Díky moderní konstrukci měla tramvaj T3 při délce 14 metru a šířce 2,5 metru hmotnost pouze 16,2 tuny. S ohledem na vyskoý výkon (všechny nápravy hnací) skutečne světova špička. Výriobně byla T3 celmi jednoduchá a rozjela sa tedy výroba až na několik stovek vozu ročně a to je bezpochyby rekord kolejového vozidla . stejně jako celkový počet téměř 14 000 vyrobených kusu. Na snadnost výroby se vzpomínalo ješte v dílnach ČKD Dopravní systémy na Zličíně, při výrobě nahradních vozových skříni T3 v letech 1995-1997.
Dnes to vypada jednoduše, ale při vývoji bylo nutno vyřešit tisíce problemu, překonávat stovky překážek a najít desítky vlastních řešení. Tehdy nebylo možné využit výtobky a technológie prumyslu západni Evropy.
Bylo by možné uvést celou řadu zábavných a méně radostných střípku z vývoje. Snad jen jeden na závěr. V roze 1997 jsem jako hlavní projektant nových vlaku M1 pro pražské metro nevštívil jednu švýcarskou renomovanou firmu, kde se pochlubili, že udělali celé čelo pro kolejové vozidlo z laminátu. Kdýž jsem se pochlubil, že my jsme podobných čel vyrobili přes 30 000, tak si myseli, že si z nich dělám legraci. Naštěstí to potvrdil přítomný Švýcar, který znal naši výrobu.
Zo spomienok ING. Antonína Honzíka , projektanta a autora tramvaje Tatra T3
treba citat aj displaye .. bola to AUTOŠKOLA - JAZDNÝ VÝCVIK .. instruktori vodicom simuluju vselijake situacie, tak preto tie vystrazne smerovky .. cize nemusis sa tesit, ze to bola porucha, nebola ..
Neznamená to porucha Varia, len to že vodič v odpoludňajšej časti ešte nemá kurz na Vario, a berie do svojej služby klasický voz z vozovne... Keby to bola porucha tak je to tam napísane ako pri ostatných vozoch ?
Niekedy stačí, že doobeda robí vodič s Variom a poobede vodič s T3, pretože ešte nemá kurz na Vario, čo je častý prípad.. Čiže väčšinou to nie sú poruchy.. Keď je porucha, je to tam napísané..
Tieto informácie ,,3/6 - v odpoludňajšej časti vozidlo #394+395" znamenajú poruchu Varia, ktoré sa nepíšu (manipulačná jazda je na displeji podľa informácií) -to len pre zaujímavosť?
18.1.1983: 260/I+317/II+316/II narazila do 326/I+327/I (260/I šla do šrotu)
X/1984: 349/I+317/II narazila do 246/I+284/I (potom spojené 246/I+317/II)
26.9.1992: nehoda 373+334/II s niečim neznámym
8.1.1993: nehoda 368+302/III (302/III následne vyradená)
...
Napadlo ma že by to mohla byť 375 tá dostala v 90tých rokoch čelo z 334 po nejakej čelnej zrážke. Napríklad aj na jazere mala nehodu 513+niečo (tuším 515), 412 zas mala nehodu na Nižných Kapustníkoch, 504 zrušila Tatrovku plnú štrku niekde pri Družbe, 398 ako fungel novú rozbili na rýchodráhe atď. atď.
Nie je to ani jedna z tých, ktoré som menoval. Popravde, o tejto počujem prvýkrát. Tipujem ale, že sa stala pred rokom 1989. (Nedajú sa očakávať nejaké dlhšie rozbory v novinách)
Nehôd a menších incidentov s kombináciou hmla/porucha/výpadok bolo na RD viacero.
Mňa skôr zaujíma nehoda (možno je to jedna z týchto), kde sa zrazili 2 súpravy T3 jedna ostala v hustej hmle vysieť na rýchlodráhe s tým že vypadla komplet elektrika (nešlo osvetlenie, vysielačka ani výstražné smerovky) a druhá súprava do nej v plnej rýchlosti narazila. Následky boli 3 mŕtvy cestujúci. Vozidlo ktoré narazilo by malo byť 375 alebo 398 lebo oni mali menené čela po nehodách.
Hľadajú sa aktéri DN na rýchlodráhe zo dňa 29.12.1990. Známy je priebeh, okolnosti, vyšetrovanie i následky DN, chýbajú už len ev. č. vozov – malo ísť o dve súpravy, tá, ktorá vrazila, bola na linke R7 (odchod o 14:35 z VA).
Takisto sa hľadajú aktéri (ev. č.) nehody z 21.1.1990 na Pereši, pri ktorej vo veľmi hustej hmle do stojacej súpravy narazila električka (nie je jasné, či KT alebo súprava).
Ono ich mohlo byť pokojne aj viac kvôli delimitáciám z ČSAD. Ešte aj v oficiálnych archívnych dokumentoch je v tom bordel.
Stručne... K 31.3.1961 mal mať DPMK delimitovaných 18 autobusov a 15 vlekov, no v texte je to rukou preškrtnuté a prepísané na 10+5. Aký bol skutočne obdržaný počet, těžce říci, lebo oficiálne uznesenie Vsl. KNV nakoniec hovorí o počte 7+5 ?
Od 1.4.1961 bol plánovaný počet delimitovaných vozov (aj s tými predošlými) 16+5, od 1.7.1961 22+10 (opäť prepísané rukou, pôvodne plánované 28+18) a od 4.12.1961 27+12.
tom393
Díky moderní konstrukci měla tramvaj T3 při délce 14 metru a šířce 2,5 metru hmotnost pouze 16,2 tuny. S ohledem na vyskoý výkon (všechny nápravy hnací) skutečne světova špička. Výriobně byla T3 celmi jednoduchá a rozjela sa tedy výroba až na několik stovek vozu ročně a to je bezpochyby rekord kolejového vozidla . stejně jako celkový počet téměř 14 000 vyrobených kusu. Na snadnost výroby se vzpomínalo ješte v dílnach ČKD Dopravní systémy na Zličíně, při výrobě nahradních vozových skříni T3 v letech 1995-1997.
Dnes to vypada jednoduše, ale při vývoji bylo nutno vyřešit tisíce problemu, překonávat stovky překážek a najít desítky vlastních řešení. Tehdy nebylo možné využit výtobky a technológie prumyslu západni Evropy.
Bylo by možné uvést celou řadu zábavných a méně radostných střípku z vývoje. Snad jen jeden na závěr. V roze 1997 jsem jako hlavní projektant nových vlaku M1 pro pražské metro nevštívil jednu švýcarskou renomovanou firmu, kde se pochlubili, že udělali celé čelo pro kolejové vozidlo z laminátu. Kdýž jsem se pochlubil, že my jsme podobných čel vyrobili přes 30 000, tak si myseli, že si z nich dělám legraci. Naštěstí to potvrdil přítomný Švýcar, který znal naši výrobu.
Zo spomienok ING. Antonína Honzíka , projektanta a autora tramvaje Tatra T3
https://fbcdn-sphotos-b-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xpa1/v/t1.0-9/10672415_894480193937080_5680127270687819445_n.jpg?oh=bcf30f7059e694d37444d92bdfd894a1&oe=54FF80E1&__gda__=1426571353_d668b74bd2146f1ce6ec9daf6e46da3a
https://scontent-b-vie.xx.fbcdn.net/hphotos-xap1/v/t1.0-9/10676330_894483790603387_3166452176264080188_n.jpg?oh=50b1e256ffc4e327bffdd257f6d03bb8&oe=55169D23