Mestská hromadná doprava v Prešove premáva už 70 rokov

Prešovská MHD premáva už 7 desaťročí. Prinášame vám prierez jej históriou.

V stredu 4. septembra 2019 si pripomíname už 70. výročie otvorenia premávky mestskej hromadnej dopravy v meste Prešov. Za 70 rokov svojej existencie stihol dopravný podnik prepraviť milióny cestujúcich, pre mnohých ľudí sa prešovská MHD stala neoddeliteľnou súčasťou života. Zároveň sa stala neoddeliteľnou súčasťou života a pohybu samotného mesta. 

Obdobie po druhej svetovej vojne

Prešov, podobne ako iné československé mestá zaznamenal po skončení druhej svetovej vojny nebývalý rozmach. Narastal nielen počet obyvateľov mesta, ale aj jeho rozloha. Aby sa mesto mohlo ďalej rozvíjať a bolo zariadené aj jeho normálne fungovanie, musela byť zabezpečená jeho ľahká dostupnosť všetkým obyvateľom vo všetkých mestských častiach a aj okolitých obciach.

Veľkosť mesta a počet obyvateľov napokon prispeli k tomu, že v Prešove bola na konci prvej polovice 20. storočia zriadená mestská hromadná doprava, zatiaľ však len autobusová. Rozhodnutie o zriadení MHD vyplynulo zo všeobecne platnej zásady, že MHD sa zriaďuje v mestách, ktoré majú počet obyvateľov vyšší ako je 20 000. Ďalším faktorom bolo aj to, že v okolitých obciach Prešova žili stovky ľudí, ktorí za prácou do prešovských fabrík a továrni museli dochádzať. Netreba zabúdať na to, že v tom čase boli autá luxusom, ktorý si mohol málokto dovoliť. Zriadenie mestskej hromadnej dopravy malo vyriešiť všetky spomenuté problémy.

Zriadenie komunálneho podniku a začiatok prevádzky MHD v Prešove

Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova bol zriadený uznesením číslo 337/1949, ktoré prijal Krajský národný výbor a platnosť nadobudlo 1. septembra 1949. O tri dni neskôr - 4. septembra 1949 sa uskutočnil slávnostný akt otvorenia premávky autobusov. Na Námestí Republiky rád pred starou budovou Divadla Jonáša Záborského za účasti funkcionárov, pozvaných hostí, ale aj bežných obyvateľov mesta prestrihol pásku povereník SNR Dr. Ján Šoltész a od tohto momentu mal Prešov vlastnú mestskú autobusovú dopravu.

Prvé štyri linky v celkovej dĺžke 36 kilometrov obsluhovali autobusy značky Tatra, ktoré mal Prešov z druhej ruky, nakoľko bolo v tom čase obtiažne získať nové vozidlá. Spomínané linky viedli v týchto trasách:

  • linka 1: Dúbrava - Solivar (Nám. osloboditeľov)
  • linka 2: Ul. Červenej armády (Levočská ul.) - Solivar (Nám. osloboditeľov)
  • linka 3: Nižná Šebastová (po rázc. Fintice) - Šváby
  • linka 4: Nižná Šebastová (Rázc. Fintice) - Haniska

Dielenské a garážové priestory komunálneho podniku sa nachádzali v areáli bývalej väznice na Konštantínovej ulici. Po vojne sa budova nachádzala v dezolátnom stave a tak parkovanie, ale aj celá údržba vozidiel prebiehala pod holým nebom. Počas prvého roku prevádzky zamestnával podnik 47 pracovníkov, prepravil 192-tisíc cestujúcich a tržby dosiahli hodnotu viac ako 108-tisíc Kčs.

V nasledujúcom roku začala v katastrálnom území pri rázcestí Šváby - Haniska výstavba nového technického zázemia, ktorá napredovala rýchlym tempom, čo znamenalo, že už v januári 1951 sa z bývalej väznice na Konštantínovej ulici presťahoval celý vozidlový park, dielne a administratíva podniku.

