Trolejbusová trať na Sekčove - od projektu až po 28 rokov prevádzky

Mali sa pôvodne trolejbusy otáčať pri sekčovskej poliklinike?

Návrh urbanistického riešenia budúceho sídliska Sekčov, ktoré sa malo rozprestierať po ľavom brehu rovnomennej rieky, bol vypracovaný ešte v roku 1969. Výstavba najväčšieho sídliska v Prešove začala 22. novembra 1978 symbolickým poklepaním základného kameňa bytovky na dnešnej Ul. Pavla Horova. Prví nájomníci našli svoj nový domov už na jar roku 1980, posledný pôvodný bytový dom bol obyvateľom odovzdaný v roku 2000. Toto sídlisko je domovom pre takmer tretinu obyvateľov Prešova, v roku 2015 na ňom žilo vyše 24-tisíc ľudí. Takéto veľké sídlisko si vyžaduje dostatočne dimenzovanú, silnú a spoľahlivú dopravnú obsluhu, ktorú v danom čase mohli zabezpečiť len trolejbusy. Zavedením trolejbusovej trakcie sa mala podstatne znížiť hladina hluku dopravy a vibrácií a odstrániť exhaláty. Z tohto dôvodu bola už v roku 1984 vypracovaná projektová štúdia k výstavbe trolejbusovej trate na sídlisku Sekčov, ktorú spracovala bratislavská pobočka Dopravoprojektu - Štátneho ústavu pre projektovanie dopravných stavieb. 

Dnes, 22. novembra 2020, v deň 42. výročia začatia výstavby sídliska Sekčov a 28. výročia spustenia premávky trolejbusov na toto sídlisko, sa bližšie pozrieme na tento zaujímavý, sčasti nerealizovaný projekt.


Linkové vedenie začiatkom 80. rokov

V roku 1982 zabezpečovalo prevádzku v trolejbusovej sieti 7 liniek MHD, napájanie zabezpečovala jediná trakčná meniareň na Čapajevovej ulici.

Linka Trasa Interval v špičke (min.) Interval v sedle (min.)
1 Šebastová - Solivar 10 15
2 Obrancov mieru - Červenej armády - SRR - Gottwaldova - Obrancov mieru 15 30
3 Obrancov mieru - Gottwaldova - SRR - Červenej armády - Obrancov mieru 15 30
4 Obrancov mieru - Solivar 60 60
5 Dúbrava - Budovateľská 20 30
6 Dúbrava - ZVL 30 30
7 Širpo - Budovateľská / Žel. stanica / Obrancov mieru 15 60

Premávka MHD na mladé sídlisko Sekčov bola od roku 1980 zabezpečená trojicou týchto autobusových liniek:

Linka Trasa Interval v špičke (min.) Interval v sedle (min.)
33 Sídlisko III - Sídlisko Sekčov 6 15
34 Sídlisko Sekčov - ZVL - Budovateľská 15 -
35 Sídlisko Sekčov - Šafárikova - Širpo 30 -

Trolejbusom zo Sekčova až na Šarišské Lúky

V čase spracovávania projektu trolejbusovej trate na Sekčov je práve vo výstavbe trolejbusová trať na Sídlisku III spolu s meniarňou na Mukačevskej ulici. Projekčne je prichystaná aj výstavba predĺženia trolejbusovej trate na Košickej ul. od ZVL po Hydinárske závody na Petrovianskej ul.

Predmetom projektovej úlohy "Trolejové vedenie do sídliska Prešov - Sekčov" je výstavba trolejbusovej trate v obytnom súbore na komunikáciách K1 (Sekčovská) a K2 (Arm. gen. Svobodu), ktorá má byť prepojená s jestvujúcou trolejovou infraštruktúrou. Pre napájanie tejto trolejbusovej trate má byť vybudovaná nová tyristorová trakčná meniareň v dopravnom závode na Solivare. Nakoľko sa výhľadovo rátalo s napojením sekčovskej trolejbusovej trate cez komunikáciu K2 až do priemyselnej oblasti Širpo, bolo potrebné uvažovať so štvrtou trakčnou meniarňou, ktorá by sa nachádzala na Šarišských Lúkach. Rekonštrukciou má podľa projektu zároveň prejsť aj najstaršia meniareň na Čapajevovej ulici.

