Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Presne toto som chcel napisat, ale tlacil ma cas. Radsej zahustit na spominanom useku L6 s L9 2x prelozena 15 minutovka, v spicke dve 12 minutovky, okrajovy rezim: tak ako je (aj ked mne sa viac pacia dve 20 minutovky). Volne dni: dve 20 minutovky, okrajovy rezim: tak ako je dnes.

Zopar okruznych liniek z mojej hlavy (uverejnujem len tak):

1) St. Lokomotivy - Kuzmanyho - Moldavska - Trieda SNP - Hviezdoslavova - St. Lokomotivy

2) OC Vazec - Alejova - Moldavska - N.O. - Juzna Trieda - OC Vazec

3) Zel. Stanica - Moldavka - Trieda SNP - Hviezdoslavova - Kuzmanyho - Zel. Stanica

4) Barca - Juzna Trieda - N.O. - Moldavska - Alejova - Barca

5) OC Vazec - Alejova - Trieda SNP - Hviezdoslavova - Kuzmanyho - N.O. - Juzna Trieda - OC Vazec

A tak by sa dalo pokracovat s "okruznymi linkami". Ja nemam rad okruzne linky, napr L28. Mohla zostat podla pov. trasy Zel. St. - Nizna Mysla. Inac cela L28 je neprehladna co sa tyka poznamok pri intervaloch.

Sarko:No tak si nam tu zase pekne zacitoval,este by to chcelo miesto bezducheho zhromazdovania citatov zapojit aj vlastny rozum.Ako znalec dejin kosickej MHD by si ale mohol dohladat,kedy prebiehalo hromadne upravovanie elektrovyzbroji vozidiel v suvislosti so zmenou polarity.Pokial tato pramen nebudem mat,budem sa dovodne domnievat,ze - pol v troleji mate v KE od zaciatku.A v ziadnom pripade nic v ziadnom z Tvojich citatov nesvedci o tom,ze by polarita napajania mala akukolvek suvislost s rusenim cohokolvek,ako si nam tu pred casom prezentoval,a to nie ako domnienku,ale ako FAKT.A o tom cela tato diskusia bola,dalej ju nemienim rozvijat.

A ešte sa vrátim k tým IKARUSOM 280.10. Ja si pamätám, že v rokoch 1996-98 chodili na linke RA5, potom sa otočili a išli ako Školský spoj, a boli modré.

Takže ohľadne polarity mám zaujímavé informácie! Zatiaľ len stručne:

Blúdivé prúdy sú na Slovensku známe od 60-tych rokov. V týchto rokoch už bola polarita v električkovej trakčnej sieti v troleji mínus pól a v koľajnici plus pól. Aj napriek tomu už v 70-tych rokoch došlo k vybudovaniu prvých klasických diódových drenáží, ktoré boli prepojené na koľajnice. V neskoršom období SPP navrhol opätovnú zmenu polarity na plus pól v troleji a mínus pól v koľajnici, avšak z dôvodu vysokej nákladnosti k tomu nedošlo. Zmenu polarity SPP presadzoval z dôvodu jednoduchšej situácii pri mínusovom póle v koľajnici, pretože výstup a identifikácia škodlivých blúdivých prúdov a ochrana pred nimi je ustálená v určitej škále, naopak pri plusovom póle v koľajnici je výstup a identifikácia nestála a celoplošne ohrozuje všetky dotknuté zariadenia. Opačná polarita teda v skutočnosti predstavuje nebezpečnejšiu alternatívu, ktorú bolo potrebné v 90-tych rokoch ošetriť modernými katódovými elektrickými polarizovanými drenážami. Z uvedeného teda vyplýva, že opačná polarita bola v Košiciach (Brne a Ostrave) buď náhodná, resp. za iným účelom.

Zdroj: SPP, a.s.

Čo sa týka môjho príspevku #3006, mohol si ho prečítať pozornejšie. Okrem toho, že som ho komentoval vlastnými slovami, všimni si aj niekoľko medzníkov:

1) Vo februári 1914 sa zavádza elektrická trakcia a v prevádzke je jediná meniareň prúdu s jediným usmerňovačom. Táto etapa napájania elektrickej trakcie fungovala do septembra 1944, keď nacistická armáda meniareň prúdu zničila. Plynárenstvo na Slovensku funguje už od roku 1856. Dňa 14.4.1927 začína v Košiciach pravidelné rozhlasové vysielanie.

2) V auguste 1945 sa opätovne zavádza elektrická trakcia. V prevádzke je spočiatku vypožičané dynamo fungujúce v elektrárni a od roku 1948 stará meniareň s postupne pribúdajúcimi usmerňovačmi (v r. 1948, 1949 a 1951 – spolu 3 usmerňovače). Táto etapa napájania elektrickej trakcie fungovala do júna 1957.

