Od znárodnenia k Dopravnému podniku mesta Nitry (1949 - 1962)

Od polovice 20. storočia zaznamenala Nitra značný rozvoj. Začali sa stavať nové sídliská a vznikali veľké priemyselné oblasti v okrajových častiach Nitry, čo malo za následok potrebu zabezpečenia vyhovujúcej mestskej dopravy. Postupne vznikali nové linky spájajúce sídliská so závodmi a školami. Ako prvé boli postavené nové obytné štvrte Jarmočnisko, Predmostie a Párovce. Nitra sa taktiež stala sídlom viacerých stredných škôl a dvoch vysokých škôl. Výstavbou vysokoškolského areálu sa mesto začalo rozrastať aj na ľavý breh rieky Nitra. K Nitre sa postupne začali pričleňovať aj priľahlé obce, čím sa vytvárala tzv. Veľká Nitra.

Dopravu preberá komunálny podnik Dopravné závody mesta Nitry

Po znárodnení dopravných živnostníkov zákonom č. 311/1948 Sb. o národných dopravných podnikoch na konci roka 1948 bola na jednotlivých dopravcov uvalená tzv. Dočasná národná správa. Majetkové podstaty jednotlivých znárodnených súkromníkov boli postupne začleňované do novovzniknutého národného podniku Československá automobilová doprava (ČSAD), ktorý mal za úlohu zabezpečovať osobnú i nákladnú cestnú dopravu. Autobusy súkromníkov boli často v zlom technickom stave (na vyradenie) a tak podnik ČSAD nemohol vždy zabezpečiť výkony, ktoré s daným vozidlom živnostník vykonával. Na zavedenie vyhovujúcej mestskej dopravy sa preto ČSAD nemohlo v tom čase vo väčšine prípadov podujať. Aj z týchto dôvodov sa vo viacerých mestách rozhodli národné výbory pre zriadenie vlastných komunálnych podnikov pre zabezpečenie mestskej dopravy.

Povereníctvo dopravy s prihliadnutím na miestne potreby Slovenska súhlasilo s prenechaním viacerých znárodených dopravných firiem komunálnym dopravným podnikom, resp. kombinátom. Jednou z týchto firiem bola aj "Autobusová doprava Nitra nádražie - Zobor" v dočasnej národnej správe pôvodného majiteľa Viliama Turanoviča, ktorá bola prenechaná komunálnemu podniku Dopravné závody mesta Nitry. Dopravné závody sa listom č. 45/1949 zo dňa 13. augusta 1949 obrátili na uvedenú firmu s požiadavkou, aby sa k nim pripojila. So zrušením dočasnej správy a prenechaním firmy (autobusu) komunálnemu podniku súhlasilo aj oblastné riaditeľstvo ČSAD v Bratislave. Ďalšie okolnosti prevzatia nie sú známe.

Jednotný národný výbor v Nitre svojim uznesením č. 4008/49 z 26. júla 1949 zriadil k 15. augustu komunálny podnik Dopravné závody mesta Nitry, ktorý dostal do vienka tieto činnosti:

• pravidelná hromadná doprava osôb miestneho významu,
• nepravidelná hromadná a nehromadná doprava osôb,
• špeditérstvo,
• automechanická a vulkanizačná dielňa,
• garážovacia a parkovacia služba.

Za správcu podniku bol menovaný Imrich Benci. Sídlo Dopravných závodov bolo na Dukelskej 2 (dnes Cintorínskej). Ku dňu zriadenia boli v majetku podniku štyri autobusy Tatra 24. Nových autobusov bol v tom čase nedostatok, preto boli zakúpené vyradené autobusy z Dopravného podniku hlavného mesta Prahy, ktoré boli k dispozícii okamžite. Išlo o štyri autobusy Tatra 24 s kapacitou 70 cestujúcich vyrobené v roku 1930, ktoré boli dopravené do Nitry a po ich sprevádzkovaní mohli Dopravné závody započať s vykonávaním mestskej dopravy. S týmito autobusmi bolo možné spočiatku zaviesť iba 4 linky, ktoré okrem samotnej Nitry obsluhovali aj najbližšie obce (stav k 10. februáru 1950):