Situácia na mape. Zdroj: Dopravoprojekt.

Výstavba trolejbusovej trate na Sekčove má byť rozdelená na tri základné staveniská. Prvým staveniskom je budúci objekt meniarne na Ul. generála Petrova (Solivarská). Pozemok medzi riekou Sekčov a obcou Šváby bol určený pre výstavbu vozovne a meniarne ešte v roku 1974. Druhým staveniskom je časť na komunikácii K1 od križovatky s komunikáciou K2 (Laca Novomeského - Rusínska - Arm. gen. Svobodu) až po jej koniec v km 1,1 (Pod Šalgovíkom). Tretím staveniskom je časť komunikácie K2 od jej napojenia na Ul. generála Petrova až po koniec komunikácie K2 v km 2,0. Ukončenie trolejbusovej trate na komunikácii K2 je veľmi zaujímavé - obratisko je totiž navrhované v mieste pri križovatke dnešných ulíc Arm. gen. Svobodu a Exnárova, neďaleko od polikliniky, približne v mieste, kde sa dnes nachádza autobazár.

Realizácia stavby je stanovená na obdobie od 10/1985 do 3/1988.


Meniareň Solivar

Pozemok určený pre výstavbu trakčnej meniarne sa nachádza na ľavej strane Ul. gen. Petrova v smere zo Solivaru do centra mesta. Na pozemku bola už predtým vybudovaná dažďová a splašková kanalizácia a vodovod, keďže sa predpokladala aj výstavba vozovne. 

Samotná meniareň je riešená ako inovovaná tyristorová. Inovácia spočíva v nahradení konvenčných napájačov s rýchlovypínačmi a diódového usmerňovača tyristorovým spínačom. Kapacita meniarne je daná počtom napájačových vývodov, ktorých je naprojektovaných 12. Meniareň na Solivare má napájať 9 úsekov trolejbusových tratí, norma udávala nutnosť mať 1 rezervný napájač na každých 10 napájačových vývodov. Projektovaná meniareň Solivar má teda k dispozícii ešte 2 voľné vývody pre prípadne rozšírenie trolejbusovej trate. V meniarni sa má premieňať trojfázový prúd s napätím 22 kV a frekvenciou 50 Hz na jednosmerný prúd s napätím 600 V. K dosiahnutiu tejto premeny je potrebné transformovať 22 kV na napätie 525 V a následne ho usmerniť na jednosmerný prúd s napätím 600 V. V objekte meniarne má byť zároveň vybudovaná transformačná stanica vlastnej spotreby, ktorá by po vybudovaní vozovne slúžila na zásobovanie elektrickou energiou celého areálu.

Okrem napájania budúcej trolejbusovej trate na sídlisko Sekčov má meniareň Solivar napájať aj úseky tratí Škultétyho ul., Budovateľská ul., Košická ul., Petrovianska ul. a Ul. gen. Petrova.

Objekt meniarne slúži pre umiestnenie technológie 22 kV rozvodne, meniarne a transformačnej stanice vlastnej spotreby.  Je navrhnutý ako voľne stojací objekt s čiastočne zapusteným podlažím a jedným nadzemným podlažím. Budova je obložená keramickým obkladom, namiesto klasickým okien sú použité kopilitové panely. Vetranie zabezpečujú vetracie mriežky, celý areál je z bezpečnostných dôvodov oplotený trapézovými plechovými doskami. Celkové náklady na výstavbu meniarne boli odhadnuté na vyše 9 100 000 Kčs.

Čelný pohľad na meniareň Solivar. Zdroj: Dopravoprojekt.

