Discussion Forum › General Discussion

Ja to vidím tak.
Pokial vznikne niekde rozsiahlejší prestupný uzol a pre určitú časť cestujúcich je výhodnejšie vystúpiť/nastúpiť pred križovatkou/odbočením, pre určitú časť za križovatkou, je treba zriadiť zastávky na oboch miestach. Zvýši sa tým bezpečnosť cestujúcich (neopatrné prebiehavanie cez cestu aby im neušiel spoj...) zpríjemní a zatraktívni sa tým cestovanie, nebude treba čakať na dva tri semafory, dlhé okluky... "pešie koridory"... Zastavovanie pred a za križovatkou je max. polminutové zdržanie , prípadne tá menej využívaná zastávka može byť na znamenie.
Ja nepoznám iné mesto s rozvinutou mhd , kde by sa takto cielene projektovali zastávky na najnevhodnejších miestach a takto cielene sa vnucovala zastávková turistika.

Myslavčan vysvetlil za mňa, ďakujem.

To nie je o citani displejov, toto je o tom, co vysvetlil uz myslavcan.. nie kazdy ma v hlave nauceny cestovny poriadok, kedy co pride, v pripade zastavky za krizovatkou si staci pozriet linky ktore idu danym smerom a pockat na prve co pride.

Myslel to asi takto: Ak sú zastávky pred križovatkou, tak sa pod VSS musíš rozhodnúť, či do centra chceš ísť 3kou alebo 4kou a následne prejsť na jednu z ich zastávok, alebo budeš pobehovať od jednej k druhej aby si si zistil, čo skôr príde. Ak by boli zastávky len za križovatkou, tak máš istotu, že pôjdeš tou, čo príde skôr a bude ti jedno, z ktorého smeru príde.

Keď je zastávka PRED križovatkou, tak čakáš každý deň na inej zastávke...? Nerozumiem tomuto myšlienkovému postupu. Keď si všimneš čelo električky pozornejšie, tak tam nájdeš zariadenie, ktorému sa hovorí transparent, alebo display a na ňom svieti číslo linky. Čiže kuknem, čo ide a podľa toho buď nastúpim, alebo nie. Bohužial tento teľací syndróm nečítania informácií je masovo rozšírený v našich končinách. Bežne zažívam pri skúšobných a technologických jazdách, že sa teľatá a teliatka (podľa veku) búchaním a kopaním do dvier električky dobíjajú dovnútra bez toho, aby si prečítali, že je to SKÚŠOBNÁ alebo TECHNOLOGICKÁ JAZDA a nie 2-ka alebo 6-ka. Pritom vozidlo je takto označené spredu, zboku (Variá LF2+ dokonca aj z ľavého) a zozadu. takž asi toľko k zastávkam...

Ale nezohľadňuješ miestne pomery. Prestup medzi linkami/trakciami (pešiu turistiku), alebo atraktivitu jednotlivých stanovíšť z hľadiska cieľa cestujúceho.

Pri ceste z Jazera do Barce dôjde k výraznému skomplikovaniu prestupu, pribudnú desiatky metrov a dva svetelne riadené priechody navyše. Dokonca ani pri omnoho viac využívanom spojení - z autobusov z Barce a z regionálnych liniek na električky. Nebude sa dať prejsť priamo medzi paralelne stojacimi zastávkami. Cestujúci sa musí vrátiť na križovatku, prejsť cez odbočovací pruh, následne cez Južnú triedu (samozrejme oboje cez semafory) a potom naspäť v smere do centra na zastávku. Podobne pri cestovaní z Barce na Terasu. Vzdialenosť sa síce výrazne nezmení, ale miesto jedného semaforu budú štyri. Takto sa pristupuje k pomerne významnému uzlu regionálnej a mestskej dopravy? Namiesto zastávok oproti sebe sa rozmiestnia tak, že sú aj vyše sto metrov od seba cez xy semaforov?

Účel rekonštrukcie má byť aj vyššia priepustnosť križovatky. Takže na jednej strane, križovatka sa roztiahne do šírky (lebo vedľa seba sa v dvoch pruhoch vojde viac áut, ako v jednom pruhu za sebou), no na druhej strane sa znemožní pravé odbočenie cez oranžovú blikačku, resp. cez značku "daj prednosť v jazde". No kde je potom ten prínos v priepustnosti?

Pretože pre jeden smer čakám vždy na jednej a tej istej zastávke.

Z akých dôvodov?

Zastávky ZA križovatkou sú, ak sa jedná o dopravný uzol, jedine správne riešenie.

„Čo je samo o sebe hlúposť. “ – samo o sebe možno, ale veď križovatka nie sú IBA ostrovčeky.
Cestné ťahy, trasy pre chodcov, koľajisko; min. a max. rozmery, polomery, výšky, rozhľady, rýchlosti, časy, hmotnosti (vozidiel), dimenzovanie smerov poťažne tak priepustnosti, prednosti v jazde, kolízne body, návestidlá, výložníky, dopyty, kabeláže, detektory, radič/-e, vzdialené riadenie a monitoring, osvetlenie, vodorovné a zvislé DZ lokálne i na priblížení, ciele na DZ, signálny plán, koordinácia s priľahlými uzlami, riadenie preferencie, nové a existujúce inžinierske siete a ich majitelia, pozemky a ich majitelia, ostrovčeky MHD, hlavné prestupové trasy, asfaltové, zelené a ostatné plochy, odkanalizovanie, bezbariérovosť, reliéfna a akustická navigácia nevidiacich, ochranné prvky a zábrany, rozpočet, termíny, záruky, projektové podmienky, financovanie, schvaľovanie, ...