• linka 1: Železničná stanica Nitra - Štefánikova trieda - Svätoplukovo nám. (vtedy Leninovo)
• linka 2: Zobor, Chmeľová dolina - Svätoplukovo nám. - Štefánikova trieda - Čermáň
• linka 3: Nitrianske Hrnčiarovce - Svätoplukovo nám. - Štefánikova trieda - Zásobáreň
• linka 4: Dražovce - Šindolka - Svätoplukovo nám. - Štefánikova trieda - Štúrova - Mlynárce

Na linke 1 bola spočiatku zavedená premávka len ku každému vlaku, pričom zo stanice sa odchádzalo až po príchode vlaku, preto cestovný poriadok tejto linky bol len orientačný. Neskôr, so zvyšujúcimi sa prepravnými nárokmi a keď to počet autobusov dovolil, bola od októbra 1953 pokusne zavedená premávka v rannej špičke od 5:40 do 8:00 každých 5 minút, neskôr do siedmej večer každých 10 minút, medzi siedmou a ôsmou večer autobusy jazdili každých 15 minút a po 20. hodine len ku každému vlaku.

Detské choroby komunálnej dopravy 

Okrem nevyhovujúceho zastaraného vozidlového parku sprevádzali prevádzku mestskej dopravy v prvých rokoch aj ďalšie problémy. V autobusoch boli zavedené sprievodkyne, ktoré predávali cestovné lístky. Na rozdiel od iných miest kde sa lístky predávali vo vozidlách, v Nitre sa ich predaj uskutočňoval pred autobusom, každý cestujúci si musel cestovný lístok zakúpiť pred nastúpením do autobusu. Táto forma predaja cestovných lístkov zdržiavala premávku autobusov, takže dodržiavanie cestovného poriadku bolo často nemožné. Nevôľu to vyvolávalo aj u cestujúcich, ktorí museli čakať pred autobusom za každého počasia.

Časté sťažnosti cestujúcich boli aj na neoznačovanie autobusov číslami liniek a smermi premávania, čo sťažovalo orientáciu v mestskej doprave. Zastávky autobusov boli podmienečné, tzv. na znamenie, čo znamenalo potrebu signalizovať vystúpenie vodičovi zvončekom. V prvých rokoch platilo pravidlo, že cestujúci musel oznámiť sprievodkyni úmysel vystúpiť a tá následne zazvonila vodičovi. V prípade, ak bol autobus plný hlučných cestujúcich, nezriedka sa stávalo, že sprievodkyňa cestujúceho nepočula a ten sa previezol o zastávku ďalej. Minimálne do jari roku 1951 zastávky autobusov neboli označené označníkmi, lebo Stavebný kombinát ich nedodal načas. Na zastávkach chýbali aj cestovné poriadky, spočiatku bola vitrínka s odchodmi autobusov umiestnená len na konečnej zastávke na námestí.

V roku 1950 bol vozidlový park Dopravných závodov mesta Nitry doplnený o ďalšie tri staršie ojazdené autobusy. Išlo o dva autobusy Opel Blitz s kapacitou 40 osôb a jeden autobus značky Henschel pre 38 osôb. Nie je známe, či niektorý z týchto autobusov pochádzal aj od znárodnenej firmy Viliama Turanoviča. Všetky autobusy neustále premávali, záložné vozidlo nebolo k dispozícii. Nutné opravy vozidiel sa vykonávali v noci. Autobusy sa udržiavali v prevádzke len s najväčším vypätím síl a ročné náklady na opravu vozidiel boli asi pol milióna Kčs.

V roku 1950 dostali Dopravné závody mesta Nitry v rámci stavebných investícií pridelenú sumu 1,5 mil. Kčs na výstavbu garáže pre autobusy s rozlohou 663 m² a príslušných kancelárií. V novembri 1950 Slovenský plánovací úrad zvýšil investičnú čiastku o 2,5 mil. Kčs. Stavbu garáže mal vykonať Stavebný kombinát mesta Nitry.

Po doplnení počtu autobusov na sedem bolo možné v roku 1950 spustiť prevádzku aj na ďalšej linke:

• linka 5: Dolné Krškany - Svätoplukovo nám. - Chrenová

Zároveň bola v tomto roku linka 3 presmerovaná zo Štefánikovej triedy k Štátnej nemocnici. Celková dĺžka piatich liniek v roku 1950 dosiahla 34,5 km.

