Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

A moja 29-ročná Corsa, ktorá 22 rokov stála pod širákom, má stále lesklý lak, teda okrem oškretých miest. Po daždi sa leskla ako vianočné gule.

Pravda, to je tiež des.

Päťdesiat odtieňov sivej, pardon červenej

A pozri si také 31TR. To sú priam jazdiace vzorkovnice červenej. Hlavne po stránke vzhľadu laku. Od hlbokého matu, cez mat, polomat, pololesk, lesk a vysoký lesk, ktorý mali možno týždeň po tom čo opustil farbriku. To všetko vidíš aj na jednom voze.

Spomenul som si na zašlé časy dvojnápravových vozov. To, že je jar sme spoznali aj podľa doho, že dostali v dielňach nový náter, hlavne vždy vynikla novonatretá sivá strecha.

Skodovky jazdia v lete, v zime, praží na ne slnko, mrznú, tak sa to podpíše na laku. Ale naozaj nemajú v dieľňach autolakýrnika, ktorý by vevel opraviť takéto závady? Netreba so všetkým čakať na eurofondy a súťaže o veľké a drahé zákazky.

Pritom by sa cez to za lacny peniaz mohli dat foliu s nejakym peknym sloganom ako "Uz je nas 100" alebo "Castejsie ako metro" alebo "Nevadi, ze ste sa nevosli, o chvilu pride dalsia "

Katastrofa. Aj takto vedia dopadnúť 10 ročné vozidlá na konci roka 2026 jazdiace v hlavnom meste štátu EÚ, ktoré sú tu navyše považované, hoci len na papieri, za nosný systém.

Celkom trefné, tie vozy fakt vyzerajú, ako keby ich postihla psoriáza. Vyzerá to otrasne.

Asi šetria tými škrtmi na farbu. No stále je to málo. Lebo takéto psoriatické kysne nám tu jazdia.

Ujo, facebook je vedľa. Tu na to nikto nie je zvedavý.

Lebo na 49 metrové už prebehla súťaž a stačí podpísať zmluvu, aby sa mohli dodať. Stometrové, alebo ešte dlhšie, by sa nezmestili do zastávok a vyžadovali by si veľké úpravy v riadení križovatiek. Navyše stometrové nie sú potrebné.

V Pezinku už je západné číslovanie podľa koľají.

Ahoj,
Na Slovensku sa nezmenilo nič. V CZ sa po rekonštrukciách staníc mení číslovanie na "západné". Ide to ale pomaly. Teraz s tým začínajú Poliaci.

Neviem, čo všetko sa zmenilo za tých 30 rokov, ktoré som strávil v zahraničí. Po návrate som cestoval na Slovensku vlakom len z Petržalky do Viedne a tatranskými električkami. Ale tento spôsob referovania k nástupišťu si pamätám - vždy sa referovalo v prvom rade k číslu nástupišťa. Mne skôr vyhovovalo to, čo som zažil vo Švajčiarsku a Francúzsku, teda referovalo sa len k číslu koľaje, tým bolo presne dané, kde mám na vlak nastúpiť. Bolo to jednoznačné. Samotné nástupištia ("perony") neboli ani číslované. A čísla koľajú zodpovedali logickému sledu od staničnej budovy smerom na vzdialený koniec stanice, neboli ovplyvnené interným číslovaním pre železničiarov zahŕňajúcim aj odstavné koľaje a prípadne priebežné koľaje bez nástupišťa. Funguje to tam tak dodnes. Jediným problémom sú časté štrajky francúzskych železničiarov v časoch zvýšeného dopytu, ale to s číslovaním koľají už nesúvisí.

Pridružený fakt je ten, že v CH a F vlaky zastavujú na presne určenom mieste, nie je to voľbou rušňovodiča. Preto môžu byť čísla vozňov priradené sektorom na nástupišti, prípadne (na TGV staniciach) sú priamo čísla vozňov vyznačené na nástupišti.

Už aj Poliaci to pochopili, len banánik nie:
https://kolejowyportal.pl/rewolucja-w-oznaczaniu-peronow-pkp-plk-rozpoczna-pilotaz/

Áno, 400 km v dvojke, 600 km v jednotke.