Galérie › Vyhľadávanie

Vozne na začiatku dvojkoľajného úseku, ktorý pokračuje až na horný koniec pozemnej lanovej dráhy

Netradičná súprava lanovky a električky stúpa nahor

Električka na konci spodného adhézneho úseku, kam ešte prišla vlastnou silou, aby sa následne spustila k vozíku lanovky, ktorý ju bude tlačiť nahor

Spodná stanica lanovky a súčasne aj električky

Vozík lanovky, ktorý vytiahne električkový vozeň nahor

Replika lokomotívy Ganz a osobného vozňa Ľubochnianskej lesnej železnice je od roku 2025 vystavená na námestí pred obecným úradom v Ľubochni

Replika elektrickej lokomotívy vznikla vďaka Emanuelovi Lovásovi, Stanislavovi Kameniarovi a veľkého množstva ďalších ľudí

Replika lokomotívy Ganz z roku 1904 s osobným vozňom

Historické električky Wismar #109 z roku 1921 a Christoph & Unmack #260 z roku 1925

#193, 644, linka 32, Straßenbahnmuseum Halle

Historická električka T4DC sa pripravuje na jazdu po meste

Jednosmerka pre autá, obojsmerka pre konku

Zatiaľ čo tím konskej železnice pozostáva z dobrovoľníkov, pohonič je profesionál

#133, Pferdebahnmuseum Döbeln

Vozeň #1 bol postavený na podvozku električky z mesta Meißen

Koniec trate na námestí v centre

Novodobá konská tramvaj funguje od roku 2007 na 800 m dlhej trati v centre mesta

Medzi koľajnice s rozchodom jeden meter sa akurát zmestí jeden kôň

Pôvodná konská tramvaj v Döbeln premávala v rokoch 1892 - 1926, kedy bola nahradená autobusmi

Vozeň má 16 miest na sedenie

Pôvodný nápis, ktorý žiadal cestujúcich, aby svoj zámer vystúpiť signalizovali potiahnutím remienka vedúceho k zvončeku

Nástupná plošina vozňa konky. Na podlahe vidno pedál hydraulickej kotúčovej brzdy, vedľa je kľuka parkovacej brzdy

Interiér vozňa konky

Konský hák vo vozni konky

#1, Niederwerder

Kôň Elko od vzrušenia spôsobil menšie prevádzkové zdržanie

Zapriahanie koňa s vozňom

Ťažný kôň Elko kráča k vozňu konky, ktorý už dôverne pozná

Múzeum konskej železnice sa nachádza v budove bývalej škôlky

Zábradlie medzi nástupišťom a električkou bez odstupu od vozidla

#1TX 6213, 712, linka 315, Nádražní; Frýdek, žel.st.

#1TC 2114, 620, linka 317, Nádražní; Frýdek, žel.st.

#1TX 6210, 709, linka 311, Na Příkopě

#1TP 1047, 33-1007, 8. pěšího pluku

#1TY 6406, 42-006, Rožnov pod Radhoštěm, aut. st.

Sengkang LRT je vedený výlučne na estakádach

Na koľajových spojkách čelá vozidiel značne vybočujú od osi trate

Na konečnej zastávke Choa Chu Kang sa dá do vozňov nastúpiť z oboch strán

Stretnutie metra na pneumatikách a ťažkého metra na krátkom súbežnom úseku pri stanici Choa Chu Kang

Interiér jednotky Innovia APM 300R C801B

Interiér jednotky Innovia APM 300R C801B

Okná jednotiek APM 300R C801B sa dokážu zahmliť a tým prenášať menej prudkých slnečných lúčov do vozidiel

Celá trať Bukit Panjang LRT vedie nad úrovňou terénu, na fotografii #148+144

Vozeň na čiastočne uzavretom nástupišti

Bočný pohľad na vozidlo Innova APM 300R

Jedna z nových jednotiek Innovia APM 300R

V rokoch 2024 - 2025 vozidlá APM 300R nahradili pôvodné vozidlá, ktoré v roku 1999 uvádzali do života Bukit Panjang LRT