V suteréne meniarne sú naprojektované:

  • káblové rozvody
  • nasávanie vzduchu
  • akumulátorovňa
  • predsieň
  • sklady
  • schodisko a chodník

Na nadzemnom podlaží sú naprojektované:

  • strojovňa
  • miestnosť transformátorov
  • miestnosť izolačného transformátora
  • dozorná miestnosť
  • sociálne miestnosti - šatňa, sprcha, WC
  • schodisko a chodník

Trolejové vedenie

Novovybudované trolejbusové trate sú dvojstopé trate s celkovou dĺžkou 3,1 km (2,0 km na komunikácii K2, 1,1 km na komunikácii K1). Sú rozdelené na tri napájacie úseky, ktoré sú napájané z meniarne Solivar. Navrhované trolejové vedenie sa má zhotoviť z trolejového vodiča Cu 100 mm2 ako vedenie pružné, kompenzované na kyvadlových závesoch. Vedenie na obratiskách sa má zhotoviť ako vedenie pevné, zhotoví sa taktiež jedna odstavná stopa na každom obratisku. Prevesy trolejového vedenia sa ukotvia na oceľové kombinované, resp. trakčné stožiare, ktoré zároveň poslúžia pre potreby verejného osvetlenia. Trolejové vedenie na komunikácii K1 sa vyhotoví ako jeden úsek, trolejové vedenie na komunikácii K2 sa vyhotoví ako dva úseky.


Obratiská a sociálne zázemia

Otočka na komunikácii K1 je navrhnutá v mieste križovatky s komunikáciou do Šalgovíka. V rámci otočky sa rozšíri samostatný jazdný pruh pre zastávku MHD v dĺžke 30 m. Súčasne sa prevedie jednosmerné prepojenie na komunikácii K1, ktoré umožní buď otočenie trolejbusov alebo ich pokračovanie ďalej po komunikácii K1. Šírka zastávky je navrhnutá na 4 m, šírka jazdného pruhu obratiska je navrhnutá na 6 m. Súčasťou objektu sú aj prístupové chodníky k zastávkam.

Otočka K1 je takmer identická so súčasnou otočkou Pod Šalgovíkom. Zdroj: Dopravoprojekt.

Sociálne zariadenie sa umiestni po pravej strane komunikácie K1 v smere na Šalgovík. Stavba je zhotovená z tehlových stien, vonkajší plášť je tvorený keramickým obkladom. Dispozične sa rieši denná miestnosť, sklad, WC ženy, WC muži, vstup a predsieň.

Sociálne zariadenie takmer zhodné s realitou. Zdroj: Dopravoprojekt.

Otočka na komunikácii K2 je navrhnutá po pravej strane komunikácie K2 v smere od Ľubotíc. Vyústenie obratiska je navrhnuté na komunikáciu K2 v mieste už realizovanej zastávky MHD (Jurkovičova). Šírka pruhu je projektovaná na 8 m, čo umožní odstavenie dvoch kĺbových trolejbusov vedľa seba.

Otočka K2, ktorá nebola nikdy zrealizovaná. Zdroj: Dopravoprojekt

Sociálne zariadenie sa umiestni na voľné priestranstvo v strede otočky K2. Stavba je zhotovená z tehlových stien, vonkajší plášť je tvorený keramickým obkladom. Dispozične sa rieši denná miestnosť, sklad, WC ženy, WC muži, vstup a predsieň.

Pôdorys nerealizovaného sociálneho zariadenia K2. Zdroj: Dopravoprojekt.

Navrhované linkové vedenie

Trolejbusovú dopravu na sídlisku Sekčov majú zabezpečovať dve trolejbusové linky:

Linka 42 

Trasa linky: Sídlisko Sekčov (otočka K2) - komunikácia K2 - Ul. generála Petrova - ul. SRR - ul. Červenej armády - Prostějovská ul. - otočka Sídlisko III

  • dĺžka trasy v jednom smere predstavuje 9,4 km
  • obežná doba na linke trvá 1,22 hod.
  • v špičke 5-minútový interval
  • v sedle 10-minútový interval
  • počas víkendu 10-minútový interval
  • nočný interval 60 minút
  • vypravených 15 trolejbusov 14 Tr v špičke
    • denne ubehnú 3 254 km

Linka 43 

Trasa linky: Sídlisko Sekčov (otočka K1) - komunikácia K2 - Ul. generála Petrova - ul. SRR - otočka Trojica