Na piatich linkách Dopravné závody mesta Nitry denne prepravovali spolu približne 5000 cestujúcich. V januári 1951 bol počet prepravených osôb 153 600 a autobusy prejazdili počas tohto mesiaca 28 500 vozokilometrov, v marci už tieto čísla narástli na 161 700 cestujúcich a 36 400 vzkm. So značne zastaralým a malým vozovým parkom Dopravné závody nestíhali pokrývať prepravné nároky v tomto období, najmä počas prepravných špičiek. Vozidlá boli mimoriadne preťažované, čo viedlo k ich zvýšenému opotrebovávaniu. K 1. júlu 1951 bolo v evidenčnom stave Dopravných závodov už 10 autobusov, z čoho však bol jeden nepojazdný. Vozidlový park bol od roku 1951 postupne doplňovaný aj novými československými autobusmi Škoda 706 RO.

Delimitačná komisia v roku 1951 uložila Dopravným závodom zriadiť ďalšie linky Nitra - Veľké Janíkovce a Nitra - Dolné Štitáre, ktoré ale bolo možné zriadiť až po získaní ďalších autobusov. Prvá z nich bola zriadená ako linka 6, druhá vznikla predĺžením linky 3 z Nitrianskych Hrnčiaroviec.

Plán zavedenia trolejbusovej dopravy 

Jednotný národný výbor v Nitre sa v júni roku 1952 uzniesol na potrebe vypracovania výhľadovej štúdie rozvoja mestskej dopravy v Nitre pred spracovaním smerného a zastavovacieho plánu mesta. Zároveň prijal uznesenie, že do výhľadového plánu bude zahrnutá aj výstavba trolejbusovej dráhy v Nitre, ktorej potreba sa vzhľadom na rastúci význam Nitry ako priemyselného krajského mesta javila ako vysoko aktuálna. Trolejbusová doprava mala obslúžiť vnútorné časti mesta, pričom z okrajových častí a okolitých obcí by k nej cestujúcich privážali autobusy. Predbežný návrh Dopravných závodov na trasovanie trolejbusovej trate bol nasledovný:

• Železničná stanica - Štefánikova trieda - Farská - Župné nám. - Jesenského - Sihoť - Dražovská cesta - Mostná - Svätoplukovo nám. - Štefánikova trieda - Železničná stanica.

Výstavbu trolejbusovej trate ako odôvodnenú podporili aj zástupcovia Ministerstva vnútra a Povereníctva vnútra. Následne Dopravné závody mesta Nitry uzavreli zmluvu na vypracovanie výhľadovej štúdie mestskej dopravy s Ing. Štefanom Križanským, referentom pre výstavbu z Dopravných závodov hl. mesta Bratislavy. Uvedená štúdia mala slúžiť ako podklad pre projektovú dokumentáciu na výstavbu trolejbusovej trate. S vypracovaním projektu sa počítalo do konca roka 1953, v roku 1954 mala začať výstavba trolejbusovej siete a v roku 1955 mala byť premávka na trolejbusovej trati spustená. Náklady na vypracovanie štúdie boli odhadnuté na 45 000 Kčs.

Tieto plány sa nakoniec splniť nepodarilo. Výhľadovú štúdiu autor nedokončil, pretože podľa informácií z Ministerstva vnútra zavedenie trolejbusovej dopravy v Nitre prichádzalo do úvahy až v roku 1960. Rada Jednotného národného výboru v Nitre sa myšlienky na zavedenie trolejbusovej dopravy aj napriek tomu nevzdala a prijala dňa 31. decembra 1953 uznesenie, ktorým sa rozhodla požiadať príslušné inštancie o realizovanie trolejbusovej trate v rokoch 1955 - 1956. Ďalšie informácie o príprave zavedenia trolejbusovej dopravy v Nitre v tomto období nie sú známe, isté je len to, že k jej realizácii neprišlo. Posledná nájdená zmienka o trolejbusovej doprave pochádza z roku 1960, kedy sa v plánoch na ďalší rozvoj mesta uvažovalo s výstavbou "trolejovej stanice" na Chrenovej. Myšlienka na zavedenie tejto ekologickej dopravy sa neskôr oprášila v 80-tych rokoch.

