Discussion Forum › General Discussion

Zdravím. Po nejakom čase v dobe dovoleniek trávim tú svoju v Banskej Bystrici, tak môžem napísať nejaký postreh k doprave: Akurát tu rozoberané nákupné centrum s autobusovou stanicou podla mňa nie je až tak najhoršie, ale mohlo by byť aj lepšie, hlavne sa mi zdá byť , teda časť, ktorá plní funkciu autobusovej stanice, pomerne malá. Pôvodná stanica bola, aspoň sa mi tak zdá, dva krát väčšia, ale zasa pravda, dnes už nepremáva tolko spojov. Určite nástupištia mohli byť bližšie k železničnej Hlavnej Stanici i k nástupištiam MHD, teda z opačnej strany. Ono to ale asi bol zámer, aby sa ludia motali pomedzi obchody, aspoň sú bližšie k centru, kto chce ísť pešo. O čom ale hlavne chcem písať, sú intervaly jednak MHD i regionálnej dopravy: To fakt vám tam cestuje tak málo lidí, že súhrn nosných liniek 21 22 a 23 je v špičke 12 minút, inokedy 20 minút a cez víkend 30 minút? To by chcelo intervaly polovičné. My v Ústí nad Labem, čo je mesto velmi porovnatelné s B.Bystricou, máme súhrnný interval trolejbusov i o víkendech 10 minút, jedine na koncových úsekoch (L57) je 20 minút. O banskobystrických linkách do vzdialenejších častí, napr. Kostiviarska, nemožno hovoriť ani ako o MHD, napr. L43 o víkendoch pomály jeden spoj za dve hodiny? To teda u nás regionálné spoje, napr. do Teplíc majú slušnejší hodinový interval. No, hustota intervalov, dobre, keď nie je dopyt, už je aká chce, ale takt, väčšinou veškerý žádný, hlavne na prímestkých linkách. Dosť má zaskočil železničný cestovný poriadok na trati V.Bystrica - Brezno. To fakt je problém dať aspoň tie zrýchlené REXy do taktu? Relácia Banská Bystrica - Ružomberok, ktorá má i turistický potenciál, sa nedá nazvať inak, ako katastrofou. B.Bystrica a Ružomberok niesú až tak malé mestá, aby mezi nimi nemohol byť aspoň dvojhodinový takt a hlavne absencia večerných spojov. K pozitívam ale môžem napísať, že v rámci MHD už takmer všetky spoje tvoria nízkopodlažné vozidlá, cez víkendy snáď úplne všetky. Takt je aspoň na zvyšných dvoch tratiach i keď trať 170 nemá na území BB kraja vlastne žiadne zastávky. Rozhodne Banskej Bystrici prajem čo najskoršie zlepšenie hlavne prímestkej autobusovej dopravy a hlavne zavedenie pravidelných taktov, aby si človek nepripadal pomály, ako na Ukrajine. No a aby si niekto nemyslel, že v Česku je všetko všade super, tak musím podotknúť, že i v takom okrese Opava je autobusová doprava pod TQM hrozná, hlavne hrozné nadväznosti.

Tipoval by som, že 2) je správne.

Autobusovú stanicu v Nitre som nedával a ani by som si nedovolil dávať za vzor nikomu.

niečo sa dialo na strieborku včera že všetko sóla na 25?

Ja nemám s nakupovaním a ani obchodnými centrami problém! To sem len účelovo zaťahuje zopár fundamentalistov, ktorí musia tlačiť do hláv kaleráby.

Neviem prečo porovnávaš presun medzi žel.st. a nejakou "stanicou trolejbusov" ... ale dobre. Chodník, ktorý opisuješ je úzky a ešte keď niekto za sebou ťahá kufor na kolieskach (inak to vynikajúco zavadzia tým, ktorí si nesú batožinu na chrbte alebo v ruke a idú rýchlejšie), tak tým dupľom je chodní NEPOSTAČUJÚCI! Neviem už ako to zopakovať, ale vidno, že stanicu využívaš na nákup a nie na cestovanie. Možno keby si ju využíval ako cestujúci a bol medzi nimi, tak počuješ tie názory.

Oproti minulosti sa dĺžka presunu predĺžila a to časovo aj metricky! Veľkým mínusom bola bezpečnosť na tom chodníku a tma. Lampy tam síce boli ale vieme ako fungovali. Ja som tam nikdy problém nemal, no nie každý mal také šťastie. Narozdiel od niektorých tu zástancov odfláknutého riešenia autobusky, ktorí ho velebia lebo im sa ulahodilo a vidia sebecky len seba, tak ja vidím aj iných a uznávam, že mali riešiť osvetlenie aj bezpečnosť. Bohužiaľ na obidve sa mesto vykašľalo spoločne s majiteľom starej stanice, ŽSR a políciou, ktorá ani dnes nerieši asociálov na stanici a dokonca ich riešia tak, že sa s nimi dohodnú, socky odídu na 15-30 min, policajti odídu a oni sa vrátia, takto funguje dohoda "fízli - socky", a takto za naše dane PZ SR pracuje!