Miestna doprava v roku 1950 zároveň rozšírila svoje pole pôsobnosti a s trojicou osobných automobilov značky Jawa Minor začala prevádzkovať taxislužbu. Počas 42-ročnej existencie taxislužby sa vo vozidlovom parku vystriedalo niekoľko desiatok automobilov rôznych značiek - Tatra 603, Škoda 1203, Dacia 1310 TX Combi, Volga GAZ 24 a iné. Posledných pasažierov odviezli taxíky pod taktovkou Dopravného podniku mesta Prešov 31. marca 1992.

Ďalšou etapou rozvoja hromadnej dopravy v Prešove môžeme považovať prelom 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia, kedy sa v meste začalo uvažovať nad ekologickejším variantom dopravy - trolejbusmi. V roku 1958 bol uznesením č. 433/1958 schválený projekt na výstavbu trolejbusovej siete. 12. júla nasledujúceho roku bola zahájená výstavba zariadení pre trolejbusovú dopravu a novej vozovne na Šarišských Lúkach. Keďže výstavba bola plná komplikácií a celý proces sa veľmi natiahol, bola časť dodaných trolejbusov (typu 8 Tr) odpredaná iným prevádzkam vo vtedajšom Československu. Veľký deň D pripadal na 13. máj roku 1962, kedy prvých osem trolejbusov typu 8 Tr a 9 Tr slávnostne začalo prevádzku trolejbusovej dopravy prestrihnutím pásky na preplnenom námestí Slovenskej republiky rád. Prvá trolejbusová linka viedla zo Solivaru do Šebastovej a po svojej nezmenenej trase premáva až doteraz - už 57 rokov.

Počas 70-ročnej histórie podnik zmenil niekoľkokrát svoju právnu formu, názov, ale aj sídlo. V súvislosti so začatím budovania trolejbusovej prevádzky sa podnik postupne presťahoval do nového areálu na Bardejovskej ulici č. 7 v dnešných Ľuboticiach. Tam sídli dodnes pod názvom Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, s ktorým pracuje od 1. januára 1996.

Autobusová doprava

Prešovská autobusová doprava mala síce ťažké začiatky a musela používať opotrebované autobusy Tatra z druhej ruky, no tento stav netrval príliš dlho. Už v roku 1951 podnik obdržal prvý nový autobus novej koncepcie typu Škoda 706 RO. Doprava sa stávala postupne efektívnejšou aj vďaka ďalším nákupom autobusov uvedenej značky. V roku 1953 podnik disponoval až desiatimi novými autobusmi a tak si mohol dovoliť poslať staručké Tatry na večný odpočinok.

Začiatkom 60-tych rokov mal dopravný podnik k dispozícii už 28 autobusov a ich počet každým rokom mierne vzrastal. Samozrejme začali stúpať aj výkony, zvyšovala sa frekvencia spojov a pribúdali aj nové linky. 19. marca 1959 bola spustená aj premávka prvej nočnej linky s označením 9, ktorá premávala po trase Solivar - Šebastová.

V tomto období však podnik trápili veľké ťažkosti s dodávkou náhradných dielov a obnovou autobusov. Mnohé z autobusov už totiž dosluhovali a väčšia dodávka nových vozidiel bola v nedohľadne. Prevádzkový čas niektorých vozidiel sa pohyboval až okolo 18 hodín denne, čo viedlo k rýchlemu opotrebovaniu a zvýšenej poruchovosti. Podnik sa nechtiac dostával do nezávideniahodnej situácie, kedy síce chcel zaručiť bezpečnosť a spoľahlivosť prepravy, avšak nemal možnosť adekvátnej obnovy alebo rekonštrukcie svojej vozidlovej flotily.

Takmer zabudnutou kapitolou sa stali autobusy Ikarus 620, ktoré obdržal dopravný podnik v 1966 v počte 4 kusy ako čiastočnú náplasť na deravý vozidlový park. Autobusy však neboli žiadnou spásou, vďaka nie príliš kvalitnému prevedeniu boli enormne poruchové, a preto už v rokoch 1969 a 1970 došlo k ich postupnému vyradeniu. Zarážajúci je fakt, že každý jeden z týchto autobusov stihol najazdiť iba okolo 20-tisíc kilometrov.

