Alternatívna povrchová trasa cez Americké nám., Sasinkovu a Poľnú. Miesto by tam bolo (polomery oblúkov nemám overené). Len proti tomu budú protestovať úplne všetci obyvatelia danej lokality. Likvidácia obrovského množstva stromov + parkovacích miest. Neprejde to ani náhodou. Navyše je to pomalá a kľukatá trasa. Napojenie na Karadžičovej v mieste, kde sa tá už dá rozšíriť, resp. je kam umiestniť povrchovú elektřičkovú trať.
Zrušené rampy na Most SNP znamenajú, že linky, ktoré ich využívajú, tak tade nemôžu ísť.
39 spája najväčšie intráky v Bratislave s 5-6 vysokými školami, čo sú teraz na trase 39. Sú to FTVŠ, VŠMU, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, STU, Lekárska fakulta UK, Pedagogická fakulta UK (troška ďalej, ale stále v pešej dostupnosti), Fakulta manažmentu UK a Farmaceutická fakulta UK. V blízkosti trasy 39 aj niekoľko ďalších internátov v centre mesta. Plus 39 zvážala dosť študentov aj z mesta smerom UK či STU pri Botanickej, aj keď prestupovali na električku na nábreží.
91, 191 prídu o konečnú, kde sa budú točiť? Na Kollárku? Kde už teraz nie je miesto? A pisateľ tam chcel dať ešte 88. Plus všetku 3 linky 91, 191 a 88 budú mať problém v špicke, keďže sa budú musieť predierať mestom, to znamená väčšie zdržania.
Zrušené rampy tiež budú znamenať, že IAD tade nebude môcť jazdiť, takže budú si musieť nájsť inú trasu, teda časť bude jazdiť cez Štefánikovu a Pražskú, ktoré už teraz praskajú vo švýkoch, ďalší sa presunú na Most Lanfranconi + Einsteinova + Most SNP.
Spod Dimitrovky ešte stále niečo vyteká, pretože tie odvodňovacie kanály stále príšerne smrdia. Takisto ostrý chemický zápach bolo donedávna cítiť aj pri zastávke Odborárska. Ktovie, aký bordel je tam zakopaný. A čo sa týka zápachov, tak netreba zabúdať na odporný zápach z Palmy, tam pri určitej výrobe býval extrémne neznesiteľný ťažký zápach, aký nebol ani v Ružomberku v najlepších časoch.
Obratisko pri moste SNP narazí na plynárov. Pod most sa zmestí iba krkolomne a zožerie tam kopu priestoru. Z praktického hľadiska by sa dalo vybudovať skôr pri tuneli, ale umožňovalo by iba obrat v smere z centra po nábreží späť na ten istý smer.
Tak minimálne, ak chceme spojiť hlavnú šťanicu s autobusovou stanicou a novým downtownom v tase pôvodne uvažovanej priečnej osi (ktorá bola čiastočne vybudovaná v polovičnom profile), tak inde ako pod zemou to nepôjde. Alebo navrhuješ zlikvidovať nemocničnú záhradu, časť medickej záhrady a Ondrejského cintorína a možno aj kostol pri vyústení Rajskej na 29. augusta, prípadne iné budovy, ktoré by zavadzali (polomery oblúkov)?
Prečo v trase "priečnej osi"? Lebo 750 metrový úsek je už vybudovaný, stačí doplniť asi 1 km dlhý podzemný električkový tunel. Povrchová električka na Šancovej, Legionárskej a Karadžičovej ako alternatívna trasa? Nezmestí sa, ani keby si radikálne ubral pruhy. Nemáš miesto pre zastávkové ostrovčeky.
Kde som napisal, ako sa to neda?? Povodna otazka bola, ze preco sa neda prejst zo Sokolskej na prve nastupiste, tak som napisal dovod, o ktorom viem, pretoze som na stanici robil... o podchode som nepisal nic...
Pamiatkovo chrániť železničnú stanicu je rovnako dobrý nápad ako chrániť železničný most.
