Pozerám, že rýchlosť tých eskalátorov je tiež závratná tak ako iných dopravných prostriedkov ? Ani by som sa nečudoval, keby boli poháňané "neprispôsobivými" občnami ktorí su niekde pod nimi?
Ale tiež by ma zaujímalo či sa mohli pohybovať kde chceli alebo chodil s nimi nejaký sprievodca ktorý im určoval trasu, tiež by som si pozrel hotel v ktorom bývali. Ak nabudúce prídu do KE mohol by sa s nimi niekto kto ovláda nemčinu o tom porozprávať.
No jo. Na počesť krížnika Potemkin stavajú súdruhovia Potemkinové dediny ?
Dokonca tam má fotku vozovne. Ťažko si viem predstaviť, žeby len tak prišiel, cvakol a nebadane odišiel. A keby náhodou hej, tak že mu to nenašli pri odchode z tohto raja.
Ono je to asi tak, ako onehdy v Rusku. Na križovatkách vojaci/policajti, už o tebe vedeli a keď si chcel odbočiť mimo svoju vytýčenú trasu, tak proste smola, nedostal si sa tam.
No hej...Len je otázka, či sa jedná o skutočnú prevádzku.Podľa reportáže v niektorej Dráhe z minulých rokov, tam robili pre turistov zo Západu šaškáreň v podobe "prevádzky"...Jazdili len medzi dvoma stanicami sem a tam a kórejskí "cestujúci" boli len komparz. Normálane sa tam turisti nesmeli nikde voľne pohybovať, len výhradne so sprievodcom podľa presného harmonogramu. Tak sa divím, že KT4daniel mohol natočiť takéto frre videá a ešte mu spravili aj sonder jazdy električkami...
Je tam natočené aj metro (funkčné): https://www.youtube.com/watch?v=qZqZISzXyZQ
Aj s výjavmi zo života Kim Ir-sena, teda Kim Il-songa (ešte aj v tých menách je bordel ?). Osvetlenie eskalátorov na konci videa nemajú chybu.
Ale no...Na bývalé ZSSR a Rumunsko to nemá, v Káhire to dotiahli s K5AR do absolútnej dokonalosti...
Počuť, že "plocha" na každom kolese je asi povinná výbava každého voza. A po tme si movitejší cestujúci svietia baterkami na noviny, aby si prečítali ako krajina prekvitá pod vedením súdruha Veľkého vodcu Kim Čong Una ?
Zaujímavé musí byť metro pri údajne aj niekoľkohodinových výpadkoch elektriny...Pokiaľ to nie je imperialistická propaganda, pravda...?
7.6.1944 – 54-ročná žena sa pošmykla pri vyskakovaní z idúcej električky neznámeho ev. č. na dnešnom Námestí osloboditeľov. Vo vážnom stave bola prevezená do nemocnice.
19.7.1944 – tragická nehoda #14 s hasičským vozidlom na rohu Komenského a Letnej ulice.
11.9.1944 – z električky neznámeho ev. č. s pripojeným vlečným vozňom vyskakovalo 11-ročné dievča. Pri vyskakovaní vypadlo zo schodíkov a bolo zachytné vlečným vozňom. Hlava dievčaťa sa zašprajcovala medzi kolesá a schody a súprava ju takto za sebou ťahala ešte 10–15 metrov. Zomrelo v nemocnici na následky ťažkých zranení. Nehoda sa stala na severnom konci Hlavnej ulice blízko Zbrojničnej ulice.
27.9.1944 – #16 na linke č. 3 zrazila na križovakte Kuzmányho × dr. Kostlivého cyklistu – železničného úradníka, ktorému spôsobila ťažké pomliaždeniny. V článku sa spomína, že tesne pred zrážkou sa mestom niesli tóny protileteckých sirén, ale nemali kolísavý tón znamenajúci nebezpečenstvo náletu.
Nehoda z 27.9.1944 je jednou z posledných správ o košických električkách. O pár dní neskôr prišla rekvirácia ?
Presne pred 90 rokmi, dňa 9.5.1924, sa skončila uzávera župnej hradskej Košice–Kostoľany na úseku Komenského ústav–Gajdove kúpele. Dôvodom uzávery bola stavba koľajového spodku a zvršku novej električkovej trate. Obchádzková trasa viedla nasledovne: Komenského ulica – Kadetská ulica (Slovenskej jednoty) – na konci ulice vľavo a ďalej na sever (budúca Národná trieda) – Pod Šiancom – Gajdove kúpele.
Trať do kúpeľov postavilo 70 vojakov technickej roty pešieho pluku č. 14 a 32 len za 31 dní. Slávnostné otvorenie sa konalo 30. mája 1924 od 15:00 hod.
Jachajúca elektrika – bez riadiča
Včera o 3. hod. popol. rozbehol sa z konečnej stanice pouličnej dráhy pred nádražím do Bočkaiho ohrady z neznámej dosiaľ príčiny elektrický vozeň č. 10 na trati č. 1, v ktorom sedel občan Moritz Katz z Kováčskej ulice a ktorý tušiac nebezpečie z rozbehnutého vozu vyskočil a vec ohlásil polícii. Ako bolo zistené, elektrický vozeň vrazil do Bočkaiho ohrady, prebehol stanicu „Kollárova ulica“ a teprv pred mostom cez malý Hornád v Bočkaiho ohrade bol pribehnuvšími zamestnancami elektrickej tramvaje zastavený. Službu v dotyčnom voze mali riadič Imrich Mihály a sprievodčí Ján Urdely. Eventuelné nešťastie, ktoré mohlo byť spôsobené, zavinili obidvaja menovaní zamestnanci tým, že nechali voz bez dozoru.
Slovenský Východ, 5.2.1922
„elektrika“ – to nie je preklep. Takto sa električka spomína v tých rokoch často.
„Bočkaiho ohrada“ ? ? – akýsi pokus o otrocký preklad z maďarčiny alebo čo... Zjavne sa myslí Bočkaiho okružná, teda bývalá Kirovova ulica.