Svetlé chvíľky nastali až v roku 1968, kedy cestujúcich po prvý raz odviezli moderné autobusy Karosa ŠM 11 z produkcie Vysokého Mýta. Dohromady jazdilo týchto autobusov v Prešove až 104 kusov. Okrem toho mohli cestujúci okúsiť jazdu autobusmi RTO v počte 35 kusov, ŠL 11 v počte 14 kusov, ale aj licenčnými autobusmi RTO z Poľska, ktoré boli označované ako Jelcz MEX  272 E v počte 9 kusov. Zároveň boli dodané aj prívesy Jelcz P 01E v počte 4 ks.

Nová etapa cestovania mestskou hromadnou dopravou sa v Prešove začala v roku 1978, kedy boli zakúpené prvé tri autobusy Ikarus 280. Jednalo sa o kĺbový autobus, ktorý disponoval štvoricou dverí, čo značne urýchľovalo výmenu cestujúcich. Dovedna vlastnil podnik až 33 autobusov tohto typu. V čísle 33 sa skrýva aj akási symbolika, cestujúcim sa totiž Ikarusy najviac vryli do pamäti práve vďaka legendárnej linke 33. Rozlúčková jazda posledného Ikarusu 280 s číslom #304 sa uskutočnila 17. decembra 2005 po trase už spomínanej linky 33. Nechýbal hudobný sprievod prešovskej skupiny Mloci, ktorí okrem iných skladieb odohrali aj svoj legendárny hit Autobus č. 33.

Začiatkom 80-tych rokov sa v Československu začal presadzovať najnovší výrobok z Vysokého Mýta, ktorým bol autobus Karosa B 731 (neskôr aj typ B 732 s manuálnou prevodovkou). Táto novinka neobišla ani Prešov, a tak bolo v roku 1982 dodaných prvých sedem vozidiel s automatickou prevodovkou s označením B 731.

Postupom času boli zakúpené aj autobusy Karosa C 744 (linkové prevedenie s manuálnou prevodovkou - 2 ks), v roku 1992 nasledovali autobusy Karosa B 741 (mestské prevedenie s automatickou prevodovkou - 4 ks). 

Po rozdelení Československa na dva samostatné štáty hľadal podnik aj iné možnosti a iných predajcov autobusov mimo Českej republiky. Do oka mu padla slovinská Tovarna automobilov in motorjev Maribor vyrábajúca spolu s Avtomontaža BUS Ljubljana, autobus TAM 272 A 180 M (v skrátenej podobe TAM-BUS), následne v rokoch 1993 až 1995 dodala táto spoločnosť do Prešova štyri autobusy, ktoré sa v premávke udržali až do roku 2009 a v roku 1997 to boli 2 autobusy Ikarus 435.18.

V roku 1998 sa dopravca vrátil k osvedčeným českým výrobkom a tak do Prešova dorazil modernizovaný typ Karosa B 941 v počte 2 kusy. V nasledujúcich rokoch sa ešte konali ďalšie dodávky autobusov typu B 932E, B 941, B 941E, B 961, B 961E.

Nesmieme zabudnúť aj na veľký mýľnik v histórii dopravného podniku, kedy bol v roku 1997 dodaný prvý nízkopodlažný autobusy s označením Renault - Karosa City bus 12M, ktorý niesol evidenčné číslo #333. Tému nízkopodlažných vozidiel a súčasný stav vozidlového parku autobusov rozoberieme v kapitole Doba nízkopodlažná.

Trolejbusová doprava

Začiatkom druhej polovice 20. storočia sa hľadali aj iné druhy mestskej hromadnej dopravy, ktoré by časom zatlačili autobusovú dopravu do úzadia. V druhej polovici 50-tych rokov sa Prešov dostal do plánu výstavby trolejbusovej siete ako druhé slovenské mesto, predbehla ho totiž Bratislava, kde už v tom čase fungovala trolejbusová doprava niekoľko desaťročí.

Projekt na výstavbu trolejbusovej siete v Prešove bol schválený v roku 1958 uznesením Zboru povereníkov s č. 433/1958. Výstavba samotnej siete, technických zariadení a novej vozovne na Šarišských Lúkach sa začala až 12. júla 1959. Na jeseň nasledujúceho roku prebehli prvé školenia pracovníkov na riadenie trolejbusov a ich údržbu, ktoré sa konalo v Dopravnom podniku Opava. Od roku 1962 si podnik školil vodičov vo vlastnej réžii v Prešove. 