Ak si dobre pamätám, tak Vallo vyhral prvé primátorské voľby aj sľubom, že vyrieši problém Hlavnej stanice.
Súčasný problém s kolapsom dopravy pred Hl. st. spôsobil Magistrát v súčinosti s DPB absurdným usporiadaní predstaničného priestoru, kde koliduje parkovisko, konečná DPB, dlhé vozy a zastávky DPB a to celé zarámované harmonogramom a vyťažením Šancovej.
Celá parcela č. 23096/1 je vo vlastníctve Bratislavy, čiže celý ten chaos tam spôsobil Magistrát.
Bratislava vlastní aj parcelu č: 23093/13, kľudne by mohlo byť parkovisko a stanovisko taxíkov tam.
Vybudovanie elek.obratiska neznamena automaticky zrusenie obratiska pre abusy. Skor su problemy tie 31,39. Ale elektricky by rano pobrali,ved aj tak vacsina studakov ide dnes s 4/9 k skole rano a nie v kolone na nabrezi s 31/39. Nejaka posilova spickova L6 s 30T ako Riviera - Safko by bodla. Teda ak dame len 31 ako vytah CSU- Lanfranconi.
Aspoň nejaký sneh bol. Na Kolibe aj ostal biely, chodili sme sa tam sánkovať, vozili sme sa narvatými 9Tr, pričom z obratiska to bol ešte dlhý výšľap hore. Dnes už ani ten sneh nie je a ak aj je, tak je ho málo a dlho nevydrží.
Fajčilo sa veru všade a problém to bol aj v 90. rokoch, vlastne ešte aj začiatkom 21. storočia. V reštauráciach, baroch a kluboch bol odporný smrad. Preto som nerád chodil na koncerty a pod., lebo všetko bolo zafajčené. Keď som prišiel domov, tak som sa vyzliekol a všetko dal vetrať na balkón. Ráno to furt smrdelo, muselo do práčky. Po poslednej novele v roku 2013 sa situácia pre mňa ako nefajčiara, ktorému ten smrad vadí, výrazne zlepšila. Možno paradoxne, smrad cigár mi až tak neprekáža, ale cigarety áno.
Kto si dnes chce vyskúšať, aký smrad bol všade, môže ísť do Zory a posedieť tam medzi štamgastmi.
1/ určite nie je pomer 2 ľudia na MHD a 1 na taxi.
2/ ďalšia vec ľudia tým taxi chodia z rozličných dôvodov a MHD nevyhovuje každému.
3/ áno situácia nie je optimálna, ale celé to je dôsledok neriešenia situácie, kde za niečo môže mesto, napriklad chýbajúci severný obchvat, resp. tangenta, nazvi si to ako chceš, čo by odľahčilo Šancovu, pozemky pod električkovou traťou a pod samotným Námestím Franza Liszta patria tiež mestu. Dobre bol či je tam spor, ktorý sa ma súde ťahá, či ťahal 20 rokov a neviem, či skončil, takže mesto tam zatiaľ nemôže nič robiť, ale dá sa to prerobiť aby tam bolo viac miesta. Druhá strana je ŽSR ktorým patrí Hlavná stanica a priľahlá železničná infraštruktúra. Tá je nevyhovujúca už minimálne 50 rokov a treba masívnu zmenu. Samotné ŽSR nemajú ale peniaze, keďže im chýbajú peniaze aj na základnú údržbu. Ďalším účastníkom, ktorý ti do toho hodí vidly je Pamiatkový úrad SR, ktorý má snahu vyhlásiť Hlavnú stanicu za pamiatku. Tým pádom bude stav zakonzervovaný a nikam sa s tým nepohneme.
4/ mesto ani ŽSR nemajú peniaze, ani víziu čo s tým a ako. Príde nové vedenie, plány sa menia.
5/ ak chceme zmenu, treba peniaze a vytvoriť nový projekt, kde by najjednoduchšie to bolo celé zrovnať so zemou a postaviť to nanovo, aj stanicu, aj celý predstaničný priestor a nesmie sa to meniť ak sa vymení vedenie. Ale to sa nestane.
