Vyhradené buspruhy šetria čas cestujúcim vo verejnej doprave

Dočasné buspruhy počas letných rekonštrukcií splnili svoj účel, cestujúci v MHD prišli do cieľa rýchlejšie.

Počas tohtoročných letných prázdnin dopravu v meste komplikovalo viacero obmedzení spôsobených stavebnými prácami. Na dvoch miestach (Šancová ulica, Bory - cesta II/505) sa hlavné mesto rozhodlo uprednostniť cestujúcich v MHD pred individuálnou dopravou zriadením dočasných vyhradených pruhov pre vozidlá hromadnej dopravy. Ako nás informovali z Dopravného podniku Bratislava (DPB), dočasné buspruhy cestujúcim ušetrili nemálo času stráveného cestovaním v autobusoch a trolejbusoch.

Na Šancovej ulici medzi Trnavským mýtom a Račianskym mýtom prebiehala oprava vodovodného potrubia, čo si vyžiadalo zúženie dopravy do jedného pruhu v každom smere. Pred zúženým úsekom boli v oboch smeroch vyznačené buspruhy - na Trnavskej ceste od zastávky Zimný štadión po Trnavské mýto a na Šancovej ulici medzi Björnsonovou a Smrečianskou ulicou pred križovatkou Račianske mýto, kde dočasný buspruh vznikol na úkor parkovacích miest. Hovorca DPB Jozef Vozár nám poskytol vyhodnotenie prínosu týchto buspruhov za mesiac júl.

„DPB po prvom mesiaci prevádzky dočasných buspruhov na Šancovej ulici, Trnavskej ceste a v lokalite Bory potvrdzuje ich jednoznačný prínos. Porovnávali sme jazdné doby našich liniek s údajmi z aplikácie Waze, ktorá zobrazuje priemernú rýchlosť prejazdu vodičov v reálnych podmienkach.

Na Šancovej ulici v úseku Pod stanicou – Račianske mýto je najkritickejší čas medzi 15:00 a 16:00, keď Waze vykazuje priemernú rýchlosť áut 7 km/h. Naše dáta z júla 2025 pri porovnaní ukazujú, že vďaka buspruhu dokážeme ušetriť 309 sekúnd, teda 62 % jazdnej doby oproti stavu bez buspruhu. Časové údaje sú očistené o staničenie vozidla v zastávke.

Dočasný buspruh namiesto parkovacích miest

Podobne na Trnavskej ceste v úseku Zimný štadión – Trnavské mýto v čase medzi 17:00 a 18:00 Waze eviduje priemernú rýchlosť áut 11 km/h. Pri porovnaní našich dát z tejto hodiny za júl 2025 vykazujeme na tomto úseku úsporu 94 sekúnd, čo predstavuje úsporu 46 % jazdnej doby, ak by nebol zriadený buspruh".

Dočasný buspruh na Trnavskej ceste

Výstavba protihlukových stien na diaľnici D2 pri križovatke Lamač si vyžiadala dočasné presmerovanie cestnej premávky cez Lamač, s výnimkou MHD, ktorá mohla naďalej využívať vjazd na diaľnicu z cesty II/505 od Borov. Aby prípadné dopravné zápchy na ceste II/505 ovplyvnili linky MHD čo najmenej, vytvorený bol vyhradený pruh pre autobusy smerom od Devínskej Novej Vsi od predajne Möbelix po vjazd na diaľnicu.

„Výsledky z úseku pri OC Bory sú variabilnejšie, preto sme porovnali dlhšie obdobie. Brali sme do úvahy dáta od septembra 2024 do júna 2025, keď boli v lokalite podľa našich evidencií horšie prejazdné podmienky a tieto dáta sme porovnali s júlom 2025. V najvyťaženejšej hodine (15:00 – 16:00) na úseku T. P. Kolakoviča – Hodonínska priniesol buspruh úsporu až 295 sekúnd, teda do 43 % jazdnej doby oproti podobným podmienkam bez buspruhu.

Je dôležité dodať, že tieto výsledky boli dosiahnuté počas školských prázdnin. Je tak pravdepodobné, že počas dní školského vyučovania by boli tieto výsledky pre MHD výrazne lepšie. Zároveň sa potvrdzuje skúsenosť aj z iných miest, že nové buspruhy nespôsobujú zápchy. Tie vznikajú výlučne v dôsledku stavebných prác. Naopak, vďaka preferencii verejnej dopravy dnes v zápchach celkovo stojí menej áut," uvádza sa v stanovisku DPB.