4. septembra 1960, čiže na 11. výročie prevádzky MHD v Prešove, bolo dodaných prvých 6 ks trolejbusov Škoda 8 Tr. Keďže dodávka vozidiel predbehla samotnú výstavbu trolejbusovej prevádzky, podnik nemal pre novododané vozidlá uplatnenie. K ním sa v roku 1961 pridalo ďalších 6 vozidiel typu 8 Tr. Výstavba sa však naďalej spomaľovala kvôli rôznym komplikáciám, viaceré z dodaných trolejbusov boli odpredané dopravným podnikom v Československu.

Slávnostné spustenie prevádzky trolejbusov na prvej trolejbusovej linke sa udialo 13. mája 1962 na Nám. Slovenskej republiky rád. Slávnostný prejav mal predseda Mestského národného výboru Emil Reinkraut, ktorý sa významne zaslúžil o dotiahnutie výstavby do úspešného konca. Pozvaní hostia sa previezli ôsmimi trolejbusmi na linke 1, ktorá premávala po trase Solivar - Šebastová a neskôr úspešné spustenie "trolejbusky" oslávili aj v hoteli Dukla.

Po úspechu prvej linky začali v krátkom čase pribúdať aj ďalšie úseky tratí a linky. Počas ďalších rokov boli vybudované tieto traťové úseky:

  • 1964 - Železničná stanica - Košická - ZVL,
  • 1965 - Námestie SNP (Námestie mieru) - Leningradská (Sabinovská) - Nová Dúbrava, a Škultétyho - Budovateľská
  • 1966 - Škultétyho - Gottwaldova (17. novembra) - Obrancov mieru - Červenej armády (Levočská),
  • 1966 - otočka pri Trojici,
  • 1971 - Nová Dúbrava - Stará Dúbrava,
  • 1972 - Rázcestie Širpo - Strojnícka - Širpo,
  • 1987 - Plzenská - Lesík delostrelcov - Východná.

Trolejbusové trate bolo potrebné pravidelne kontrolovať a udržiavať. Preto bolo už v roku 1964 v spolupráci s pardubickým dopravným podnikom zostrojené prvé montážne vozidlo s plošinou na streche, ktoré vzniklo prestavbou autobusu Praga RND. 

12 rokov po otvorení trolejbusovej prevádzky vozili cestujúcich 27 trolejbusov na ôsmich linkách. V roku 1978 to bolo 25 trolejbusov typu 8 Tr a 9 Tr(H) na šiestich linkách. Taktiež boli zavedené rádiostanice, ktoré výrazne vylepšili dorozumievanie vodičov s dispečerom a tým pádom došlo k zvýšeniu efektívnosti prevádzky a zníženiu počtu vynechaných spojov.

Z dôvodu akútneho nedostatku vodičov bol podnik v roku 1980 nútený redukovať trolejbusovú dopravu. Na linke 1 začali v celom úseku premávať autobusy. Ostatných 5 liniek ostalo bez obmedzení. V tom istom čase začal podnik vypravovať nové trolejbusy Škoda 9 TrHT, ktoré boli vybavené tyristorovou reguláciou rozjazdu. Táto elektrická výzbroj je oveľa účinnejšia a šetrnejšia než odporové výzbroje, ktoré boli používané v starších sériách.

V novembri 1982 sa začala realizácia výstavby meniarne a trolejbusovej trate na Sídlisku III, ktorá mala ukončenie naplánované na január 1985. Po novej trati mali premávať najnovšie trolejbusy Škoda 14 Tr, ktoré v Prešove jazdili od roku 1982. 

1. augusta 1985 bola otvorená premávka trolejbusov na Sídlisko III, zriadená bola nová okružná linka 6, ktorá premávala po trase Solivar - Žel. stanica - SRR - Leningradská - Bajkalská - Prostějovská - Clementisova - Červenej armády - SRR - Solivar. Taktiež bola dodaná trojica kĺbových trolejbusov Škoda Sanos S 200 Tr, ktoré obdržali evidenčné čísla 66 až 68. Na záver roka 1985 prevádzkoval podnik 41 trolejbusov na desiatich linkách, ktoré využívali sieť o celkovej dĺžke 25,2 kilometrov. V roku 1986 sa počet liniek zvýšil na 12. 