Ďalej parkovanie. Parkovanie malo byť keď tak riešené pod autobusovou stanicou, ako majú riešené práve tu ospevované nákupné centrá! Využil by sa efektívnejšie priestor keď by na porchu bola autobuska a dve podzemné podlažia by boli pre IAD.

Ďalej tu podsúvaš mienku, že keby bola stanica riešená inak, tak sa obchody neuživia. Píšeš, že iba cestujúci ju neuživia. Čiže teraz je tam zákazníkov viac podľa teba vďaka tomu ako je riešená, ale keby bola nákupná časť sústredená tam, kde je autobusová, tak by bežní zákazníci nemali záujem? To už väčší blud nejde ozaj vymyslieť?! Za to, že bude nákupná časť o 200m ďalej, tak už užívateľ IAD alebo MHD, či PAL, PAD alebo vlaku tam odmietne ísť? A čo veľkorysejšie si predstavuješ ozaj neviem. V prvom rade BB má OC Europa a tá na ten počet ľudí postačuje. Veľké nákupy užívatelia VHD a najmä tí čo idú s batožinou nerobia na stanici. Billa je tam celkom po ruke, to uznávam. Ale ak chce niekto tvrdiť, že na stanici musím mať elektro a 10 kaviarní, tak nie je kompletný. V podstate vo svojich "argumentoch" exceluješ, ozaj exceluješ a v obhajovaní konania ľudí zodpovedných za toto riešenie, ktoré by im mali zosobniť robíš zo seba somára.

Neviem čo tu splietaš o "užívení" stanice. Stanica žije v prvom rade z dopravný služieb. Ak niekde na západe majú autobusovú stanicu bez nákupného centra, alebo sú tam maximálne 2 kaviarne a jedna minireštika a infostánok, tak ako to tam uživia? Žeby opäť na Slovensku platila matematika inak? Asi áno, pretože západne od SR je v norme sa prejsť k VHD 15 minúť, resp. 1,5km, alebo po 30 min cesty prestúpiť, len na Slovensku to nie je v norme. Tu fyzika a matematika platia úplne inak a ohýba sa to tu jedna radosť.

A potom sa divíme, že prečo cestujúcich vo VHD ubúda. Zjavne preto, že takíto mudrlanti tvoria dopravné riešenia a odvolávajú sa na západ. Za takúto autobusovú stanicu by na západe boli dotyční zbavení funkcií, to na margo funkčnosti. A čo sa týka kvality stavby z hľadiska materiálového, tak to bude onedlho výdatným predmetom diskusií tiež ...

A kto dal BB nôž na krk? Ty si nebodaj stanovil podmienky, alebo tvoj známy, či kamarát?! To, čo hlásaš je choré a čistá manipulácia. Pretože ak by mesto chcelo užívateľsky prívetiví stanicu v prvom rade voči pasažierom, tak by riešili integrovaný uzol pre MHD+PAL+DAL v absolútnej možnej blízkosti železničnej stanice. Neriešili to tak, lebo si našli riešenie, ktoré im dalo najmenej námahy, no najväčší možný "shit" z hľadiska dopravného. A to, že ignoruješ aj potreby šoférov autobusov a aké majú priestorové možnosti, tak to je tvoja vizitka arogancie a ignorantstva akou oplývajú ľudia vo vedení mesta a MsZ BB.

Ty si tak zabednený velebiteľ súkromného sektora, že to hraničí s fanatizmom. Tu nejde o diktátorstvo ale o záujmy ľudí aby mali čo najkratší možný prestup vlak-bus-MHD. A toto bolo zmarené! Bohužiaľ v tomto bordel-štáte treba zakázať, nariadiť a hotovo! Pokiaľ tomu nechápeš a myslíš si, že tu voľná ruka niečo rieši, tak obhajuješ tento mrdník a dovolím si povedať, že keby si mal moc, tak tu robíš rovnaký svinčík ako títo, čo majú dnes moc. Môžeš chodiť po kanáloch.

Samozrejme, zajtra je riadny premávkový deň cyklobusu podľa nedeľného režimu.

Tak potom sú tu dve možnosti:
1) Buď developer za podmienok stanovených mestom nebol k dispozícii alebo
2) Mestu to bolo jedno.

