Vozidlá › Autobusy › Irisbus Citelis 12M

Nízkopodlažný autobus štandardnej dĺžky Irisbus Citelis 12M bol predstavený podnikom Karosa vo Vysokom Mýte v roku 2005 ako nástupca typu Karosa City bus 12M. Autobusy sa pôvodne vyrábali v závode Irisbus Iveco vo francúzskom Annonay, neskôr v talianskom meste Valle Ufita a od roku 2010 aj v českom Vysokom Mýte. Výroba Citelisov bola ukončená v roku 2014. Ich nástupcom bol model Iveco Urbanway.

V rámci obnovy vozidlového parku martinskej MHD zakúpila spoločnosť SAD Žilina autobusy Citelis 12M vo viacerých niekoľkokusových sériách v rokoch 2005 až 2008. Išlo o prvé nízkopodlažné autobusy v martinskej MHD.

Samonosnú karosériu zostavili zo šiestich ferozinkových panelov a ošetrili proti korózii ponorením do kataforézneho kúpeľa. Strechu vyrobili z oceľového plechu, bočnice oplechovali hliníkovým plechom a čelá vyrobili zo sklolaminátu. Na nárazníky a spodnú časť bočníc použili plastové materiály. Pre cestujúcich osadili do pravej bočnice trojicu dvojkrídlových, dovnútra sa otvárajúcich dverí s elektropneumatickým ovládaním.

V interiéri osadili pre cestujúcich plastové sedadlá STER 6MS s textilným poťahom. Podlahu pokryli protišmykovou PVC krytinou Gerflor. Bočnice v interiéri obložili umakartom, strechu obložili plastovými a hliníkovými panelmi. Na osvetlenie interiéru použili žiarivkové svietidlá zapustené do obloženia stropu. Pri druhých dverách vyčlenili priestor pre kočík a invalidný vozík.

Nakladanie a vykladanie kočíkov a vozíkov uľahčili pomocou manuálne ovládanej výklopnej plošiny a možnosťou pokľaknutia vozidla v zastávke (tzv. kneeling). Pracovisko vodiča oddelili od priestoru pre cestujúcich polouzavretou kabínkou. Vetranie interiéru zabezpečili otvárateľnými časťami bočných okien, stropnými vetrákmi a nútenou ventiláciou. Vyhrievanie interiéru vyriešili teplovzdušnými radiátormi a nezávislým vykurovaním. Vozidlá vybavili informačným systémom EMtest s LED displejmi a tarifným systémom rovnakej firmy - čítačkou čipových kariet a tlačiarňou lístkov EM 326 a palubným počítačom EM 126i.

Jednotlivé série sa odlišovali rôznymi detailami v interiéri a na karosérii. Všetky vozidlá nalakovali v modrej metalíze.

Pôvodný odbavovací systém firmy EMtest bol v roku 2008 pred prechodom na menu euro vymenený za čítačku kariet a tlačiareň EM 316i/316iP a autobusy dostali aj nový palubný počítač EM 126i Mijola. Popri modernizácii odbavovacieho systému boli vozidlá v roku 2009 vybavené aj sledovaním polohy prostredníctvom GPS systému a GPRS systémom na online prenos údajov do dispečerského pracoviska, ktoré bolo do prevádzky uvedené v roku 2010. V roku 2019 boli čítačka kariet a tlačiareň lístkov EMtest nahradené novým kombinovaným validátorom Mikroelektronika Vega CVP S, keďže zariadenia už boli opotrebované a končila aj ich podpora výrobcom.

V roku 2015 dostal autobus #1 wi-fi pripojenie pre cestujúcich a zároveň celovozidlovú reklamu na poskytovateľa internetového pripojenia.

Prvé vozidlá boli slávnostne predstavené verejnosti 23. decembra 2005. V lete a na jeseň 2006 boli sprevádzkované dve štvorkusové série Citelisov. Nasadzované boli na najvyťaženejšie linky premávajúce okolo martinskej nemocnice. Posledné štyri autobusy začali jazdiť vo februári 2008. Autobusy dostávali voľné evidenčné čísla prevažne po vyradených autobusoch Karosa B 731/732. V roku 2012 prišlo k prečíslovaniu niektorých vozidiel tak, aby vytvorili číselný rad 1 - 15.

V posledných rokoch prevádzky boli Citelisy u dopravcu neobľúbené, pretože si vyžadovali vysoké náklady na opravu, zhoršovala sa dostupnosť náhradných dielov a vozidlá mali asi o 20 % vyššiu spotrebu paliva oproti autobusom Crossway LE.

Ako prvé bolo vyradené vozidlo #11 (ex 49), ktoré bolo v júni 2012 poškodené požiarom. Ostatné vozidlá premávali do konca roka 2021, kedy SAD Žilina ukončila prevádzkovanie MHD v Martine a Vrútkach. Ďalšie využitie tieto autobusy už nenašli a všetky vozidlá boli v máji 2022 zošrotované.