3) V júni 1957 sa vedľa starej meniarne vybudovala a otvorila nová meniareň („C“), pričom ešte nejaký čas súbežne fungovala aj stará meniareň, ktorá napájala aj úseky novej meniarne. Táto etapa napájania elektrickej trakcie fungovala do roku 1965, keď došlo k úplnej rekonštrukcii meniarne „C“. Dňa 25. 2. 1962 sa začína vysielanie Televízneho štúdia Košice.

4) Od septembra 1963 sa v súvislosti s novými dodávkami veľkokapacitných vozidiel lavínovito otvárajú nové meniarne – v r. 1963 „A“, v r. 1964 „B“, „E“, „F“, „G“, „D“ a v r. 1965 rekonštrukcia zariadení meniarne „C“, pričom v rokoch 1964 až 1966 došlo ku kompletnej rekonštrukcii a výmene trolejového vedenia na všetkých pôvodných tratiach. V roku 1982 sa dokončuje kremikalizácia (výmena ortuťových usmerňovačov za kremíkové) vo všetkých existujúcich meniarňach a v roku 1983 sa ešte otvára posledná, 8. meniareň prúdu „K“. V tomto období začína DP používať vysielačky. Tento stav trvá dodnes.

V každej z uvedených etáp od zavedenia elektrickej trakcie mohlo dôjsť k zmene polarizácie.

Čo sa týka iskrenia, našiel som jednu definíciu: „Iskry v elektrických zariadeniach emitujú rádiové žiarenie. Kmitočtový rozsah tohto javu je niekoľko kHz až GHz. Vzdialenosť v ktorej zachytíme tento jav závisí od sily iskry, tienenia prijímača, polohy prijímača a antény, ...“

Ja si fakty preverujem. Za všetko hovorí odstavec jednej odbornej publikácie, z ktorej si dovolím citovať:

„V důsledku nastíněného vývoje (zejména OPOŽDĚNÉMU projektu tříčlánkové tramvaje a SKLUZU ve stavbě nového závodu) bylo v druhé polovině roku 1982 nutné přistoupit k obnovení dodávek vozů T3 do Československa. Tramvaje T3 byli totiž jediným typem, který byl podnik schopen V KRÁTKYCH ČASOVÝCH TERMÍNECH A PŘI PŘETÍŽENÝCH KAPACITÁCH vyrábět a dodávat. Výroba vozů byla PŘIPRAVENA NARYCHLO a nová série plně vycházela z „té-trojek“ vyráběných pro SSSR. Novou sérii T3 budeme v návaznosti na předešlé série označovat jako T3/VI. V praxi je pro tyto POSLEDNÍ ČESKOSLOVENSKÉ DODÁVKY T3 VÍCE VŽITO OZNAČENÍ T3 SU/CS.“

zdroj: R. Mara – 40 let tramvají T3

mam podobny nazor, nezacinat to vobec, lebo to bude pohroma. ale mam pocit, ze aj tak uz je neskoro, lebo urcite sa niektori este vynadria... ?

Radšej neťahaj diskusiu metro/električka ešte aj do košickej diskusie, v iných diskusiách preto "pretieklo už veľa krvi". Neviem síce čo symbolizuje údaj zmeny jazdnej doby z 30 na 27 min., no aspoň za seba môžem povedať, že som rád, že v BA zvíťazil rozum a metro nebude. Ale ďalej by som to skutočne rozvádzať nechcel.

V Blave na výstavbu metra aj napriek niekoľko vyhodeným miliónov, METRO nebude. Vznikol nový projekt PROJEKT RÝCHLA ELEKTRIČKA. Má sa skrátiť jazdná doba o cca 3 - 4 min. (z 30 min. na 27 min.)

http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28002-4.jpg ? ? ? ?

Predpokladám, že to mysleli vo význame "máme málo peňazí" a nie doslovne "nemáme peniaze", t.j. "máme na účte 0 Sk".

