Ak dieťa cestuje do školy MHD, učí sa väčšej samostatnosti

Rozvoj dieťaťa môže závisieť aj od toho, akú formu dopravy využíva pri ceste do školy.

Začiatok školského roka sa obvykle spája s hustejšou premávkou a väčším zhonom. Zároveň mnohí rodičia riešia otázku, ako budú ich deti cestovať do školy. Niektoré deti majú školu takpovediac „za rohom“, niektorým stačí cestovať pár zastávok, niektoré musia cestovať krížom cez mesto a v posledných rokoch je čoraz bežnejšie dochádzanie do škôl aj do susedného mesta či obce.

Oproti minulosti je omnoho častejšia situácia, kedy rodičia vozia deti do školy či na krúžky autami, čo sa každoročne prejaví na cestách na začiatku septembra. Mnohí rodičia vozia deti autami preto, lebo sa ich boja pustiť samé do rušných ulíc, kde ich paradoxne môžu ohrozovať ďalší ľudia, ktorí tiež vozia svoje deti do školy autom. Sú však takéto rodičovské „taxíky“ pre deti prínosné, alebo oproti deťom, ktoré cestujú verejnou dopravou, o niečo prichádzajú?

Cestovanie verejnou dopravou si vyžaduje dôveru zo strany rodičov

Pri cestovaní verejnou dopravou si dieťa buduje nové poznatky o jej fungovaní, zlepšuje si orientáciu v meste, učí sa plánovať si svoju cestu a postupne sa stáva aj sebestačnejším. Vo verejnej doprave navyše stretáva svojich spolužiakov či kamarátov, čím si rozvíja svoje sociálne zručnosti.

O stanovisko k tejto téme sme požiadali neuropsychológa PhDr. Roberta Krauseho, PhD., MBA. Pre rozvoj detského mozgu nie je až tak rozhodujúci prostriedok, ktorým sa do školy prepravuje, ale najmä interakcia a využívanie exekutívnych funkcií. Tie sa dajú rozvíjať aj počas prepravy autom pomocou rozhovoru a zapájania dieťaťa do procesu prepravy v zmysle: ,,Dnes ma môžeš navigovať.“  Možné sú aj iné variácie, a to rozprávanie sa s dieťaťom o dopravných značkách, ale aj preberanie iných záležitostí, ktoré rozvíjajú mozog dieťaťa a zároveń prehlbujú kontakt medzi rodičom a dieťaťom. Na strane druhej, akonáhle sa dieťa prepravuje samostatne, tak sa učí väčšej samostatnosti, ale aj riešeniu problémových situácií bez opory a podpory. Okrem toho spoločné cestovania s kamarátmi rozvíja sociálne spôsobilosti, ale aj emočnú inteligenciu.

Nedá sa preto jasne špecifikovať, ktorý typ prepravy či dopravy do školy je pre rozvoj mozgu lepší, keďže to záleží aj od osobnosti dieťaťa, ale aj rodičov. Dieťa môže ísť autobusom a byť celý čas na tablete, pričom to isté platí aj pre cestu autom. Z neuropsychologického hľadiska je však dôležité, aby sa najmä dieťa cítilo bezpečne a iste v tom, že sa v určitom veku dokáže aj samostatne prepraviť z bodu A do bodu B, a to je ovplyvnené aj dôverou zo strany rodičov. Extrémy väčšinou vylučujú zdravé formy prežívania. Neberúc do úvahy environmentálne faktory je pre rozvoj mozgu dôležitá interakcia, myslenie, zapojenie emócií, plánovanie, rozhodovanie a je dôležité tieto kompetencie rozvíjať.“

Je teda na rodičoch, či pri cestách do školy uprednostnia pohodlie detí, alebo im poskytnú väčší priestor na rozvíjanie ich schopností.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: MatejBA #5:
Už vzhľadom na dĺžku článku je jasné, že to nie je žiadna rozsiahla analýza. Je to len stručná kritika dnes veľmi rozšíreného javu "mamataxi". Bývam pri jednej ZŠ a neuveriteľne ma rozčuľuje, že tam ráno rodičia blokujú cestu tým, že každý chce svojho potomka vysadiť rovno pred vchodom do školy. Ešte možno z dvoch áut naraz vystupujú, ale tretí už nie, ten počká, kým autá pred ním odídu, potom potiahne 10m dopredu a až potom vypustí dieťa do školy. Aby náhodou neprešlo pešo o 10m viac než je nevyhnutné. Potom sa stáva aj to, že deti nemajú zo sebou žiadne oblečenie primerané počasiu (lebo aj keď od rána prší, rodičia ich vysadili rovno pred školou a teda dieťa je len v tričku a plátených topánkach) a nemôžu ísť na nejakú dohodnutú exkurziu.

