Vozidlá › Autobusy prímestských liniek › Irisbus Crossway 12,8M

Irisbus Crossway je model prímestského autobusu konštrukčne vychádzajúci z modelu Irisbus Arway. Bol vyrábaný v rokoch 2006 až 2013 vo vysokomýtskej továrni Iveco Czech Republic. Vo výrobnom programe nahradil autobusy Karosa C 954, C 955 a C 956. Autobusy Irisbus Crossway boli vyrábané v dĺžkach 10,6 m, 12 m a 12,8 m. Zo základného modelu Crossway boli neskôr odvodené ďalšie modely ako napríklad čiastočne nízkopodlažný model Crossway LE alebo školské autobusy Recreo.

Pre potreby zmluvnej dopravy bolo v roku 2008 zakúpených 8 vozidiel v lepšej výbave. Začiatkom roka 2009 boli následne zaradené ešte 3 vozidlá určené pre prímestskú dopravu.

Samonosnú karosériu dvojnápravového vysokopodlažného autobusu zhotovili z oceľových profilov. Predné čelo a strechu, zhotovené z oceľových výliskov, pripevnili k skeletu technológiou zvárania. Bočné plechy a zadné čelo ku karosérií pripevnili technológiu lepenia. Antikoróznu ochranu karosérie zabezpečili kataforéznym kúpeľom. Naftový motor Iveco Cursor umiestnili pod podlahou v zadnej časti vozidla. Prenos krútiaceho momentu motoru na zadnú nápravu zabezpečili prostredníctvom manuálnej prevodovky ZF. Nástup a výstup cestujúcich umožnili dvojicou jednokrídlových dverí. Zasklenie vozidla previedli technológiou lepenia.

Vozidlá vybavili polohovateľnými sedadlami s textilným poťahom v usporiadaní 2+2. Podlahu pokryli šedou protišmykovou krytinou. Bočnice, strop a deliace priečky vyhotovili z laminátových panelov. Nad sedadlá pre cestujúcich umiestnili police s pevným dnom, určené pre príručnú batožinu. Prepravu rozmernejšej batožiny umožnili v batožinovom priestore pod podlahou. Osvetlenie interiéru riešili pomocou žiarivkových svietidiel zapustených do obloženia stropu. Prídržné tyče vyhotovili v žltej farbe. Pracovisko vodiča oddelili od priestoru pre cestujúcich čiastočne uzavretou kabínkou. Komfort cestujúcich bol obohatený kávovarom a televízorom.

Vetranie interiéru zabezpečili výklopnými časťami niektorých bočných okien a dvojicou strešných vetrákov. Vykurovanie autobusu zabezpečili nezávislým naftovým kúrením. Tepelnú pohodu v priestore pre cestujúcich zabezpečili pomocou strešnej klimatizačnej jednotky.

Druhá séria vzhľadom na svoje určenie nebola vybavená klimatizáciou, kávovarom a TV. Sedadla pre cestujúcich boli nepolohovateľné.

Vozidlá boli postupne doplnené o optický LED informačný systém R&G Mielec. Niektoré vozidlá boli prvej série boli prelakované do náteru "Arriva Express".

Vozidlá prvej série spočiatku slúžili na účely zmluvnej a diaľkovej dopravy alebo zájazdom. Po postupnom zrušení diaľkových liniek boli preradené na prímestské linky.

Trojica vozidiel druhej série bola rozdelená medzi všetky 3 prevádzky dopravcu.