Vozidlá › Autobusy › Irisbus Crossway LE 12.8

Čiastočne nízkopodlažný autobus Crossway Low Entry pochádza z produkcie vysokomýtskej továrne Iveco Czech Republic (pôvodne Karosa). Autobus vychádza z vysokopodlažného linkového vozidla Irisbus Crossway vyrábaného od roku 2006 ako nástupcu Karosy radu 900. Low-entry verzia pre mestskú a prímestskú dopravu bola predstavená v roku 2007 ako lacnejšia alternatíva voči plne nízkopodlažnému autobusu Irisbus Citelis. Vozidlá majú zníženú podlahu bez schodov v priestore medzi prvými a druhými dverami, v zadnej časti je podlaha zvýšená. Autobusy Crossway LE vznikli v dĺžkach 10,8 m, 12 m, 12,8 m a neskôr aj 14,5 m v mestskej trojdverovej a linkovej dvojdverovej verzii.

Dopravný podnik si v roku 2020 prenajal dva jazdené autobusy Crossway LE 12.8M od spoločnosti Tempus Trans. Vozidlá predtým jazdili pre spoločnosti Transdev Finland a Arriva Liorbus.

V roku 2024 boli na preklenutie obdobia do nákupu nových autobusov prenajaté ďalšie štyri jazdené vozidlá rovnakej dĺžky pôvodom od švédskeho dopravcu Ellös Buss. V areáli dopravcu nakoniec ostal iba jeden autobus, ostatné boli odvezené späť.

Na pozváranom ráme podvozku postavili bočné steny karosérie z trubkovej konštrukcie, strechu a predné čelo vyrobili z lisovanej ocele, na zadné čelo použili kombinované materiály. Antikoróznu ochranu zabezpečili ponorením do kataforézneho kúpeľa a vrchným náterom z polyuretánovej živice. Naftový motor poháňajúci jednoduchú zadnú nápravu umiestnili naležato v zadnej časti pod podlahou. V pravej bočnici osadili trojicu výklopných dvojkrídlových dverí (prvé a druhé široké, tretie úzke) s elektropneumatickým pohonom. Zasklenie vozidla previedli technológiou lepenia, pričom použili tónované sklá.

V interiéri osadili pre cestujúcich plastové sedadlá s textilným poťahom v usporiadaní 2 + 2. Podlahu pokryli protišmykovou krytinou. Bočnice a strop v interiéri obložili laminovanými panelmi. Na deliace priečky využili laminát. Pracovisko vodiča oddelili jednoduchou polouzavretou kabínkou. Priestor pre kočík a invalidný vozík vyčlenili oproti druhým dverám, pri ktorých zároveň osadili manuálnu výklopnú plošinu.

Vetranie interiéru zabezpečili otvárateľnými výklopnými časťami bočných okien, dvoma stropnými vetrákmi a odsávaním vzduchu v zadnej časti. Vykurovanie riešili nezávislým kúrením. Tepelnú pohodu v interiéri zabezpečili strešnou klimatizačnou jednotkou Webasto Aerosphere World. Na osvetlenie použili žiarivkové svietidlá.

Vozidlá boli dodané v pôvodnej bielo-sivej farebnej schéme s červenou strechou a bez informačného systému.

Pred zaradením do premávky sa vozidlá podrobili inštalácii informačno-tarifného systému, inštalácii zvukovej a svetelnej signalizácie zatvárania dverí a iným úpravám. Autobusy taktiež obdržali celovozidlové reklamy na kandidáta Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 - mesta Prešov. Po skončení platnosti reklamy boli v apríli 2021 autobusy prelakované do korporátneho náteru DPmP, a.s.

Autobusy boli do Prešova dodané 20. augusta 2020. Pred zaradením do premávky im boli pridelené evidenčné čísla #3438 a #3439, napokon však došlo k začleneniu do číselného radu autobusov DPmP, a. s. a do premávky tieto autobusy vyšli s číslami #408 a #409. Do premávky sa spoločne zaradili 23. októbra 2020.

V marci 2021 došlo k odkúpeniu týchto autobusov od spoločnosti Tempus - Trans, s.r.o. Autobusy sa tak definitívne stali súčasťou vozidlového parku.

V roku 2024 z pôvodných štyroch vozidiel od švédskeho dopravcu Ellös Buss ostal v Prešove iba jeden autobus. Ostatné tri autobusy neskôr firma SAD Logistická spoločnosť, s.r.o., Piešťany odviezla z areálu dopravcu späť a na prelome rokov tieto vozidlá Arriva Trnava zaradila do piešťanskej MHD.