Reakcia na: NOKS #7:
"prechod pre chodcov aj pravidlá boli rovnaké"

Čosi sa mi marí, že prednosť chodcov na priechodoch bola zavedená až niekedy okolo roku 2000...
Ja patrím ku generácii, kde ráno odišli rodičia do práce a deti do školy. Samozrejme, že nezávisle od seba. Prvé dve školy boli pomerne blízko, chodil som, samozrejme, pešo. Na strednú MHD. Nikto to neriešil, tak to vtedy robili všetci. Moje deti chodili relatívne blízko, takže pešo, prípadne pár zastávok električkou. Najmladšia od 9 rokov vtedy novo vzniknutou a-120 cez Prístavný most do Petržalky. Žena s ňou bola prvýkrát autobusom, potom ešte pár dní sa ubezpečila, že do 120-ky nastúpila a tým naša starostlivosť skončila. A pán psychológ má 100%-nú pravdu, že to prispieva k samostatnosti. Keďže dcéra mala električenku, tak sme sa až spätne podozvedali, kde všade po meste s kamoškami chodila. Cítila sa s električenkou samostatne a aj to využívala. Mamahotel a mamataxi sú z hľadiska osamostatnenia dieťaťa katastrofou. A mňa moji rodičia po maturite vyhodili z domu, mama síce povedala, že bude za mnou plakať, ale že pre rozvoj mojej samostatnosti je to nevyhnutné. Rovnako sme to urobili aj my. Pravdu povediac, deti sa na to osamostatnenie aj tešili, najmä dcéry, syn už menej, ale aj jemu to prospelo.
Naše dcéry chodili na základnú/strednú školu školským autobusom, neskôr MHD. Potom sme sa ale presťahovali naprieč hranicami a tak som ich vozil autom - cestou do práce. Domov pricestovali MHD a to aj s pohraničným prestupom, pretože v tých časoch nesmeli švajčiarske autobusy premávať po Francúzsku. Na hraniciach, bola, samozrejme, colná a pasová kontrola, lebo CH nebolo ani v Schengene ani v EU (to nie je dodnes). Mladšia dcéra sa s nami stihla presťahovať do Libanonu. V Bejrúte nie je MHD v zmysle ako ju poznáme, tak chodila do školy školským autobusom a snažila sa ho chytiť aj na cestu domov. Ak nie zohnala taxík. Obe dcéry strávili vysokoškolské roky tisíc kilometrov od nás a samostatné jednoducho museli byť. Tá mladšia nemala ešte 18, keď musela sama doletieť na prijímacie skúšky (a vrátiť sa do Bejrútu). A nešlo len o spôsob dopravy - museli sa postarať o všetko, hlavne o svoj finančný rozpočet.
Takže ono je to ako s plávaním - treba hodiť dieťa do vody a bude plávať. Na cestovanie v MHD treba električenku, ten zvyšok príde aj sám.
Týždeň z prvého ročníka na zš ma mama doprevadzala do školy ktorá bola cca kilometer tj nejakých 10min peši...potom hajde sám..to že sa máš pozrieť lavá-pravá pri prechode cez cestu sa učilo už v škôlke a rodičia to len pripomenuli...samozrejme že v tej dobe bolo mizivé percento áut oproti dnešku ale prechod pre chodcov aj pravidlá boli rovnaké...teraz má človek pocit že tie decká ešte v puberte nechápu ako sa majú na tej ceste chovať..

A to že sú velkom počte vozené do tých škôr pomaly až do maturitného ročníka je skôr rozmaznanosť a pohodlnosť..
A u tých satelitov aj nutnosť keďže zastavané sú na mraky a školy v pôvodnom počte...takže či chce alebo nechce (velakrát skôr nechce) tak ten potomok musí chodiť do školy do BA a keď už ide rodič vystáť zápchu tak zobere aj syna alebo dcéru a po ceste ich vyklopí v škole...aj za cenu zachádzky a účasti v ďalších kolónach ...
Mám 16 mesačné dieťa, takže k samostatnosti len toľko, že sa ešte nevie samé ani vykakať 😃, ale život letí ako voda, takže otázka školy je podľa mňa čoskoro na riešenie. Táto téma je ale veľmi subjektívna.