Dočasný buspruh na ceste II/505

Ďalšie výraznejšie dopravné obmedzenie nastalo po začatí výstavby trolejbusovej trate medzi Riviérou a Patrónkou, kde si budovanie káblových vedení vyžiadalo zabratie jedného jazdného pruhu na Botanickej ulici a čiastočne aj na Nábreží arm. gen. L. Svobodu smerom do Karlovej Vsi. Tu vyhradený buspruh pred zúženým miestom nebol vytvorený, čo v prvých dňoch po začatí prác cestujúci v autobusoch výrazne pocítili, keďže autobusy stáli v zápche na nábreží spolu s autami aj desiatky minút. Zaujímali sme sa preto, či aj tu nebolo možné zriadiť dočasný buspruh.

„DPB pri väčšine stavebných projektov, ktoré ovplyvňujú priepustnosť cestných komunikácií, štandardne iniciuje alebo vyjednáva zriadenie vyhradených jazdných pruhov. V prípade výstavby trolejbusovej trate Riviéra – Patrónka sme presadzovali zvýšenie priepustnosti komunikácie najmä posunom dočasného dopravného značenia, ku ktorému dochádzalo každý deň popoludní. Toto opatrenie výrazne prispelo k skráteniu meškaní, ktoré sme v úseku zaznamenali po začiatku stavebných prác," vysvetlil hovorca DPB.

Okrem príležitostných buspruhov cestujúci vo verejnej doprave oceňujú aj stále buspruhy na miestach, kde často dochádza k tvorbe kolón. V uplynulom desaťročí vzniklo mnoho buspruhov, ktoré prispeli k zvýšeniu atraktivity verejnej dopravy, z posledného obdobia môžeme spomenúť napríklad buspruh na Hodonínskej ulici v smere zo Záhorskej Bystrice do Lamača a obojsmerné buspruhy na rozšírenej Harmincovej ulici. Oba podľa Jozefa Vozára priniesli cestujúcim v špičkách niekoľkominútové skrátenie jazdnej doby: 

„Buspruh na Hodonínskej ulici priniesol cestujúcim výrazné zrýchlenie dopravy. Pri porovnaní marca 2024 a marca 2025 sa v úseku Záhorská – Hodonínska skrátila jazdná doba takmer o 4 minúty, čo predstavuje úsporu približne 32 %.

Buspruh na Harmincovej ulici priniesol cestujúcim citeľné zlepšenie. V júni 2025 dosiahla priemerná jazdná doba v najvyťaženejšej hodine v úseku Záluhy – Húščavova 174 sekúnd, čo je o približne 5 a pol minúty menej než v júni 2022 (494 sekúnd). Ide teda o výrazné skrátenie času cestovania po zriadení BUS pruhu na Harmincovej ulici."

Výstavba novej trolejbusovej trate medzi Riviérou a Patrónkou si priam pýta zriadenie buspruhu aj na ďalšom kritickom mieste - v Mlynskej doline pred križovatkou Patrónka, kde dochádza k častým zdržaniam vozidiel MHD. Vhodným preusporiadaním jazdných pruhov by tu bolo možné zriadiť buspruh bez výraznejšieho vplyvu na individuálnu dopravu. Zatiaľ ale nie je známe, či sa ho podarí zrealizovať. DPB dlhodobo vyvíja úsilie na zriadenie vyhradeného jazdného pruhu v Mlynskej doline a je pripravený v tejto veci úzko spolupracovať s Hlavným mestom SR Bratislava pri hľadaní vhodného riešenia," doplnil Jozef Vozár.

V rámci výstavby električkovej trate v Petržalke aktuálne pribudli viaceré kratšie buspruhy aj na zrekonštruovaných komunikáciách križujúcich električkovú trať, kde sa nachádza cestná svetelná signalizácia (Námestie hraničiarov - Rusovská cesta, Romanova ulica). 