Ďalší rozvoj autobusovej dopravy 

Do roku 1953 bol počet liniek mestskej dopravy zvýšený na 7. Už spomínaná linka 3 bola predĺžená z Hrnčiaroviec až do obce Dolné Štitáre a linka 4 bola predĺžená z Mlynáriec na Kynek a zavedené boli dve nové linky:

• linka 6: Svätoplukovo nám. - Chrenová - Veľké Janíkovce
• linka 7: Kalvária - Štefánikova trieda - Farská - Župné námestie

Linka 7 nebola dostatočne využívaná a podnik sa viackrát snažil upraviť jej trasovanie na základe požiadaviek cestujúcich, no bez úspechu. K tejto linke boli v roku 1953 po otvorení liečebného ústavu tuberkulózy na Zobore začlenené spoje k Liečebnému ústavu pod označením 7a, ktoré premávali spočiatku trikrát denne. Na jeseň roku 1953 Krajský národný výbor svojim uznesením z 11. novembra 1953 uložil k 1.1.1954 vyčleniť pre ČSAD z Dopravných závodov mesta Nitry linky do Dolných Štitár a Janíkoviec vrátane autobusov, ktoré na nich premávali. S tým však nesúhlasil Jednotný národný výbor, ani dotknuté obce, keďže doprava mestskými autobusmi najlepšie vyhovovala obyvateľom týchto obcí.

Keďže prídely nových autobusov boli stále nedostatočné, niekoľko starších autobusov bolo v rokoch 1953 - 1954 získaných aj od Dopravného podniku mesta Bratislavy. Išlo o jeden veľký trojnápravový autobus Deutz Diesel, dva trojnápravové autobusy Praga VT6 a dva autobusy MAN MP. Okrem nich vozidlový park Dopravných závodov v roku 1954 pozostával aj z autobusov Tatra 24 (4 kusy), Opel Blitz (1 kus), Henschel 385 (1 kus), Praga RND (2 kusy), Škoda 706 RO (4 kusy) a z dvoch autobusových prívesov Karosa D4.

Cestovné v mestskej doprave bolo odstupňované podľa vzdialenosti a rozdelené do troch pásiem. Základné cestovné v meste bolo po menovej reforme od 1. júna 1953 vo výške 60 halierov, polovičný detský lístok stál polovicu. Cestovné na najdlhších tratiach (III. pásmo) bolo v roku 1953 vo výške 2,60 Kčs, od 1.1.1954 bolo znížené v zmysle úpravy Ministerstva miestneho hospodárstva na 1,40 Kčs.

Tab.: Tarifa mestskej dopravy platná v druhej polovici 50-tych rokov

Zavedené boli aj mesačné predplatné lístky rozdelené do viacerých kategórií - obyčajné jednotraťové (32 Kčs) a celosieťové (35 Kčs), zľavnené na dve cesty denne - podľa výšky zárobku (12 Kčs) alebo bez ohľadu na výšku zárobku (24 Kčs) a žiacke neobmedzené celosieťové (16 Kčs).

V roku 1954 (pravdepodobne k 1. januáru 1954) bolo na základe realizácie prijatého "Akčného plánu na rozšírenie a skvalitnenie služieb" vykonaných v linkovom vedení niekoľko úprav s cieľom zvýšiť obežnú rýchlosť vozidiel a zlepšiť ponúkanú kapacitu na najvyťaženejších smeroch. Najdlhšie linky 4 a 5 boli skrátené, pričom spojením zvyšných kratších úsekov vznikla linka 8. Stav liniek mestskej dopravy v priebehu roka 1954 je zachytený v tabuľke:

V roku 1955 bolo v Nitre osem liniek mestskej dopravy s celkovou dĺžkou 53,2 km. Mestská doprava v rokoch 1949 - 1955 prepravila približne 20 miliónov cestujúcich a autobusy odjazdili 3,5 mil. kilometrov.

Pripravovaná zmena cestovného poriadku v roku 1956 uvažovala s posilnením liniek 2 a 5 na 15-minútový interval, čo v preklade znamenalo 7,5 min. v úseku Svätoplukovo nám. - Rázc. žel. stanica. Vďaka tomuto intervalu bolo možné zrušiť linku 1 premávajúcu medzi stanicou a Svätoplukovým námestím. Na stanicu však bola presmerovaná linka 7, ktorá bola v pôvodnej trase Kalvária - Župné námestie málo využitá.