  • dĺžka trasy v jednom smere predstavuje 6,0 km
  • obežná doba na linke trvá 0,74 hod.
  • v špičke 5-minútový interval
  • v sedle 10-minútový interval
  • počas víkendu 10-minútový interval
  • nočný interval 60 minút
  • vypravených 9 trolejbusov 14 Tr v špičke
    • denne ubehnú 2 088 km

Ponovembrová realita

Aj keď sa to možno javí ako neuveriteľné, po páde socialistického režimu sa podarilo uskutočniť výstavbu tejto trolejbusovej trate, a to dokonca vo väčšom rozsahu, než bolo projektované v roku 1984. Medzičasom sa totiž sídlisko rozrástlo až po hranicu katastra s Ľuboticami, a tak sa trolejbusov dočkali aj obyvatelia dnešnej Vihoratskej ulice. 

Vetva na komunikácii K1, ktorú dnes voláme Sekčovská, sa zrealizovala v podstate v pôvodnom plánovanom rozsahu. Postavené bolo aj obratisko, aj sociálne zariadenie, ktoré je takmer identické s projektom. Vetva na komunikácii K2, čiže Armádneho generála Svobodu, bola zrealizovaná až na koniec sídliska po Vihorlatskú ulicu. Pôvodná dvojkilometrová vetva bola napokon predĺžená o 900 metrov. Je však potrebné uviesť, že plánované sociálne zariadenie z projektu vypadlo a aj súčasné obratisko Sibírska nevyhovuje z mnohých hľadísk - kapacita nepostačuje, vozidlá sa otáčajú v križovatke, sociálne zariadenie nie je vybudované. 

V posledných rokoch sa stále viac a viac skloňuje prepojenie obratiska Síbírska a Pod Šalgovíkom cez pokračujúcu ul. Pod Šalgovíkom. Výstavbe však už neraz zabránili zosuvy pôdy pod plánovanou komunikáciou a naposledy aj priam nepochopiteľná petícia občanov, ktorí odmietajú pripustiť, aby pod ich oknami premávali nosné linky MHD v atraktívnom intervale, aj navzdory tomu, že momentálne majú kritický problém s parkovacími miestami, dopravou ako takou a ich dochádzková vzdialenosť k najbližšej zastávke MHD (Sibírska) taktiež nie je zanedbateľná, čo však mohlo prepojenie tratí vyriešiť.

Ulica Pod Šalgovíkom.

Projekt Prepojenie Sibírska - Pod Šalgovíkom, preložka obratiska Sibírska už má dokonca spracovanú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a v júli 2020 bola podpísaná Zmluva o dielo so spoločnosťou 4road s. r. o., ktorej predmetom je spracovanie podkladov pre vyhlásenie verejnej súťaže na prípravu projektovej dokumentácie pre tento projektový zámer.


Použité zdroje

Dopravoprojekt - Štátny ústav pre projektovanie dopravných stavieb Bratislava, Trolejové vedenie do sídliska Prešov - Sekčov, Ing. Vachálek, Ing. Rymarenko, 02/1984.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Matej M #2:
Žiaľ, projektová dokumentácia, z ktorej som čerpal, rátala len s touto verziou. Ale myslím si, že v archívoch na tých správnych miestach sa toho nájde viac.

Keďže som nemal žiadne podklady, Magurskej som sa nevenoval, nemal by som to čím podložiť...

Každopádne, ďakujem obom za uznanie, článok bude neskôr presunutý do sekcie História, takže bude k dispozícii stále, časom by som chcel doplniť aj tie porovnávacie fotografie, prípadne to za mňa urobí pokračovateľ.
Zaujímavé čítanie, ďakujem!

Škoda, že v článku chýba obsah ohľadne vývoja plánovania trolejbusovej trati až na Sibírsku. Pre mňa predovšetkým preto, lebo svojho času sa plánovalo trolejbusy viesť po Magurskej a považujem za ohromnú škodu, že sa to nezrealizovalo.
Otázkou je, či by sa dokázali nájsť k tomu nejaké seriózne materiály, ak vôbec boli.
Pekný článok, ďakujem zaň! 😉

Potešilo množstvo preskenovaných výkresov k projektu, len škoda, že chýba porovnanie výkresov s fotografiami. 🙂