Áno, keď vidím 14 ročných tínedžerov, ako ich rodič privezie na SUV a ešte odvedie do triedy, tak som trochu prekvapený. Podobný prípad máme aj v rodine a proste vidím nedôveru rodiča vo vlastnú výchovu. Do určitého veku a určitých podmienok je to však akceptovateľné.

Napr. ja vidím základnú školu z okna. Lenže medzi našim vchodom a vchodom do základnej školy sa nachádza magistrátna komunikácia. A je to komunikácia, kadiaľ si skracujú vodiči cestu, keď je zápcha. A títo vodiči majú tendenciu ísť rýchlo. Dokonca sa pri dotknutom priechode pre chodcov robil priesku Cyklokoalíciou, ktorí radarom namerali niekoľko prekročení 80 km/h v priebehu hodiny. Autom nepôjdem, ale do určitého veku budem určite drobca odprevádzať.

Len aj doprovod môže mať rôzne formy. Buď budem mať na uchu mobil a dieťa ťahať ako psa, alebo mu budem vysvetľovať okolnosti. Mňa rodičia dosť vozili autom, ale vždy to bol zážitok/hra/zábava. Cesta bola súčasťou výletu a dovolenky. Otec mi vysvetľoval značky, mama ukazovala pamiatky, komunikovali sme spolu. Žiaľ aj v mojom okolí sú prípady, kedy je cesta na obtiaž a deťom sa dajú tablety, aby sa "nenudili". Pravda je taká, že "unudené" deti vidím aj v MHD.
Reakcia na: ramzi #3:
Mna napriklad vyrusuje aj ignoracia dalsich faktorov - pocet deti v aute, trasa cesty, pesibus/bicykel/kolobezka ignorovane, dlzka spojenia do skoly/spoje, ine dovody. Ale celkovo mam pocit, ze clanok je iba "MHD najlepsia, auto zle za kazdych okolnosti"
Reakcia na: Viko #2:
Ked to vytrhnes z kontextu nie. Ked zoberies kontext co povedal predtym a potom ano.

Druha vec je ze za tou frazou sa moze skryvat napriklad 15-16 rocny teenager, kedy mamataxi je fakt na zvazenie. Dalej co ak mama taxi vezie napriklad 3 ci 4 deti z jedneho smeru? Stale je to zle? A co teraz pocas korony? Alebo ma rodic skolu po ceste do prace? Alebo milion inych dovodov okrem "auto zle, mhd dobra"?

Plus komentare od iMHD su naozaj mimo naznacujuc, ze deti v autach su zakrpatene oproti hrdinom v MHD:
"Sú však takéto rodičovské „taxíky“ pre deti prínosné, alebo oproti deťom, ktoré cestujú verejnou dopravou, o niečo prichádzajú?"
"Je teda na rodičoch, či pri cestách do školy uprednostnia pohodlie detí, alebo im poskytnú väčší priestor na rozvíjanie ich schopností."

Ako povedal doktor - rovnako blbo moze dopadnut dieta s tabletom v MHD ako dieta v mamataxi a naopak.
Reakcia na: MatejBA #1:
Aby išlo o propagandu, prezentované skutočnosti by museli byť zámerne skreslené.
Príspevok neuropsychológa je možné v tomto prípade vnímať ako rozšírenie poznatkov k téme, no nie ako komplexný a smerodajný názor - na to by bolo potrebné viac rozvinúť aj sociologický, ekologický či ekonomický aspekt.

Čo mňa trocha vyrušuje je, že sa pracuje iba s možnosťami: s rodičom v aute alebo sám vo VHD. Pritom aspoň na prechodné obdobie môže byť najideálnejšou alternatívou využívanie VHD v sprievode rodiča, čím sa dieťa učí spoznávať okolitý svet a pripravuje sa tým na samostatnosť, no zároveň má pocit bezpečia.
Reakcia na: MatejBA #1:
Tak ja neviem, je pre teba fráza "...aby sa najmä dieťa cítilo bezpečne a iste v tom, že sa v určitom veku dokáže aj samostatne prepraviť z bodu A do bodu B..." neutrálna voči mamataxi?
Tento clanok sa cita ako propaganda... doktor hovori skor neutralne a iMHD to prezentuje ako "chcete chytre dieta alebo hlupe?" 🙄