Pekne sa to číta. Teoreticky je všetko na jednotku. V praxi: vojny vždy vymysleli dvaja , traja inteligenti a potom celé národy trpeli. Ale krásne na tom je, čo dejiny potvrdili, že po každej vojne ekonomika išla hore. Zaujímavé je, že po optimalizácii dopravy v Trnave asi ekonomická úroveň ľudí ako aj sad Trnavy hore nešla. Malo sa ísť z druhého konca. A to : kto chcel urobiť túto pre všetkých výhodnú optimalizáciu ako pre cestujúcu verejnosť aj pre nás vodičov, tak mal projekt urobiť z vlastných peňazí, resp. si zobrať naň úver, a ak by takto skvelo dopadol, tak peniaze by sa mu hneď zo zdrojov vrátili a dostal by odmenu, čo dostal. V opačnom prípade to zaplatia daňoví poplatníci ako vždy. A ešte z praxe:1-3 minúty meškanie. 5. 9. 2012 som sa vozil na linke č. 6. Zo Sibírskej na Dusíka som prišiel o 7.35 hodiny namiesto 7.25 teda 3 minúty meškania, kto vie počítať je to asi o niečo viac. Naspäť na Študentskej ulici sa ma pýtala pani, či stále budem meškať 15 minút, nakoľko tam už bolo takéto meškanie. Nakoľko som človek, ktorý nemá problémy s cestujúcimi, tak som odpovedal: dnes sa mi darilo, možno zajtra to bude aj 20 minút / podľa Pána opäť 3 minúty /. Na Sibírsku som došiel namiesto 7.40 hod. podľa cestovného, o 08.03 hod. čo potvrdí palubný počítač. Takže v tomto prípade pri kontrole cestovných časov kontrolnými orgánmi, ako tu bolo povedané Pánom, už som bez prémii. Toto je ale prax a nie blbosti od stola. Taktiež počítajte: 20 ľudí jednými dverami, 80 sekúnd. 20 ľudí dvomi dverami, vychádza mi, nakoľko mám pomocnú školu za bývalého režimu na Prednádraží 120 sekúnd. To som si prepočítal na Poliklinike Družba, keď som dával strednými dverami vozíček plošinou a nabíjal som kartu panej čo tvrdila, že tam ešte musí mať peniaze. Ale to sú veci z praxe, takže neviem ako chce niekto od stola kontrolovať objektívne príchody a odchody zo zástavok autobusov mhd.
S pozdravom usmiaty vodič MHD a kolektív.
S pozdravom usmiaty vodič MHD a kolektív.
Udiak
Základom je digitalizácia prevádzkovej siete, tá pozostáva z:
- lokalizácie zastávok a dôležitých križovatiek v reálnom mapovom podklade (väčšinou orthofotomapa so zameraním cez GPS, resp. S-JTSK súradnice).
- vytvorenie spojníc medzi uzlami a zastávkami formou grafických čiar (ak má mesto GIS, potom sa táto sieť preberá v tzv. shape-file)
Ak je vytvorená prevádzková sieť, potom sa do nej inštalujú trasy jednotlivých jestvujúcich liniek formou polygónu (reťazec bodov, ktorými linka prechádza, s určením zastávok).
Príklad linky - 5010.0/1-5009.0/0-5003.0/0-5004.0/3... (pre vysvetlenie 5010.0 je kód bodu siete v tomto prípade Viktor.nám., za lomkou je kód tzv. stĺpika - identifikácie zastávkového nástupišťa)
Takto zadaná trasa linky je deklarovaná dĺžkou, počtom zastávok, vzdialenosťami medzi zastávkami, smerovým usporiadamím, alternatívami trás a podobne.
Po zavedení digitalizovanej prevádzkovej siete sa implementujú jestvujúce cestovné poriadky od dopravcu. Môže to byť cez Excel, PDF, alebo ak má tak cez tzv. JDF formát elektonicky. Cestovný poriadok je upravený na predlohu siete, t.j. každému názvu zastávky je priradený príslušný kód (niekedy je tento kód rôzny pre palubáky, pre CP aj pre GPS, takže to treba zjednotiť - pre jednojednoznačnú orientáciu). Pri cestovných poriadkoch sa jednotlivé poznámky priradia k režimom prevádzky - pracovný deň, sviatočný deň, školské prázdniny).
Po skončení tejto fázy je známy počet spojov podľa režimov, dopravný výkon, a to pre jednotlivé linky, prípadne pre trakciu (TB,AB,EL) a celkove za systém. To sú veľmi dôležité vstupné charakteristiky.
Do takto pripraveného systému sa možu aplikovať dynamické údaje. Naša metóda je založená na zázname každého nástupu do autobusu prostredníctvom palubných počítačov (sú to vlastne registračné pokladne v zmysle daňových zákonov). Každý nástup je zaevidovaný miestom (kód zastávky), linkou a spojom, dátumom a časom nástupu, tarifou, číslom karty atď. Linka s chybným palubným počítačom musí ukončiť jazdu, takže v systéme by sa mali vyskytovať iba exaktné údaje.
Takáto príprava predchádza samotnej analýze stavu prevádzky. Rozpisovať všetky analytické metódy samozrejme nebudem, ale patrí sem posúdenie parametrov jednotlivých liniek, časového rozloženia, zaťaženia zastávok, zaťaženia liniek, a rôzne ďalšie posúdenia.
Takým hlavným faktorom je poznanie smerovania cestujúcich. Keďže systém je založený na princípe *check in*, tak presne poznáme iba miesta nástupov. My ale používane metódu párovania ranných a popoludňajších nástupov, čím dostávame tzv. pravidelné cesty. Opäť nebudem rozpisovať všetko okolo tejto metódy, ale je overená a hlavne uznávaná.
Na základe poznania všetkých uvedených poznatkov možme začať hovoriť o budúcom systéme. Môžme ho tvoriť rovnako na zelenej lúke, ako v zažitých podmienkach. Vždy záleží od posudenia starého systému, či sa dá renovovať, alebo ho treba do základu zmeniť. Tu začína jednanie so zadávateľom, resp. jednanie o jeho podmienkach. Je to hlavne o ekonomike, o perspektíve o polohe v dopravnom systéme mesta a mnoho iných súvislostí. Ale o tom všetkom je dopravné inžinierstvo.
Výsledkom je návrh nového systému, to jest počtu liniek, ich hierarchia, trás liniek, počtov spojov podľa režimov. Ak sa to všetko zmestí do finančných podmienok, môže sa začať pracovať s návrhom chronometráže, a grafikónov. Výsledkom sú cestovné poriadky. Tieto majú taktiež množstvo predpokladov, ktoré treba splniť.
Ak sa všetko schváli, tak sa pristúpi k optimálnemu nasadeniu vozov na jednotlivé linky. To je ďalšia veľmi rozsiahla kapitola, o ktorej možno nabudúce...
Neviem, či som vám ulahodil, ale je to pokus, môžme kľudne diskutovať o detailoch, ak samozrejme dovtedy nedôjde k tomu ukameňovaniu...