V priebehu 50-tych rokov prišlo k premenovaniu Dopravných závodov mesta Nitry na Dopravný podnik mesta Nitry, ktorý prevádzkoval mestskú dopravu v Nitre až do roku 1962.

Do konca 50-tych rokov ešte vznikla linka na Zobor do Panskej doliny (vtedy Dolina Československého zväzu mládeže), pôvodne označená ako linka 7a, od roku 1960 ako linka 10, linka 9 zo Stračej cesty k Liečebnému ústavu a linka zo Svätoplukovho námestia do Párovských Hájov (v roku 1960 existovala pod číslom 12, najneskôr od roku 1962 už ako linka 11).

Od 20. januára 1960 bol zavedený nový cestovný poriadok s 12 linkami, ktorý zahŕňal viacero úprav trás liniek.

• Linka 1 bola obnovená v pôvodnej trase Železničná stanica - Svätoplukovo námestie, podľa cestovného poriadku však premávala len v rannej a poobednej špičke, mimo nich autobusy jazdili len ku každému vlaku.
• Linka 2 si vymenila časť trasy s linkou 5 a premávala po trase Zobor - Svätoplukovo nám. - Dolné Krškany
• Linka 3 bola skrátená len do trasy Svätoplukovo nám. - Hrnčiarovce
• Linka 5 premávala po trase Svätoplukovo nám. - Čermáň
• Linka 7 bola opäť presmerovaná do trasy Kalvária - Župné nám. - ul. Janka Kráľa
• Linky 6 8 a 9 boli bez zmien.
• Linka 11 premávala dvoma rannými pármi spojov po trase Dolné Štitáre - Svätoplukovo nám. - Kynek
• Linka 12 premávala po trase Svätoplukovo nám. - Párovské Háje

V roku 1960 autobusy premávali na 12 linkách s celkovou dĺžkou 65,9 km. Celková dĺžka siete liniek narástla od roku 1950 na takmer dvojnásobok. Vo vozidlovom parku dopravného podniku sa nachádzalo 28 autobusov, z ktorých bolo na výpravu v špičke potrebných 22, mimo nej postačovalo 20 autobusov. Na zvýšenie prepravnej kapacity v špičke sa využíval aj jeden autobusový prívesný voz s kapacitou 40 cestujúcich. Počas roku 1960 autobusy mestskej dopravy v Nitre odviezli 12,97 mil. cestujúcich a odjazdili 1,7 mil. vzkm.

V poslednom roku prevádzkovania nitrianskej MHD Dopravným podnikom mesta Nitry (1962) premávalo spolu 11 autobusových liniek, z ktorých všetky prechádzali cez samotné centrum mesta v miestach dnešnej pešej zóny (v tabuľke sú uvedené dnešné názvy ulíc). Linky 2 a 5 si opäť vymenili časti trás a linka 5 bola predĺžená vybranými spojmi do Ivanky pri Nitre. Linka 11 bola zrušená a jej číslo dostala linka 12, pričom do Dolných Štitár sa opäť predĺžila linka 3.

Dopravný podnik mesta Nitry bol v rámci celoštátnej akcie spolu s väčšinou mestských dopravných podnikov bez elektrickej trakcie v republike k začiatku roka 1963 začlenený do národného podniku Československá automobilová doprava (ČSAD).

Použité pramene:

[1] Hlas Nitrianskeho kraja. Týždeník OV KSS Nitra, 1949 - 1956.

[2] Belovič, J.: Nitra - informačná brožúrka. Vydal Mestský národný výbor v Nitre, odbor školstva a kultúry rady MsNV, 1960, 112 s.

[3] Belovič, J.: Nitra - informačná a propagačná brožúrka o službách poskytovaných obyvateľstvu. Vydal Mestský národný výbor v Nitre, odbor priemyslu, obchodu a dopravy MsNV, 1962, 101 s.

[4] Slovenský národný archív: fond Povereníctvo dopravy 1945 - 1960.

[5] Štátny archív v Nitre, pobočka Nitra: fond Jednotný národný výbor v Nitre 1949 - 1954.

[6] Orientačný plán mesta Nitry, tlač v októbri 1959.

[7] Cestovný poriadok autobusov DP mesta Nitry platný k 20.1.1960.

[8] Úřední list Československé republiky. Ministerstvo vnitra : Praha, 1949 - 1951.