Presný a povodný význam „S-Bahn“ bol Stadtbahn, to jest mestská železnica. Na prelome 19-20.storočia vzniká budovaním železničných tratí a nádraží roznych spoločností na území väčších miest pomerne rozsiahla sieť, a začína byť využívaná mestskými a predmestskými vlakmi. Pozdejšie sa v niektorých mestách viac alebo menej osamostatňuje od čisto železničných tratí , trate sa elektrifikujú, povodné parné vlaky sú nahradzované elektrickými jednotkami, sieť dostáva niekedy charakter povrchového metra (typicky Berlin). V propagačných letákoch býva občas nazývaná „Stadtschnellbahn“ .
Pod označením „S“ bývajú v Nemecku a Rakúsku aj bežné predmestské trate a tiež v poslednej dobe aj linky regiotram.
Pokial viem, ak sa zrealizuje košický projekt, tak nič nebráni kombinovanej prevádzke mestských a regio. električiek na spoločnom telese.
Ale neviem, prečo by sa mal na slovensku preberať germanizmus, označenie „S“.
Síce to zaviedli aj v Prahe na prímestských železniciach a aby to nebolo až tak blbé tak tomu (dodatočne) našli nejaký český prídomok začínajúci na s , ale nijak si nemožem teraz spomenúť na to blbé slovo.
Presne tak.. ked sa zrealizuje KORID tak mestske linky na nove trate velmi chodit nebudu (len na THC a letisko). Nove linky sa budu oznacovat inak. Tvorcovia navrhu na stranke KSK sa inspirovali nemeckymi mestami a oznacili tieto linky S1-S8, co nechapem lebo to "S" znamena Strassenbahn alebo nniekde aj Schnellbahn...
Filipkom a tým ďalším „bunkóóm“ je treba vysvetliť, že NEHRAJÚ FOTBAL, ale PLÁNUJÚ DOPRAVNÚ INFRAŠTRUKTÚRU MESTA. A mali by to robiť ZODPOVEDNE.
Vy máte dobré kontakty na nejakých žurnalistov. Čo tak pripraviť nejaký seriál – osvetu v oboru dopravy, včetne jemného zakomponovania popisu prístupu a motivácií tých „filipkov“.
Niečo ako občiansku anketu, a potom ak sa ohlási nejaký „vláčikár“ tak na jeho príklade vysvetliť, prečo je lepšie to druhé. Vlastne sa vytvorí ona diskusia dvoch skupín a riešenia modelových situácií. Aj bez Filípkov to ide.
Veď s tbus petíciou ste to vlastne vyhrali. Reakcie magistrátu boli len úbohým prejavom ješitnosti chudákov , ktorí vedeli ,že prehrali, len si to nechceli pripustiť.
Už bolo dosť povedané ohladne zavedenia nejakého nového systému číslovania liniek, ale nedá mi to.... v novom návrhu liniek mestských ed máme linky 2,3,4,5,6,7,8,9.
Akosi nám dochádzajú čísielka, nie?
"Ja to vidím tak, že zástupcovia oboch skupín by sa mali stretnúť a bez emócií a egoizmu obhajoby „svojho“ priameho spojenia rozobrať modelové situácie oboch sposobov riešení a najsť to najlepšie, alebo najlepší kompromis."
Každý kope za seba, nikto sa nechce vzdať svojej obľúbenej priamej linky, lebo bude musieť prestupovať. A potom tu máme neschopného námestníka primát(or)a Filipka, ktorý je posera (?) a nechce si nikoho pohnevať, lebo by ho potom už nevolili. ? Nikto nechce zmeny na svoj úkor, ale len na úkor toho druhého. Ak započítam, že nie je ochota sa dohodnúť a potom, že čo by to bolo za starostu, keby dovolil zrušiť henten autobus. Súčasný stav vyhovuje tak akurát starostom. Ja by som im za trest dal jeden autobus ráno, na obed, večer a nech si cestujú ako chcú.
Ako tak sledujem reakcie na metodu link.vedenia , tak zisťujem, že sú v KE dve „návykové“ skupiny cestujúcich.
Prvá , tzv „vláčikári“, ako boli výstižne označení. Tí nosia po vreckách výpisy cp svojich priamych liniek z pol až hodinovými intervalmi a sú schopní vyčkať v práci po prac.dobe aj trištvrte hodiny na ten svoj „priamy rýchly“ spoj.
Snažím sa dobrať k tomu , kde sa ten zvyk vzal. (pretože ešte v 70-tych rokoch tomu tak nebolo!).
Asi to bolo sposobené prílivom mimokošických pracujúcich a študentov, lebo tí boli zvyknutí z domova na svoje vláčiky a čsad linky odchádzajúce v presne daný čas . Ďalšou skupinou bol substrát z pripojených vidieckych častí, tiež chceli aby mhd nahradila ich „sadkársky“ spoj z obce až na abus.stanicu. Tým dávam za vinu, včetne ich starostov, že dodnes vo svojej vidieckej obmedzenosti a malosti nepochopili ,že sa stali súčasťou väčšieho mesta, kde je potrebné koordinovať a prisposobovať jednotlivé vzťahy vrámci väčšieho celku a to včetne mhd. Tento štýl dovršila svojho času Schwartzovská generácia plánovačov mhd, ktorá v snahe nevstupovať do konfliktu s vidieckymi časťami a zjednodušiť si prácu, im maximálne vyhovela. Tým vznikla rozsiahla sieť miestnej dopravy, a spojením týchto liniek metódou obec – centrum – obec ako vedlajší produkt a zadarmo bez plánovania akási chaotická sieť mhd s nevhodnými intervalmi. Naviac sa to všetko dialo na úkor obmedzovania intervalov zbytku čisto mestských liniek , včetne ed. Takže tieto „vláčikárske návyky“ boli vnútené aj čisto mestskej (sídlištnej) populácii. Tento stav v podstate trvá dodnes a je to dosť neštandardné a nevhodné riešenie pre štvrťmilionové mesto.
Druhá skupina, do ktorej sa počítam aj ja, vychádza zo základných pravidiel funkcie mhd vo väčších mestách. To jest – existuje nosná sieť silných liniek kde nepotrebujem cp. Každý má niekolko tých „svojich“ prípojných liniek k tejto nosnej sieti. Takže ak mám vykonať nejakú cestu do okrajovej oblasti,kde pravidelne necestujem, využijem (prípadne s prestupmi) onu nosnú sieť a o cp sa zaujímam len u prípojnej linky do danej oblasti. Výhodou takého riešenia je, že aj u tých prípojných liniek sa potom dajú posíliť intervaly.
Ja to vidím tak, že zástupcovia oboch skupín by sa mali stretnúť a bez emócií a egoizmu obhajoby „svojho“ priameho spojenia rozobrať modelové situácie oboch sposobov riešení a najsť to najlepšie, alebo najlepší kompromis.
//trochu dlhé, viem, sorry, ale dvomi heslami sa to nedá//
možno je 4' priveľa, tak potom by tých 5' mohlo byť OK . Terajší stav je v podstate 6' ( 3 L x 3 spoje = 9 = cca 10 pri 6' ), takže také jemné zlepšienie by mohlo byť OK. Samozrejme, ak by jazdila len 1 L, museli by teda jazdiť rovnakokapactiné spoje - možno pri dvojičkách by to bolo až zbytočne veľa. No ak by sa jazdilo každé 4', to by teoreticky chodiť aj sóla, čo by bolo na prospech intenzívnejšej doprave.
810zssk