Na Silvestra roku 1987 si svoju labutiu pieseň zaspievali trolejbusy 9 Tr. Nasledujúci deň do premávky vyrazili už len trolejbusy 14 Tr a Sanos, pričom s okrúhlymi kráskami sa rátalo až po roku 1990 pri otvorení premávky trolejbusov na nových tratiach. Vozidlá s číslami 28 až 44 boli zakonzervované, no k ich opätovnému nasadeniu do premávky už nikdy nedošlo.

Koncom 80-tych rokov začali ku krátkym trolejbusom Škoda 14 Tr pribúdať aj kĺbové verzie týchto vozidiel s typovým označením 15 Tr. Prvých 5 kusov obdržalo evidenčné čísla #82 až #86 a boli nasadzované na linku 4, ktorá spájala Sídlisko III so železničnou stanicou. V revolučnom roku premávalo na sieti s dĺžkou 25,6 km až 60 trolejbusov.

22. novembra 1992, presne 14 rokov od slávnostného položenia prvého panela na budúcom sídlisku Sekčov, bola na tomto sídlisku spustená trolejbusová doprava v dvoch vetvách, na ulicu Sibírsku a Pod Šalgovík. Mladé sídlisko začali obsluhovať linky 4 8 a 38, ktoré tam premávajú dodnes. Na trojicu liniek boli vypravované nové trolejbusy 15 Tr, ktorých bolo v tom čase 22 a niesli čísla #82 - #86 a #92 - #108. Neskôr k ním pribudlo ešte ďalších 5 kusov, ktoré dostali čísla #109 - #113.

Koncom roka 1995 bol do premávky zaradený prvý trolejbus Škoda 15 TrM s číslom #114. Jedná sa o modernizovanú verziu typu 15 Tr, ktorá okrem iného disponovala aj elektronickými informačnými displejmi. Spomenieme taktiež, že sa jednalo o prvý trolejbus typu 15 TrM na Slovensku. Do roku 1999 boli dodané ešte ďalšie 4 kusy (#115 - #118). Jediný trolejbus typu 15 Tr(M), ktorý môžeme stretnúť v premávke dnes, nesie evidenčné číslo #117.

Pri elektrifikácii trate Prešov - Muszyna bolo na Levočskej a Bajkalskej ulici zrealizované kríženie trolejbusového a železničného vedenia. Najbližšie takéto priecestie sa nachádza až vo Švajčiarsku. Žiadna technológia však nie je bezchybná - o tom sa presvedčili cestujúci 6. decembra 1996, kedy priecestím na Levočskej ulici prechádzal trolejbus Škoda Sanos #68. Pri prejazde mu totiž vypadli zberače a vodič ich už nestihol založiť. Do trolejbusu narazil prechádzajúci rýchlik rýchlosťou 100 km/h, pričom pri nehode došlo našťastie len k materiálnym škodám. Trolejbus bol po nehode ihneď vyradený. Prevádzka zvyšných trolejbusov Škoda Sanos sa skončila v roku 1997.

Na prelome tisícročí bolo do podniku dodaných dohromady 5 trolejbusov inovovanej rady 14 TrM. Niesli evidenčné čísla #119#123, pričom dnes v premávke stretneme už len trolejbus s číslom #123. Ďalšia obnova vozidlového parku sa konala až v roku 2006, kedy cestujúcich odviezli prvé nízkopodlažné trolejbusy Škoda 24 Tr a 25 Tr. Podrobnejšie sa tejto tematike venujeme v nasledujúcej kapitole.

Musíme však smutne skonštatovať, že okrem obnovy vozidlového parku sa trolejbusová doprava v Prešove za posledných 15 - 20 rokov veľmi neposunula. Ak nerátame rekonštrukcie tratí a prestavby križovatiek, tak sekčovská trolejbusová trať je posledná, ktorá v meste pribudla. Ostáva už len dúfať, že vďaka rozšíreným možnostiam financovania projektov (napr. fondy EÚ) sa v najbližšej dobe dočkáme aspoň prepojenia Pod Šalgovíkom - Sibírska a trate cez Rusínsku ulicu.

