Piatok 10.3. Som išla na autobus z Gen.Svobodu linka č 17 čas: 17:52, autobusár fajčil a smial sa s druhým autobusárom a išiel o 3 minúty neskôr. Vôbec ho netrápilo že ľudia nestihnú prestup. Z dolného šianca som utekala na legionarsku na druhý autobus ktorý mi išiel odtiaľ 18:02 linka 24, autobusár ma videl a čakal dokym som nešla otvorit autobusové dvere a v tom mi naschvál ušiel a nechcel mi otvoriť ani dvere. Chcela by som aby sa prístup autobusárov zmenil lebo toto je čistá drzosť aby jeden isiel o 3 minuty neskôr a druhý mi nechcel otvoriť dvere a odišiel
Bývalý fin.riaditeľ Slovak Lines.
N/A
- áno a píše sa i v texte príspevkov tu - ,, Ti na súde vždy vylúči možnosť obhajoby tzv. náhlou prekážkou.,,
Ustálené výroky súdov - nenávidím tento pojem, lebo je to šablónovitosť a výsledok je potom teda istý .
Myslím si, že každý, kto ide bojovať na právnu pôdu v USA to nemá vopred vyhrané. Tu u nás na Slovensku sa stačí pozrieť na dôverihodnosť súdnej stolice. A kde je po takomto rozhodnutí súdu ?
- rodina vodiča /možno i on má také dieťa, čo skočí z chodníka pod autobus /
- kde je firma autobusu a všetky dôsledky vyšetrovania príčin nehody
- kde sú mnohé ďalšie dôsledky rozhodnutia - mal predvídať
2. Malé
Snažil som sa iba poukázať na to, že na tak malom priestore sa pomestí toľko ľudí a dopravných prostriedkov - ak sa dodržujú elementárne zásady. Napríklad, ak už dieťa vie a celý život si nosí poznanie, že náraz vlastného tela na pevnú prekážku je véééľmi bolestivé.
No a to je skoro všetko. Ba vlastne ešte toto, súhlasím , že ,,málo,, poviem. Dôvod je prozaický - snažím sa čitateľa naviesť
na viaceré cesty možností, nie iba napríklad - mal vodič predvídať.