Discussion Forum › General Discussion

"chodkyňa stála bez pohybu v priestore koľajiska na riadne označenom a osvetlenom priechode pre chodcov". Nesmieš naraziť do stojacej prekážky ani keĎ máš prednosť.

Tak zrejme išiel viac ako 50. Rozdiel medzi brzdnou vzdialenosťou pri rýchlosti 50 km/h a 64 km/h je niekoľko desiatok metrov.

Už neplatí, že električka má na priechode prednosť? Ak mala signál voľno, chodkyňa mala červenú, nemala tam vôbec byť...(a v článku je chyba, nehoda sa stala krátko pred 18:45)

https://kosice.korzar.sme.sk/c/20676601/elektricka-neubrzdila-vrazila-do-chodkyne.html

"Podľa doterajších zistení išla električka po Kuzmányho v smere ku križovatke s Poštovou, do ktorej vchádzala na signál 'voľno'. Vodič však pravdepodobne v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy, vlastnostiam vozidla a nákladu a okolnostiam, ktoré možno predvídať či zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad"

Huh, ked ma elektricka ist na rozhladovu vzdialenost tak na polke trati musi ist krokom.

Čo ja viem? Hovorím, je potrebné sa opýtať kompetentných.
Na druhej strane výstavba PJD si vyžaduje vyššiu presnosť výstavby. Možno aj iné náradie, stroje, odborných pracovníkov.
Ale nakoniec môže to byť tak, ako bolo pri použití systému uloženia koľají na podvaloch. Ešte pri rekonštrukcii ČSA, Amfiteáter, Bardejovská atď. používali pevné spojenie koľají, a to napriek tomu, že už v tej dobe bolo drahšie ako pružné spojenie koľají. Teraz už všade používajú pružné spojenie koľají. Takže asi nedôslednosť, nekompetentnosť, obmedzenosť kompetentných?

V čom konkrétne by spočívali nižšie náklady pri takejto forme výstavby, oproti vybudovaniu jednoduchej pevnej jazdnej dráhy? Keď si len spočítam, čo všetko navyše muselo byť objednané oproti PJD – autá so štrkom, bager s lyžicou, podbíjanie, betónové podvaly a L prefabrikáty, atď.

Na Hviezdoslavovej to tak urobili, predpokladám, len kvôli kanalizácii, ktorá sa nachádza priamo pod traťou.

Čo tým sledoval? Predpokladám nižšie náklady na výstavbu?

Armovanie sa nedáva ani do pevnej jazdnej dráhy typu Rheinfeder, ktorý sa aplikuje v Bratislave. Skôr by sa bolo dobré opýtať projektanta, kde na tieto novoty prišiel, čo tým sledoval a ako to bude vyzerať po pár rokoch prevádzky.

Je to úplne divná konštrukcia a čudujem sa, že na to schválili peniaze z eurofondov. A ešte k tomu zabetónovali zle podbitú trať, celé zle.

Je to absolutne jedno čo príde, pri tejto údržbe bude do roka a do dňa hnoj každý jeden voz ?

Clovek nikdy nevie co sa môze stať. BTW tiež dúfam, že do Košic prídu autobusy značky Solaris ?

Však a o čom hovorím? Načo je takáto konštrukcia, umne spájajúca nevýhody PJD aj klasickej koľajovej konštrukcie, dobrá?

haha, no zrejme to budu sory ale nebolo by zle keby prisli nove solarisy ale to sa asi nestane

Nízkoemisné dieselové autobusy = autobusy SOR. Všetky ostatné sú vysokoemisné.

Žiaľ, ak je konštrukcia urobená tak, ako sa robí v Košiciach, potom sa to nechová úplne ako PJD, pretože podvaly sú voľne uložené a samotná zálievka betónu nie je vystužená oceľou, teda sa nejedná o železobetón.

a ako to ze uz dopredu vedia kolko tie autobusy budu stat? inak co znamena nizkoemisne dieslove autobusy tie co splnaju euro 6 ?

A to je načo dobré, keď je to zaliate betónom? Však tým pádom to nie je pružné, nedá sa to podbiť. To je nejaká špecifická košická konštrukcia?

Na podštrkovej rohoži je štrk frakcie 16–32, na ktorom sú na betónových podvaloch uložené koľajnice, následne vrstva betónu a na to vrstva modifikovaného asfaltu.