Doba nízkopodlažná

Mnoho starších cestujúcich, ale aj mamičky s kočiarmi zažívali desaťročia neľahký nástup a výstup do a z autobusov a trolejbusov. Ich pohyb totiž sťažovali schody, ktoré museli prekonať. Čo však ľudia, ktorí boli pripútaní na invalidný vozík? Ich cestovanie bolo o to komplikovanejšie, že pri cestovaní potrebovali pomoc iných.

Práve kvôli týmto dôvodom pristúpil v roku 1990 dopravný podnik k rekonštrukcii dvoch autobusov Karosa B 732 #310 a #311. Medzi prvými a druhými dverami bol znížený počet sedačiek a v priestore druhých dverí boli nainštalované zdvíhacie plošiny, ktoré umožnili jednoduchý nástup a výstup imobilných cestujúcich. Pre tieto autobusy bola zriadená aj špeciálna linka V a premávala po trase Nám. Kráľovnej pokoja - Clementisova - Obr. mieru - Ul. 17. novembra - Masarykova - Duklianska - Šafárikova - Hollého - Lesík delostrelcov - Pod Táborom - Ul. arm. gen. Svobodu - Sibírska.

Zlom nastal v roku 1997, kedy bol do Prešova dodaný prvý celonízkopodlažný autobus Renault - Karosa City bus 12M #333. Ten disponoval elektrickou výsuvnou plošinou, ktorú mohol vodič ovládať z pohodlia svojej kabíny. TriTriTrojka bola sprevádzkovaná 8. januára 1998 a tak sa zároveň stala prvým nízkopodlažným autobusom na Slovensku. V roku 2001 bol dodaný ďalší autobus tohto typu, ktorý dostal evidenčné číslo #343. Pôvodná linka V bola zlúčená s linkou 12 a naplno ju ovládli nízkopodlažné Citybusy. 

Rozširovanie bezbariérových vozidiel zabezpečil v roku 2003 nákup autobusu Solaris Urbino 12 #348, vďaka ktorému sa tieto autobusy dostali aj na linku 10 a cez víkendy na linku 11.

Od roku 2004 je obnova vozidlového parku realizovaná nákupom len nízkopodlažných vozidiel. Boli zakúpené ďalšie dva krátke Citybusy #352 a #353) a taktiež tri kĺbové #354 - #356). V roku 2005 pokračovala dodávka nízkopodlažných autobusov dodaním inovovaného radu Citelis. V priebehu rokov 2005 až 2008 získal podnik 10 autobusov typu Irisbus Citelis 12M #360 - #369) a 4 autobusy Irisbus Citelis 18M #357 - #359 a #370). Vďaka týmto nákupom bolo možné rozšíriť pôsobenie bezbariérovej dopravy aj na všetky ostatné nemocničné linky.

V roku 2009 ešte doplnili flotilu dva autobusy SOR NB 18 City #375 a #376 a čiastočne nízkopodlažné midibusy, ktoré premávajú na linkách do okrajových častí mesta.

Najbližšie 4 roky sa však autobusový park neobnovoval a my preto zameriame svoju pozornosť na trolejbusovú dopravu. Aj v nej totižto prebiehala obnova vozidiel nákupom bezbariérových trolejbusov. Prvé nízkopodlažné trolejbusy typu 24 Tr a 25 Tr získal Prešov v roku 2006. Nákup týchto vozidiel prebiehal až do roku 2008. Cestujúcim slúži dokopy 7 12-metrových trolejbusov Škoda 24 Tr Irisbus a 5 18-metrových trolejbusov Škoda 25 Tr Irisbus. Trolejbusy nesú čísla #701#712.