Re #3058 rl: V roku 1997 chodila L17 tak ako chodí dnes. To, čo popisuješ vzniklo až v jeseni 2000. L17 bola odklonená do trasy Moskovská tr. - Popradská - Amfiteáter - NMM - Mier - Americká tr. - Madridská. Problémy vznikli najmä kvôli strate prepojenia Luníka VIII - DPMK - Popradská - Nová nemocnica..., preto bola zavedená L37 na trase Mikovíniho - Poliklinika Západ. Na Ťahanovciach bola okrem iného v tom čase skrátená L34 po Hanojskú. Myslené to bolo zrejme tak, že L34 bude obsluhovať len vrch sídliska a ľudia k MiÚ sa budú presúvať priamo po Americkej s L17. Akurát Berlínska ostala trocha okašľaná, ale to sa bralo tak, že tam ani podľa pôvodných projektov nikdy MHD jazdiť nemala, takže mohli byť radi za iné linky.
Cestujúci však "povstali" a DPMK v marci 2001 presmeroval L17 do polohy Luník VIII - DPMK - Popradská - Amfiteáter - NMM - ŽST - Sečovská c. - Košická Nová Ves. L37 bola na tejto trase zrušená a zavedená bola nová L36, ktorá bola obmenou októbrovej L17: Kláštor - Klimkovičova - Moskovská tr. - Popradská - Ondavská - NMM - Mier - Ázijská tr. - Madridská.
Akonáhle sa však uspokojili chute cestujúcich z Berlínskej, do povstania vyšli obyvatelia Americkej triedy, ktorí sa ten krátky čas na rýchlu L17 zvykli a nechceli sa trmácať po Ázijskej triede. DPMK v júli 2001 preto L36 presmeroval priamo po Americkej triede a L34 potiahol až k MiÚ. Ani L17 nemala pokoj, cestujúca verejnosť si vydupala aj posledný úsek, ktorý odporoval historickej trase, a tak sa L17 opäť hodila cez Ondavskú. Súčasne sa na východnom konci presmerovala cez OC Laborec na Lingov. Neskôr bola z ekonomických dôvodov vrátená späť len po stanicu. L17 je krásnym fenoménom, musela vyskúšať 3 rôzne trasy, aby sa napokon vrátila do trasy, kde jazdila celé desaťročia.
Linková zmena v rokoch 2000-2001 je na dlhú debatu. Bolo tam určite aj mnoho nezmyslov, ale niektoré veci naopak mohli byť prínosom, keby si ľudia trochu zvykli a DPMK trochu vydržal.

Čo sa týka L53, tá pôvodne jazdila na trase MiÚ Sídl. Ťahanovce - Ázijská trieda - Prešovská c. - NO a späť. Keď sa rozširovala doprava na Madridskú, zmenila sa do dnešnej podoby. Táto linka nie je celkom nezmyselná, ako sa na prvý pohľad môže zdať, ale má zbytočne divokú trasu. Žiadaný dopravno-obslužný efekt sa mohol dosiahnuť prehľadnejším vedením trás. Ale v zásade linka funkciu plní, len je otázne, či sú na ňu potrebné klbáky.

Re #3059 rl: V Prešove sa určite koncom 70. rokov dodávali štvordveráky 280.08 a dvojdveráky 280.02. A zrejme to tak bolo aj v Košiciach. Možno "koncovka" 02 vyjadruje aj niečo iné ako počet dverí a vzťahovala sa aj na dvojdverové aj na štvordverové autobusy.

Bola tu reč o IKARUS 280.02, ktorý mal byť predchodcom IKARUSU 280.10 (mal byť dvojdverový). Hrabal som sa na Internete, a zistil som, že IK280.02 má štyri dvere.

linky:

http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28002-4.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28002-1.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28002-2.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28002-3.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28002-5.jpg

TROJDVEROVÉ IKARUSY BOLI 280.03

http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28003-1.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28003-2.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28003-3.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28003-4.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28003-5.jpg
http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/28003-6.jpg

A BOLI A KRÁTKE DVOJDVEROVÉ 263.01

http://home.arcor.de/einsatzliste/bus/26301-1.jpg

Čítal som tie historické cestovné poriadky, a tak mi utkvelo v pamäti, že v roku 1997 chodila 17-tka na sídlisko Ťahanovce, ale ani po polroku ju zrušili a "presťahovali" tam, kde je dnes. Takisto 34-ka chodila jeden čas iba od Hanojskej a 36-ka chodila po celých Ťahanovciach. Potom sa obyvatelia sťažovali a opäť ani nie po polroku bola zrušená a je tam, kde je dnes. A nakoniec: linka 53 chodila v roku 1995 aj na Berlínsku. Dnes je to jediná zastávka kde nestojí. Nechápem toto pre mňa nezmyselné odklonenie. K čomu je dobá táto trasa: Hanojská - Nám. Oslobod. - Madridská. Podľa mňa by to malo byť takto: Madridská - Nadchod - MÚ - Berlínska - Hanojská - Belehradská - Sofijská - ... NO ... a späť. Prípadne takto: Madridská - Nadchod - MÚ - Berlínska - Hanojská - Belehradská - Sofijská - ... Mier - NO ... a späť.

Aký je rozdiel medzi garáže Hornádska a garáže Džungľa.

V príspevku #401 bolo napísané, že trolejbusy stoja na Hornádskej. Takže by medzi tým rozdiel nemal byť. Alebo sa mýlim ???

To bola iba taká filozofická otázka (SOLARISY). Ako môžu nakupovať keď tvrdia, že majú peniaze ???