Ja som od 1996 býval na Čsl. Parašutistov, vtedy Dimitrovka už končila, ale občas vypustila taký smrad (alebo to bola kombinácia zlého vetra, resp. počasia), že sa nedalo dýchať aj dva dni za sebou. To bolo niečo strašné. Figaro oproti tomu rozvoniavalo a veru bola sladká, čokoládová "chuť" vo vzduchu. To mi vôbec nevadilo. Ten mlyn, ktorý potom dvakrát vyhorel, než ho zbúrali (klasické "samovznietenie"), nejako moc nesmrdel. Po tom, ako skončil prevádzku, skončili aj posuny železničných vagónov cez priecestie pri zváračáku, ktoré vždy spôsobili kolaps celej križovatky na pár minút.
Z relatívne nedávnej minulosti si pamätám sanáciu gudrónov v DNV, kde bývam už 20 rokov. Do starého kameňolomu (lokalita srdce) navozili po 2. svetovej vojne sajrajt po zbombardovanej rafinérii Apollo, až v roku 2015 to konečne vyčistili. Keď to ťažili a odvážali kamiónmi cez sídlisko dolu (ktoré bolo vybudované koncom 80. rokov priamo pod tou toxickou "skládkou"), tak to bol odporný štipľavý ťažký smrad, napriek tomu, že boli kryté korby. To mi pripomenulo smrad, ktorý bol v Bratislave v 80. rokoch bežný.
Ešte doplním jeden dôležitý faktor - v tej dobe sa strašne veľa fajčilo, kam sa prišlo, tam to bolo zafajčené. Fajčilo sa na výpravni, v služobnom spoji, v kanceláriách u vedúcich, na konečnej, na sociálke, všade a všade. Smrad bol proste všade prítomný a nehovoriac o tom, že boli uholné kotolne, takže smrad bol predovšetkým v zime bežný aj v periférii mesta. Keďže si túto dobu pamätáte, tak určite si spomínate aj bežne na sivo-čierny sneh, ktorý bol v okruhu kotolní na desiatky metrov, alebo škvára, ktorou sa posýpali cesty v zime. Keď sa na to pozeráme z dnešného pohľadu, tak to bol neskutočný smrad a špina všade, dnes si to už neviem ani predstaviť.
Toho času sme chodievali ku kolegovi, čo býval na Čsl. Parašutistov pri Slimáku a tam keď sme sedeli na balkóne, tak bola zmes vôní - mlyn na Račianskej, Figaro na Račianskej, Dimitrovka na Vajnorskej, sladkastá pachuť na jazyku nebola nič nové. V celom areáli béusu na Juráku Dimitrovka neskutočne smradila - tiež sladkastá pachuť v ústach, sladkasto chemický zápach vo vzduchu, keď pršalo to bolo najhoršie. Dnes je tam cítiť veľmi mierne pozostatky týchto pachov, ale cítiť ich. Nezabudnem napríklad na to, ako v jednu zimu bolo v poruche ústredné kúrenie v dielni a kúrilo sa transformátorovým olejom v kamnách, to bol príšerný smrad široko-ďaleko.
Na Francisciho sa v 80. rokoch ešte kúrilo uhlím. V zime raz týždenne vyklopila ku vchodu MTSka kopu čierneho uhlia, ten potom nahádzali do suterénu a následne išiel do kotla. Na Trnávke, neďaleko tejto fotky, boli také bungalovy, tuším sa im hovorilo "švédske domy" alebo tak nejak (už sú dávno zbúrané), kde sa kúrilo koksom. To smrdelo príšerne. Neviem koľko rodinných domov vtedy kúrilo uhlím, rersp. pevným palivom a koľko už plynom. Nečudujem sa, že mesto bolo príšerne špinavé. K tomu chemický priemyseľ bežal na plné obrátky a nejaké filtrovanie toho, čo vypúšťal z komínov, sa nekonalo. Dnes sa hádam už nikde uhlím nekúri.
Text will be searched in open and closed topics and in comments. You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.