V roku 2011 pokračovala obnova vozidlového parku nákupom trolejbusov Škoda 31 Tr SOR. Medzi rokmi 2011 až 2015 bolo do Prešova dodaných 9 trolejbusov tohto typu #713 - #721), pričom posledné dva už disponovali aj klimatizáciou pre cestujúcich. Tempo nákupu však bolo pomalé a trolejbusová doprava bola značne ohrozená. S týmito trolejbusmi však už bolo možné zabezpečiť kompletnú nízkopodlažnú výpravu trolejbusov cez víkendy.

V tom čase však začala prekvitať autobusová prevádzka, do ktorej bolo v rokoch 2013 až 2016 dodaných 12 štandardných autobusov Solaris Urbino 12 a 3 kĺbové autobusy Solaris Urbino 18. Taktiež boli v decembri roku 2014 dodané ďalšie 4 čiastočne nízkopodlažné midibusy Iveco First FCLLI. Všetky vozidlá boli zároveň vybavené klimatizáciou, čo značne spríjemnilo cestovanie mestskou hromadnou dopravou. Cez víkendy vozili cestujúcich už len výhradne nízkopodlažné vozidlá.

V roku 2016 začala byť situácia s trolejbusmi neúnosná a podnik musel pristúpiť k urýchlenému riešeniu tohto nepriaznivého stavu. Vďaka dotácii z eurofondov zakúpil dopravca koncom roka 2016 10 nízkopodlažných klimatizovaných trolejbusov Škoda 31 Tr SOR a 5 trolejbusov Škoda 30 Tr SOR s rovnakými prívlastkami. Vozidlá boli dodávané postupne až do jari roku 2017. Vďaka tomuto nákupu sa podarilo odvrátiť hroziace problémy s udržateľnosťou trolejbusovej dopravy v Prešove.

V súčasnom období sužuje dopravný podnik nedostatok prevádzkyschopných autobusov, podnik má miestami problém vypraviť všetky poradia liniek vozidlami s adekvátnou kapacitou. Pri výlukových prácach nehovoriac. Preto bolo ešte v minulom roku vyhlásené verejné obstarávanie na dodávku 15 nízkopodlažných klimatizovaných autobusov (5 ks štandardných, 10 ks kĺbových), pričom s pomedzi troch uchádzačov uspela spoločnosť EvoBus s modelom Mercedes Benz Connecto.

Zmluva však ešte nebola podpísaná, staršie autobusy začali dosluhovať a podnik tak musel siahnuť po núdzovom riešení. Z Dopravného podniku Bratislava si prenajal dovedna 7 autobusov SOR BN 10,5, ktoré sú aspoň čiastočnou útechou počas tejto nepriaznivej situácie. V júni roku 2019 flotilu posilnil aj autobus Irisbus Citelis 12M #399, ktorý bol odkúpený zo žilinského dopravného podniku.

Dopravný podnik v súčasnosti eviduje 53 nízkopodlažných autobusov, z toho 19 je klimatizovaných a 36 nízkopodlažných trolejbusov, z ktorých je klimatizovaných 15.