Na tomto fóre sa dlhodobo učíme chápať, že niektoré veci sú v skutočnosti zložitejšie, ako sa zdajú. Niekedy riešenie, kde netreba žiadny kompromis, dokázateľne neexistuje. Je možné, že z viacerých dôvodov potreba vytvoriť ľavý cestný odbočovací pruh nedávala inú možnosť ako vytvoriť ostrovčeky pre L4 a LR8 za križovatkou. Podľa môjho osobného názoru s tým prvým ostrovčekom sa dosiahne zlepšenie niektorých prestupov a na tom druhom nezáleží (pre 1 spoj denne, ale naprojektovať sa musel). A ako chodec vítam nový priechod, ktorý mi viackrát chýbal.

Teraz som si to pozrel. Mne sa to zdá skôr lepšie:
Kam sa cestujúci postaví, tam mu zastaví každá električka, čo ide jeho smerom (smerom na Nám. osloboditeľov 3 + 4 + 7, smerom na Železníky 9 + R2 + R8 + do vozovne z Barce aj z Jazera).
A navyše aj autobusová zastávka rovnakým smerom bude hneď vedľa.
A ešte aj veľká časť prestupov z prímestských autobusov na MHD sa skráti (a ostatné ostanú zhruba rovnako dlhé).
To je podľa mňa dobré. Mám príliš laický pohľad?

Rekonstrukcia ide z EU fondov. Udrzba by nesla!

To by nešlo obísť tým, že prestavba by sa viedla ako nejaká forma údržby? Hlavne, ak by sa nezmenili parametre trate, nemusel by to predsa byť problém. Ak by bol problém iba majetkové nevysporiadanie, nemohol by sa predsa meniť ani asfalt alebo zastávkový ostrovček.

A okrem toho, zákon pozná možnosť vydržania a pokiaľ sa nepletiem, v prípade nehnuteľnosti sa jedná o desať rokov.

Čo je samo o sebe hlúposť.

Treba pozrieť kataster. Hlavne pre odbočovaciu koľaj na Južnú Triedu a jej nástupný ostrovček.

Citujem PTI: #77313 (2.9.2015)

...nájdite si na katasterportáli pozemky na ktorých leží križovatka a pozrite si majetkové vzťahy. A zistíte aj to, že niektoré pozemky nemajú vôbec zapísaného majiteľa. A ak chcete na takom pozemku niečo robiť, tak bohužiaľ nedostanete stavebné povolenie, ani keby ste sa rozkrájali. Už dokonca hrozilo, že kvôli tomu celá učs 15 (križovatka VSS) vypadne zo stavby MET...

Viď tiež #77286 – kruháč – ten istý dôvod.


Je možné, že za "skorších časov" sa v záujme štátu občas stavalo aj so zanedbaním takýchto "detailov" ako je vlastníctvo pár plošne nepodstatných pozemkov (veteran by možno povedal viac), ale teraz sa nedá.

zastávky sa presuvali za krizovatku

Aký je vlastne problém, pre ktorý sa ruší jedna koľaj? Nechce sa mi veriť, že to súvisí s pozemkami, veď je to pod mostom.

Súhlas, NDS nemá s tým nič, bola to chyba v príspevku. Možnosť editácie príspevkov aspoň krátko po odoslaní by pomohla.

Afeno písal, že za tým odstránením koľaje z projektu boli pozemky: https://imhd.sk/ke/doc/sk/15626/Modernizacia-elektrickovych-trati-2-etapa#4 , ale iný dôvod, ktorý podľa Yogiho existuje, sa mi dohľadať nepodarilo.

Električkový kruhový objazd VSS bol naprojektovaný (vo fáze pracovného návrhu) ako alternatíva, výkres na stiahnutie je ešte stále v zozname http://ptinziniering.sk/?id=aktualne_projekty
Z môjho pohľadu mohla byť možná komplikácia v riadení križovatky. Ale prínos pre ED by bol vyšší. Nedalo sa z rovnakého dôvodu ako tá koľaj.

Mne to vychádza tak, že v zastávke „Autokemping“ budú v smere do Barce a na Jazero zastavovať všetky autobusové linky (12, 24, 54, x4, x7, x9), akurát že x4 inde ako zvyšok (x4 na Barčianskej, zvyšok na Alejovej).

Zachádzanie 54 z Ťahanoviec na zastávky „Dneperská“ a „Levočská“ je perverznosť.
Z Ťahanoviec do Krásnej (sídlisko) sa dá prestúpiť na hrane napr. aj pri teplárni.

NDS s tým zrejme nemá nič. A kruhový objazd si tam neviem predstaviť.
Na VŠA je to iné, tam je dosť miesta na kruháč koľajový aj cestný naraz.
Ale jednu výhodu by mal - ale tá sa podľa mňa dala spraviť aj pri ponechanom ikskovom krížení: možnosť odbočenia z Barce na Jazero a späť.
Bola by to výborná vec pri končeniach traťových porúch na Jazere alebo v Barci, keď by príslušné linky boli odklonené na druhú vetvu a potom by sa veľmi skoro vedeli dostať „domov“.
Teraz sa musia prejsť na opačnú konečnú a späť.
Asi sa nechcelo alebo technicky či pozemkovo nedalo, neviem.