Podla mna tu ale nie je problem kombinacia AS + OC, ale to ze mesto si neurcilo lepsie parametre tej AS (vratane pristupu). Islo o superlukrativne miesto pre OC, mesto bolo v pozicii aby si stanovovalo nejake zakladne poziadavky ako ma ta AS vyzerat.

Ja sa obávam, že Banská Bystrica mala dve možnosti: Autobusová stanica s obchodným centrom tak ako je alebo žiadna autobusová stanica.
Nakoniec si myslím, že to, čo vzniklo v BB je stále užívateľsky príjmnejšie ako čiste dopravná autobusová stanica v Nitre.

Myslím, že hejtom nesrším, no slovami chvály na adresu Terminálu by som šetril. Nemám nič proti integrácii obchodného centra a stanice. Naopak. Poznám také projekty zo zahraničia a oceňujem ich výhody. No v Bystrici je dopravná funkcia diela potlačená skutočne tak okato, že to berie radosť aj z tých výhod, ktoré sa dosiahnuť objektívne podarilo.

Myslím, že v dobrom nákupnom centre vedľa stanice by veľa ľudí rado strávilo čas čakania aj dobrovoľne. Ale toto obchodné centrum cielene vkliesnené medzi železničnú a autobusovú stanicu takým spôsobom, aby zámerne predlžovalo prestupné vzdialenosti, umelo zvyšovalo časy nutné na prestup a zbytočne nútilo chodcov chodiť dookola, len aby "povinne" prešli popred všetky komerčné prevádzky, je premárnenou šancou na dobre riešený prestupný uzol. A áno, pokojne aj s obchodným centrom.

Nehovoriac o nedoriešenej dopravnej stránke projektu, ako poddimenzovaná kapacita nástupíšť, absencia odstavných plôch pre autobusy, absurdné kľučkovanie busov, atď.

V podstate s týmto ťažko možno súhlasiť a jedine len skutočnosť, že sa takáto stavba nezmyselne vôbec dostala do súkromných rúk, môže ospravedlniť dispozičné a iné riešenia tohto zákona objektu. A ci chceš alebo nie, ťažko tieto opatrenia hodnotiť ako v prospech cestujúcich - nech nikto netvrdí, že sa našiel cestujúci, ktorý ich žiadal, aby mu zamedzili ísť najkratšou cestou výťahom alebo vedľa schodmi, nehovoriac ešte o nezabezpečenia prepojenia s nástupištami ŽSR atď.
Samozrejme, že parkovisko a samotné obchodné prevádzky a možnosti ako využiť čas na čakanie v prijateľnejšie prostredí he jednoznačne plus, avšak doprava funkcia je neustále od začiatku potlačená a len ako prostriedok pre obchodovanie a vôbec nezlepšuje napr. možnosti prestupov ani a medzi dopravným systémami. A to nie v porovnaní s predchádzajúcim nedokončeným stavenisko, ale s nevyužitý potenciálom.

Toto diktátor Dunčo nikdy nepochopí. On by to proste zakázal, nariadil a hotovo.

Nie uplne rozumiem neustalej kritike noveho nadrazia. Ano, je to nakupne centrum spolu s autobusovym nadrazim. Je iba logicke, ze je to konstruovane tak, aby z toho profitovalo aj obchodne centrum. Neplette do toho to, ze nemate radi nakupovanie a potazmo obchodne centra. Dochadzkova vzdialenost zo zeleznicnej stanice ako aj zo stanice trolejbusov je uplne ok. Prestup je pohodlny a jedine co by som vymenil je povrch chodnikov, pretoze na tych sucasnych kufre dost drncaju. Vzdialenost prestupu zodpoveda beznemu dopravnemu uzlu.
Mozeme namietat, ze sa snazia uzatvorit najkratsiu cestu, ktora obchadza nakupne centrum, ale pre cestujucich je to oproti minulosti absolutne zlepsenie. Mozu cakat v teple (alebo v lete v chlade), mozu si sadnut do civilizovanej kaviarne, pripadne si obcerstvenie alebo pitie kupit v Bille, alebo len tak brouzdat obchodmi, ci posediet na lavicke alebo zabavit deti na tom kolotoci. Takisto je mozne na nadrazi bez problemov zaparkovat, ked idete niekoho vyzdvihnut. V tomto ohlade Terminal pomohol aj zeleznicnej stanici!
Primarne si treba uvedomit, ze kvalitne obchody a obcerstvenie neuzivia samotni cestujuci. Je preto nutne pritiahnut tam aj zakaznikov, ktori nie su cestujuci, lebo vo vysledku z toho budu profitovat prave cestujuci, a to napriek tomu, ze je to spojene s par negativami, ako napriklad ze bude snaha viest cestujucich cez obchodnu pasaz. Ostatne, videli ste niekedy, ako to vyzera na letiskach?
Pozrite sa, ako odpudivo vyzerali Mlynske Nivy predtym, nez ich zatvorili. Rovnako by to dopadlo v BB, pokial by sa dostavalo predosle autobusove nadrazie, alebo akykolvek iny projekt, kde by sa vsetko stavalo len ako doplnok nadrazia.
Mohlo sa to postavit velkolepejsie, ale uzivilo by sa to v meste velkosti Banskej Bystrici?