Ďalšie fakty a zaujímavosti z histórie dopravného podniku

  • 1958 - bola zriadená prvá samostatná výdajňa predplatných mesačných cestovných lístkov.
  • 1961 - dopravný podnik prevádzkoval 28 autobusov. Hromadná doprava premávala cez centrum mesta v trojminútovom intervale.
  • 1964 - za volant prešovského trolejbusu sadla prvá žena v Československu. Pani Mária Straková najazdila s trolejbusom počas 16-tich rokov 750 tisíc kilometrov bez nehody.
  • 1967 - bolo zorganizované prvé sčítanie cestujúcich pomocou 150 študentov.
  • 1968 - na Ul. Slovenskej republiky rád č. 33 bola zriadená prvá predajňa cestovných lístkov.
  • 1970 - na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva sa začali všetky autobusy a trolejbusy označovať erbom mesta.
  • 1974 - do vozidiel sa začali montovať mechanické označovače cestovných lístkov.
  • 1977 - predaj cestovných lístkov výlučne vo vozidle u sprievodcu bol zrušený, zaviedol sa nákup cestovných lístkov pred začatím jazdy mimo vozidla, boli spustené prvé automaty na cestovné lístky typu MERONA 2000.
  • 1978 - zavedenie rádiostaníc vo vozidlách MHD umožnili rýchlejšiu a efektívnejšiu komunikáciu vodičov s dispečerom.
  • 1992 - do funkcie výkonného riaditeľa dopravného podniku nastúpil Ing. Peter Janus, ktorý vedie spoločnosť spomedzi všetkých riaditeľov najdlhšie - už 27 rokov. 
  • 1992 - boli zaznamenané najvyššie výkony MHD - trolejbusy a autobusy najazdili dohromady takmer 6,78 miliónov kilometrov.
  • 1994 - zriadenie medzinárodnej linky Prešov - Lipany - Nowy Sacz.
  • 1995 - zriadil sa doplnkový predaj cestovných lístkov u vodiča priamo vo vozidle.
  • 1997 - do vozidiel boli zavedené palubné počítače, ktoré podávali cestujúcim optické a akustické informácie, zaznamenávali priebeh jazdy a technické údaje o vozidle.
  • 1998 - hlas, ktorý od tohto roku až dodnes hlási názvy zastávok vo vozidlách MHD, patrí riaditeľovi DPMP Ing. Petrovi Janusovi.
  • 2002 - dopravný podnik začal vydávať firemný časopis Mestská doprava, v ktorom čitateľ nájde informácie o podniku, prešovskej MHD, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorí podnik tvoria.
  • 2002 - od 1. augusta došlo k zmene systému predaja časových predplatných lístkov. Papierový kmeňový list a časový kupón vystriedali benzkontaktné čipové karty.
  • 2003 - do prevádzky sú uvedené prvé 16-tarifné automaty Mikomat M16, ktoré postupne vytlačili automaty Merona 2000.
  • 2004 - mechanické strojčeky na označovanie cestovných lístkov boli nahradené modernými elektronickými označovačmi R&G. Namiesto dierovania šachovnice sa na lístkoch vytlačil kód zastávky, dátum a čas a taktiež aj evidenčné číslo vozidla.
  • 2008 - z prevádzky bol odstavený posledný automat Merona 2000, lístky si verejnosť mohla zakúpiť už len v automatoch Mikomat M16.
  • 2009 - cestujúcich začali voziť prvé 4 midibusy IVECO First FCLLI, ktoré premávali na menej vyťažených linkách.
  • 2009 - cestujúcim slúži 60 automatov na cestovné lístky, ktoré sú umiestnené na 39 zastávkach MHD.
  • 2011 - zavedenie služby SMS lístka.
  • 2013 - v areáli DPMP na Bardejovskej ulici č. 7 sa uskutočnil prvý Deň otvorených dverí, ktorý návštevníkom ukázal činnosť jednotlivých oddelení spoločnosti, technické zázemie a poskytol im zaujímavé informácie zo života a histórie podniku. 
  • 2015 - prebehol upgrade informačného systému, palubné počítače R&G SRG-2000 a 3000 z prelomu storočí boli nahradené najnovším modelom SRG 6000, ktoré okrem iného poskytujú aj GPS polohu vozidla.
  • 2017 - v apríli bol na zastávke Martina Benku na skúšku nainštalovaný informačný displej, ktorý zobrazoval reálne odchody jednotlivých spojov z tejto zastávky.
  • 2018 - v marci boli nainštalované prvé tri automaty na cestovné lístky Mikomat M16-T, v ktorých je možné za cestovný lístok zaplatiť bezkontaktne platobnou kartou.
  • 2019 - dopravný podnik začal obstarávať 5 kusov 9-metrových elektrobusov, ktoré by mali v premávke nahradiť už dosluhujúce midibusy.

 

Použité pramene:

  • ŠVORC, Peter. 2003. Príbehy starého Prešova. vyd. UNIVERSUM, s. 206 - 210. ISBN 80-89046-14-2,
  • KOVAĽ, Pavol - ŠVORC, Peter. 1999. Mestská hromadná doprava v Prešove 1949 - 1999. vyd. MULTIMEDIUM Prešov. ISBN 80-968215-4-7,
  • JANUS, Peter - ŠIMKO, Vladimír. 2002. 40 rokov trolejbusovej dopravy v Prešove 1962 - 2002. vyd. DATAPRESS Prešov,
  • osobná zbierka autora.

4.9.2019
-Jur@j-

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.