nálada spoločnosti, výber vzorky, presnosť a metóda spracovania a podobne. Je zaužívané súdiť, že hodnovernosť takéhoto poznania sa pohybuje na úrovni 60-70%. Nakoniec sú všeobecne známe prieskumy preferencií pred voľbami...
Pre MHD je dôležitým poznatkom tzv. deľba dopravnej práce. To je pomerové rozdelenie na tých čo chcú cestovať autami, MHD, prípadne peši (bicyklom). Ale to najdôležitejšie je smerovanie týchto ľudí odkiaľ-kam (zdroj, cieľ cesty), časové obdobie a frekvencia.
My sme samozrejme poznatky z generelu mesta mali k dispozícii a aj sme ich používali, ale ako som uviedol, v zmysle hodnovernosti.
Poďme teraz k poznatkom z palubných jednotiek. V prvom rade treba uviesť zavedenie tzv. dopravných ťažísk. To sú združené zastávky podľa dopravného významu. Napríklad zastávky na Prednádraží majú skoro rovnaký význam (vzťah) v ostatným častiam mesta a preto sa nahradia jedným prvkom. Hovoríte, že keď ide bus o 7.30, tak cestujúci si nemôže vyberať a musí isť iba vtedy. Svätá pravda, ale aj silný argument pre intervalovú dopravu. Takže poďme k nej - počet spojov a teda aj dĺžka intervalov sa odvádza od potenciálu cestujúcich v určitom časovom období. Iste uznáte, že ten ktorý chce isť do cieľa medzi 6-7 hodinou nepôjde o 4-tej, ale ani o 8-mej. Preto sa nástupy na všetky autobusy združujú do hodín (polhodín, štvrťhodín). Tak vzniká ten zmienený potenciál - napríklad všetky nástupy na Prednádraží medzi 6-7 (= napr. cca 300 ľudí) vyvolá potrebu 9-10 spojov (podľa stupňa komfortu, ktorý závisí od peňazí, zvyklosti atď.) v každom sa predpokladá 25-35 ľudí. Z toho sa vyvodia napr. tri linky a každá bude mať 3 spoje teda interval bude 20 minút. Jeho poloha (vycentrovanie 10-30-50, alebo 15-35-55 ...) sa bude potom riadiť podľa prekladu liniek, resp. ostatných záujmov (prestup, silná firma, vlaky atď.).
Ale pozor, ak tu pôsobí viacero faktorov, potom platí viac môžem, ako chcem - ak ide vlak o 6.25, tak bus môže prísť o 6.20, ale aj o 6.00, ale ak ho potiahne silný začiatok smeny, tak aj 5.55 a 6.15, ale aj 6.05 a 6.25. Teda nie ultimativne na 6.20, ale s prispôsobením sa často aj na úkor vlastného pohodlia (spánku, noviny...). Nie je argument, že niektorí ľudia sú nespokojní, lebo by sa mohlo stať, že posun o 5 minút síce týmto vyhovie, ale nahnevá ešte silnejšiu skupinu, ktorá bola predtým ticho a spokojná.
V MHD musí vždy pôsobiť faktor vyššieho potenciálu. Ak spojenie využije 70% ľudí z jedného záujmu a 30% druhého záujmu, tak potom tí z druhým záujmom sa musia prispôsobiť tým s prvým záujmom, resp. musí sa to úmerne vyvážiť, ale tá sila tam bude pôsobiť vždy.
Toľko v krátkosti k tomu, kedy a kade chcú ľudia cestovať.
810zssk
Bingo.