Keby si k tomu nepridal osobne urazky, tak by to bolo OK.

PIT, Schuhu, dakujem

Prečo admin zmazal dotaz na to, že či SAD Zvolen voči VÚC priznal výnos z predaja autobusov do Slovak Lines? Nemajú ľudia a tuto dopravní fanatici právo vedieť ako sa kradne v doprave, že si kraj nevie a nevedel nikdy ustrážiť svoje záujmy a financie???

810zssk: K Tvojej téme predplatných lístkov v prímestskej doprave. PIT tu už dal scan tarify z roku 1994, ktorá sa dá hlbšie analyzovať (neskôr sa k tomu môžeme vrátiť). Ja som si pozrel tarifu z roku 2002. V tom čase boli v prímestskej doprave v ponuke už iba žiacke týždenné a mesačné cestovné lístky (teda už žiadne robotnícke týždenníky/mesačníky a pod.).

Uvádzam jednotlivé sadzby cestovného pre vybrané vzdialenostné intervaly
(tarifná vzdialenosť v km/zľavnené jednorazové cestovné/týždenný PCL/mesačný PCL)
1 - 4 km: 3 Sk / 5Sk / 21 Sk
18 - 20 km: 10 Sk / 15 Sk / 63 Sk
36 - 40 km: 21 Sk / 32 Sk / 132 Sk
56 - 60 km: 31 Sk / 47 Sk / 195 Sk
91 - 100 km: 50 Sk / 68 Sk / 284 Sk
Všetko ide o žiacke jednosmerné cestovné (cena spiatočných lístkov sa počítala ako 2-násobok jednosmerného cestovného, takže pre účely porovnávania je táto informácia pre nás irelevantná).

Na základe tohto by som mohol skúsiť aspoň čiastočne nájsť odpovede na Tvoje otázky:
1. Presný dátum zrušenia PCL nateraz neviem. Určite to súviselo aj so zavedením čipových kariet, ktoré nastalo v MHD od septembra 2000 a v PAL o čosi neskôr (opäť presný dátum neviem, no to by sa snáď ešte dalo zistiť).
2+3. Všetky žiacke zľavy boli viazané na pevnú trasu, ktorej odpovedala konkrétna tarifná vzdialenosť. Hoci som tieto PCL nikdy nevyužil, podľa mňa potom už nezáležalo, na ktorej linke sa preprava realizovala (v prípade, ak bol súbeh liniek, ale toto by musel niekto potvrdiť - možno ale predpokladať, že číslo linky bolo v PCL uvedené), rovnako zrejme neboli prekážkou ani prestupy, ak boli na realizáciu stanovenej dochádzkovej trasy potrebné.
4. Z uvedeného príkladu si môžeme všimnúť, že cena týždenného PCL bola približne 1,5-násobok jednorazového cestovného. Ak počítame, že bežný pracovný týždeň má 5 dní, týždenný PCL bol veľmi výhodný. Naopak, výhodnosť mesačného PCL voči týždennému PCL nebola až taká zjavná, keďže cena mesačného PCL sa počítala ako 4-4,2-násobok ceny týždenného PCL.

Za zmienku stojí povedať, že v tomto období mali nárok na zľavnené cestovné deti do 15 rokov a študenti do 26 rokov (táto skupina cestujúcich len na konkrétnej trase školskej dochádzky). V roku 2005 priniesla SAD Banská Bystrica novinku, kedy dala všetkým študentom do 26 rokov možnosť cestovať na všetkých linkách PAL za zľavnené cestovné. Teda už nie len na dochádzke do školy a nielen v dňoch školského vyučovania. Táto zmena sa týkala aj mňa, pretože v tom čase som bol študentom nad 15 rokov, teda nárok na zľavnené cestovné som v tom čase už nemal. A odrazu od roku 2005 som mohol znova cestovať pokojne na výlety za polovičné cestovné až do skončenia VŠ.