Spochybňuješ nákup Solarisov? A čo sa podľa Teba radešej malo kupovať?

Čo si dokázal tým, že si vymenoval všetky tie GO? Odporuje to nejako článku z Večerníka? To, že sa urobí pár GO predsa neznamená, že na ne sú peniaze a že boli vykonávané v dostatočnom množstve. Ja súhlasím s tým, že v Košiciach je generálkovaných busov žalostne málo.

Práve prešiel okolo IK280.10 ev.č. 4126. Zážitok na celý deň. ?

Linkové vedenie v roku 1981 (pod pojmom "Ťahanovce" sa myslí obec):


a) električková doprava
linka č.1 - štadión Lokomotívy - Leninova - ZŤS
linka č.2 - štadión Lokomotívy - Leninova - žel. stanica
linka č.4 - štadión Lokomotívy - Leninova - Barca
linka č.5 - štadión Lokomotívy - Leninova - hotel Strojár
linka č.6 - nám. MMM - tr SNP - nám. Oslobod. - žel. stanica
linka č.R1- žel. stanica - Moldavská - Pereš - VSŽ
linka č.R3- štad.Lokomotívy - nám. MMM - tr.SNP - VSŽ
linka č.R4- ul.B.Němcovej - tr. SNP - VSŽ
linka č.R5- Barca - nám. Oslobod. - Moldavská - VSŽ
linka č.RT- Amfiteáter - tr.SNP - VSŽ

b) autobusová doprava
linka č.11 - nám. Oslobod - Prešovská - Plťová
linka č.12 - Podhradová - Moyzesova - Krásna III.
linka č.13 - Pri Hati - nám. MMM - Pod Baňou
linka č.14 - Horný Bankov - štad. Lokomotívy - Ťahanovce
linka č.15 - Čermeľ - nám. Oslobod. - Krásna III.
linka č.16 - Podhradová - nám. Oslobod. - Železníky
linka č.17 - Luník VIII. - nám. MMM - žel. stanica
linka č.18 - štad. Lokomotívy - tr.SNP - Alejová - Krásna III.
linka č.20 - Myslava - Košická Nová Ves
linka č.21 - štadión Lokomotívy - Ťahanovce
linka č.22 - Šebastovce - Lorinčík
linka č.23 - nám. Oslobod. - Moldavská - letisko
linka č.24 - nám. Oslobod. - Prešovská - Ťahanovce
linka č.25 - Vyš.Opátske - nám.Oslobod. - Pereš - Poľov
linka č.26 - nám. Oslobod. - Krásna III.
linka č.29 - Kavečany - štad. Lokomtívy - Ťahanovce
linka č.30 - nám. Oslobod. - Sečovská - Dargovských hrdinov
linka č.31 - žel. stanica - Dukelských hrd. - Dargovských hrd.

c) autobusová doprava - expresné spoje, ktoré zastavujú len na vybraných zastávkach, premávajú len v pracovných dňoch
linka č.51 - Podhradová - žel.stanica - Rasislavova - Krásna III
linka č.52 - Šaca - nám. Oslobod. - Krásna n/H
linka č.54 - štad. Lokomotívy - tr.SNP - Krásna III.

d) autobusová doprava - nočné spoje
linka č.100 - žel.st. - nám. MMM - Leninova - nám. Oslobod. -Štúrova - tr.SNP - Komenského - Dukelských hrd. - Podhradová - Darg. hrd. - Palackého - nám.Oslobod - žel. stanica
linka č.101 - v opačnom smere ako linka č. 100
linka č.102 - žel.st. - nám. MMM - Leninova - nám. Oslobod. - Železníky - Krásna III. - Južné náb. - Palackého - nám. Oslobod. - nám. MMM - Gottwaldova - žel. st.
linka č.103 - v opačnom smere ako linka č. 102

Ono to nebolo priamo zakázané ale vozidlá so straovou reguláciou pre domáci trh by boli automaticky zaradené do II. akostnej triedy, čo prinášalo sankcie pre výrobcu - dodatočné odvody. Paradoxom je, že vtedy už existovala a bola odskúšaná a osvedčená vynikajúca výzbroj TV1, ktorú však ČKD tvrdohlavo odmietalo dodávať priamo zastavanú do vozidiel, pretože bolo plne vyŤažené výrobou kladivom a krompáčom opravovateľných TR37 pre ZSSR...
Re #3024 eMareq: Takéto autobusy (mimochodom podľa mňa najkrajšie prevedenie ŠM11-ky vobec - vlnité plechy, transparent nad prvými dverami, dvoje dvere) sa dodávali aj pre ČSA pre použitie ako letiskové autobusy. Ale do 1988 sa rozhodne nerobili.