Dopravný podnik sa podľa svojho hovorcu aktívne snaží presadzovať zriadenie vyhradených pruhov aj na ďalších miestach, kde je to potrebné. „DPB kontinuálne vyhodnocuje meškania v jednotlivých úsekoch a na základe týchto dát navrhuje opatrenia, ktoré môžu zvýšiť atraktivitu MHD aj efektívnosť prevádzky. Skúsenosti z už zrealizovaných buspruhov potvrdzujú, že preferencia verejnej dopravy prináša okamžitý pozitívny efekt a má vplyv na jej plynulosť a spoľahlivosť. Jednotlivé úseky komunikuje akcionárovi," uzavrel stanovisko DPB Jozef Vozár.

Comments

Add post

Add reply

Edit comment

Login
Password
You can attach up to 5 files in JPG, PNG, GIF and PDF format (max. 32 MB). You can add description to each file. By uploading files you agree with Terms of use.
Reply on: MatejBA #48:
Musia ako musia. Najlacnejšie kajaky z plastu stoja už stoja cez 1200€. Profesionálne kajaky z karbonu pre pretekárov začínajú na 3000€. Jeden náraz cyklistu do takého kajaku a môžeš ho vyhodiť.
Reply on: andy27 #47:
Postavia tam semafor s preferenciou 🙂
Reply on: andy27 #47:
V ramci vyssieho "dobra" ich musia strpiet - vsak ani vodici nechcu cyklistov na cestach 😃
Reply on: lostrail #42:
vodáci tam nechcú magorov na bicykloch, čo idú rýchlosťou 30km/h, sluchátkami a pocitom nesmrteľnosti. ked vynášaš 5,5 metra dlhý kajak, tak kolmo na pseudocyklotrasu, tak nemáš šancu mu neskrížiť cestu. lodeníc je tam viac ako 5, niektoré majú 90 rokov a niektoré sú "školské"...
Z tychto matematickych vypoctov to vyzera, ze v DPB jaksi este stale nechapu hlavny zmysel a ucel vyhradenych pruhov. Pointa nie je v tom, že ide bus rychlejsie ako auto vedla, ale ze bus (na rozdiel od toho auta) ide kontinualne rychlo, rovnako pocas celeho roka, bez ohladu na cas v dni (spicka, mimo spicky), stavebne prace, uzavery a pod.
Reply on: lostrail #40:
"No dobre, a?"
no a to, ze by bolo dobre bezpravie a krivdy minulosti podla moznosti urovnavat.... takze ked si pankovia z teplarne zmyslia, ze potrebuju na horucovode volaco spravit, tak za tebou ako vlastnikom zajdu a budu mat snahu sa nejak dohodnut (podla moznosti pisomne, aj s poziadavkami do buducnosti a kompenzaciami za ujmu ze nemozes plnohodnotne vyuzivat svoj pozemok) a nie tvarit sa ze ved ked to tu volakto v minulosti bez tvojho suhlasu postavil, tak my budeme pokracovat v jeho slapajach a na teba ako vlastnika sa z vysoka.....