Typická stanica nadzemky Bukit Panjang LRT

Druhá generácia vozidiel APM 100 pre systém Bukit Panjang bola dodaná v rokoch 2014 - 2015

Automatizované metro na pneumatikách s vozidlami Bombardier Innovia APM 100 vyrobenými v USA

Interiér metra Bombardier Innovia APM 256

Interiér metra Bombardier Innovia APM 256

Interiér metra Bombardier Innovia APM 256

Široký vstup do metra Matra VAL 256

Interiér vozňa metra Matra VAL 256

Interiér vozňa metra Matra VAL 256

Súprava metra oblepená na počesť priateľstva medzi tchaj-pejským metrom a japonskou železnicou Kintetsu

Novšia sekcia metra na pneumatikách vedie po prvých dvoch podzemných staniciach už len nad povrchom

Súprava dvoch dvojvozňových jednotiek Matra VAL 256 prechádza nad ulicou

Električková trať vedie vysoko nad ulicami a najkrajší pohľad na ňu je práve z estakády

Rozprávkové postavičky sú súčasťou výbavy niektorých električiek

Prvý novodobý typ taiwanských električiek môžeme nájsť práve na tejto trati

Električka schádza z estakády do povrchovej časti systému

Električky obsluhujú takmer výlučne nové časti mesta Nový Tchaj-pej

Interiér električky TRSC LRV

Strom v 3D verzii maľby od Jimmy Liao

Depo električiek v Kandingu

Aj keď je na pozemných úsekoch povolená maximálna rýchlosť 60 km/h, vozidlá nemajú na križovatkách plnú preferenciu a v praxi ju tak nedosahujú

Električková trať bola sprevádzkovaná v roku 2018 ako druhá moderná električka na Taiwane

Koniec električkovej estakády pred zídením do modernej štvrte

Električkový systém v Danhai sa nazýva aj Zelená horská linka

Priechody pre chodcov cez električkovú trať na estakáde sú vybavené signalizáciou

Električka na križovatke s ešte nepoužívanou vetvou a v pozadí mostom Danjiang vo výstavbe

Električky v konečnej stanici v rybárskej osade

Dočasná konečná električiek v rybárskej osade

Asi polovica trate vedie na estakádach

#114, Hongshulin, 紅樹林

Električky sú v Tchaj-peji číslované po článkoch, takže toto vozidlo nesie postupne čísla 1141 až 1145

Vozidlá Innovia APM 256 boli dodané až v roku 2009 v súvislosti s predĺžením trate severným smerom

Výstavba metra typu VAL sa začala v roku 1988 a prvých cestujúcich malo odviezť už v roku 1991

Parné lokomotívy Shay sú rozmiestnené na viacerých miestach trate

Parná lokomotíva Shay 12 pomaly obrastá machom

Energiou nabitý Citadis jazdí bez potreby trolejového vedenia

22 km dlhá kruhová električková trať bola sprevádzkovaná postupne v etapách v rokoch 2015 - 2024

Metro v konečnej stanici Beitun Main Station

Nadzemná stanica Xingnan

Interiér vozidla people moveru

Interiér vozidla people moveru

Konečná nízkokapacitného metra pri stanici vysokorýchlostnej železnice

Trať Pingshan SkyShuttle sa vlní a má maximálne stúpanie 80 ‰

Vozne SkyShuttle dosahujú rýchlosť do 70 km/h

Dĺžka trate je 8,5 km, pričom v budúcnosti je možné jej predĺženie

Experimentálna trať SkyShuttle bola otvorená v roku 2022

Úsek koľajových pásov SkyShuttle natretý tak, aby sa podobal na oblohu

Konečná SkyShuttle pri BYD s presuvňami

SkyShuttle je navádzané metro na pneumatikách od čínskej firmy BYD

Experimentálne nízkokapacitné metro BYD SkyShuttle prechádza cez rozvíjajúcu sa štvrť Pingšan

SkyShuttle jazdí automatizovane, zatiaľ však pod dohľadom vodiča

Interiér jednotky SkyShuttle

Interiér Jednotky SkyShuttle

Vyhľadávanie

Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.

Triedenie