veteran
Reakcia na: S499.1023 #11248:
A kde je napísané, že končí vzdialenejšou hranicou križovatky? Je to niekde takto zadefinované? A čo je vlastne hranica križovatky? Vyhláška za ňu považuje buď príslušné VDZ alebo kolmicu na os v mieste, kde začína zakrivenie vozovky.Nech sa páči, príklad: križovatka Ľudvikov dvor, smer železiarne. Pokiaľ platí MPR 60 km/h? A je to jedna križovatka? Alebo sú to dve križovatky? Pri tzv. nemeckom systéme by bola ukončovacia 60ka hneď za miestom, kde sa napája odbočovacia rampa od Hanisky. Pri slovenskom systéme tá 60ka končí bohviekde, vodič nech si robí legislatívne rozbory rovno za volantom. A to sme ešte na pomerne jednoduchej križovatke.
Skúsme iný: MÚK Prešovská/Sečovská, rampa z Južného nábrežia smer Prešov. Najprv je 70ka a o pár metrov ďalej sa pripája rampa z centra a hneď za tým po prepletovom úseku sa cesty rozchádzajú do centra a do Prešova. Kde tá 70ka končí?
Čo sa týka štvorramennej sečnej križovatky. Vo všeobecnosti platí (a to aj pri tzv. zakrivenej prednosti (Abknickende Vorfahrt)), navyše podľa dodatočných výkladov viacerých Oberlandesgerichtov, že líniové obmedzenie nemôže platiť, pokiaľ zmením smer jazdy bez ohľadu na to, či som na hlavnej alebo nie. Vcelku jednoduché pravidlo.
Navyše, v tomto type križovatky (a nie len) potrebujeme dať vedieť aj vodičom z nehlavných ciest, že ďalej platí nejaké obmedzenie. V prípade, ak už ďalej neplatí, tak sa za križovatku dá na hlavnú cestu koniec zákazu a teda vodič, ktorý bol na hlavnej vie explicitne, bez nutnosti domýšľania si a dedukovania podľa nášho systému, že obmedzenie skončilo. Vodič prichádzajúci na hlavnú dostane ako bonus informáciu, že nejaký zákaz na tej hlavnej už skôr bol, ale momentálne tak či onak končí.
A ak teda v smere priamo to nie je nijako inak označené a teoreticky na ten smer nie je prístup odnikiaľ inokadiaľ, než z hlavnej (nepotrebujeme potvrdzovať zákaz), tak samozrejme platia obmedzenia v priamom smere. Akurát, že toto je už tak trochu krajný prípad.
veteran
„Nemecký spôsob“ v prípade, že zákaz má pokračovať aj za križovatkou takisto vyžaduje zopakovanie zákazu, a to na mieste, aby ho videl aj vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty, ale nevzniká tam ten hluchý úsek medzi osou a úrovňou opakujúceho sa obmedzenia. Obaja vodiči okrem iného vedia, že obmedzená MPR platí až do explicitného zákazu, a teda žiadne magické ukončenia a žiadne hádanie, či toto bola križovatka a toto nie. Okrem iného, obmedzenie je možné na bočnej ceste uviesť aj pri návesti pred odbočením (ale to ide aj v našom súčasnom systéme). A ak za križovatkou nič nie je, teda ani opakujúca značka a ani ukončujúca, tak to jednoducho križovatka nebola (za predpokladu, že je ZDZ aplikované správne a nie je tam nesúlad).
Áno, môžme začať všetko značiť značkami „hlavná cesta“, lebo však pre istotu. Aj výjazdy na poľné cesty. Ale nemyslím, že toto je správna cesta. Práve naopak, na našich cestách je priveľa značiek označujúcich častokrát zjavné veci a je treba tieto prípady redukovať, lebo rozhodne nie je pravda, že čím viac značiek, tým väčšia bezpečnosť.
Odporúčam si inak pozrieť, čo všetko (a hlavne ako) sa značkuje vo vnútroblokoch napríklad v Košicaich na sídlisku Ťahanovce a ako elegantne sú vyriešené napríklad vnútrobloky na pražskom sídlisku Luka. Tento prípad už ani tak nie je o systéme, ale o zaužívanej značkárskej praxi (na Slovensku ťažkopádna).
Ako ďalší príklad preznačkovania uvediem slovenské kruháče. Úplne hlúpe znenie paragrafu upravujúceho prednosť pre drvivú väčšinou objazdov znamená to, že ak teda má platiť prednosť pre vozidlo, ktoré je už v ňom, tak musí byť pred každým výjazdom explicitne uvedené, že sa jedná o hlavnú cestu. A pritom to ide urobiť úplne jednoducho. Tak, ako platí snáď všade v Európe: dokým z kruháča neodbočuješ (ľudovo povedané nedáš blinker), tak si na hlavnej a máš prednosť.
Ďalší príklad preznačkovania značkami „hlavná cesta“ v intraviláne je Hlinkova ulica, smer Furča/Ťahanovce. Pri každom výjazde na parkovisko do Parku Duklianskych obetí a Parku Obrancov mieru je táto značka uvedená, len aby si niekto nemyslel, že musí dávať prednosť autám idúcim z parkoviska. Potom nechápem, načo je nám značka „koniec hlavnej cesty“.
Aj tu by malo vo všeobecnosti platiť, že dokým nevidím „koniec hlavnej cesty“, hlavná cesta sa neskončila a mám prednosť. Niektoré krajiny majú dokonca pomenovaný príbuzný jav - niečo ako „inštitút značky rozpoznateľnej odzadu“ (vo veľkých úvodzovkách) - okrem toho, že som nevidel značku „koniec hlavnej cesty“ ešte na bočnej ceste vidím nezameniteľný tvar STOPky, resp. „daj prednosť v jazde“ a to ma len utvrdzuje v tom, že som stále na hlavnej.
No a v ostatných typoch križovatiek je to veľmi podobné aj v súvislosti s prenosom obmedzení z hlavnej cesty. Ak vodič odbočuje (= mení smer jazdy), t.j. dáva blinker, je to už iná cesta a prenos obmedzení neplatí a ak majú platiť naďalej, tak sa to explicitne uvedie.