a ano, zo dna na den vsetko sa vyriesit neda, veci ktore maju nejaky status-quo mozno nechytat a nechat plynut, ale v pripade ze sa status-quo meni (napriklad zavedenim parkovacej dane) tak tomu bezpodmienecne mala predchadzat dohoda so vsetkymi vlastnikmi dotknutych (postihnutych) nehnutelnosti (a nie ze vlastnikovi prihodim este nutnost platit za vyuzivanie jeho vlastneho pozemku, lebo som si (mesto) z toho proti jeho voli spravil bussiness)
Reply on: 3pa3ck3 #38:
Tak potom vsetky oci na magoriat, kdeze je ta cyklotrasa... Ved v plane to mali.
Reply on: bobitwo #34:
Pozeram, ze duch povodnej trasy Botanickej ulice strasi dodnes a to uz je fakt vyse 30 rokov. Mna az udivuje, s akou bohorovnostou dokazali komunisti planovat a robit velke stavby bez ohladu na pravne nasledky. Lebo ved vsetko bolo vsetkych a rezim tu bol predsa na vecne casy. Ibaze by nebol.
Reply on: andy27 #36:
A pritom by to mohol byt slusny game changer na dochadzanie z Karlovky do mesta (aj pre studentov a medzi nimi takych, ktori byvaju vo svedskych domkoch, kde sa vacsinou ubytovavaju telesne postihnuti, cize napr. na voziku by presli). Tiez by ma zaujimalo, ci je vedenie UK radsej, ked tam ma ten sucasny turisticky divoky chodnik.
Reply on: andy27 #35:
Mna ani nie. Ved uroven nekompetentnosti vidis aj na inych veciach v sprave mesta.
Reply on: si #32:
No dobre, a?
Napriklad ked mas niekde na pozemku horucovod, tak musis zniest, ze ti tam budu chodit pankovia z teplarne. Ked si velmi blizko k nemu vysadis strom, mozu ti ho vytat bez toho, aby sa ta na to pytali. Niekto to vola bezpravie, iny verejny zaujem, prip. bezpecnost.
Šancová ulica mohla dávno vyzerať civilizovanejšie ak by predchádzajúci starosta Starého Mesta Števčík nezablokoval stavbu verejného park.domu na Žilinskej ulici. Dokonca mal byť na prízemí trhovisko a autá miesto chodníkov a na ulici mohli byť vo verejnom park.dome. Lenže to by tu rozum nemohol chýbať.😠
Reply on: bobitwo #34:
Jedna výmena pozemkov medzi UK a mestom už podľa všetkého predbehla (akademický senát a správna rada UK ju schvaľovali ešte v marci). Nepamätám si, čo všetko presne bolo jej súčasťou, ale určite zahŕňala trasu cyklotrasy spomenutej nižšie či pás pozemkov pozdĺž cesty v Mlynskej doline potrebný na výstavbu trolejbusovej trate.
Reply on: Ike #33:
viem co su vecne bremena, a ich zriadenie/suhlas s nimi nie je v principe povinnost. a aj v pripade ze sa jedna o verejnu/liniovu stavbu obvykle poskytuje resp. mal by poskytnut opravneny nejake plnenie postihnutemu vlastnikovi ako odskodne....
problemom su (opat) obvykle situacie vzniknute za byvaleho socialistickeho rezimu, ktory akosi na nejake vlastnicke pravo neprihliadal....
Reply on: bobitwo #34:
Bude dosť sranda čakať od UK, že povolí cyklotrasu medzi Lanfranconi a Markom Twainom na svojich pozemkoch.
Reply on: lostrail #31:
je to porušenie ústavných práv. nikto nežiada okamžité riešenie, ale snaha sa k nejakému riešeniu dopracovať by bola vhodná. mestá si v parlamente potichu vylobovali zmeny zákona tak, že to riešiť nemusia. skôr alebo neskôr to padne mestám na hlavu. o žiadne malé šušne nejde.

čo ma viac udivuje, že mesto sa ani nesnaží proaktívne riešiť situáciu, keď dopredu vie, že bude problém, lebo nemá vysporiadané pozemky a chce tam za pár rokov stavať.
Reply on: lostrail #31:
Súčasný zákon o stavbách na cudzích pozemkom z čias bývalého režimu, ako cesty a podobne sa prijal po páde režimu, lebo štát nemal na vysporiadanie. Od pádu režimu uplynulo už viac ako 30 rokov a nikto s tým nič nespravil a ani sa nechystá, lebo však ten zákon platí a mestá/štát nemajú povinnosť to riešiť. Tak sa tak aj správajú. Napríklad UK vlastní pozemky pod Mostom Lanfranconi. Samotný most patrí NDS a všetky tie parkoviská a cesty, chodníky patria Magistrátu. UK má až tú "výhodu", že z nich nemusí platiť dane. To je fakt výhra. Ale mesto si tam môže spraviť svoju parkovaciu politiku a vyberať stovky € denne za to parkovisko. UK si ale musí od mesta prenajímať pozemky pod Botanickou záhradou, lebo patria Magistrátu. UK sa snažila zameniť pozemky, lebo to vychádza cca 1:1 ale mesto odmieta. Lebo však z Botanickej má príjem a parkoviská pod Lanfrancomi má predsa zadarmo. Tak načo meniť, že?

A je úplne jedno, kto koľko toho vlastní, aj ten jedinec má svoje práva. Áno, je tu nejaký verejný záujem, ale to neznamená, že jedinec môže byť sústavne poškodzovaný, má predsa nárok na kompenzáciu. Len tu mesto chce všetko zadarmo a keď chceš niečo ty, tak aby si platil.

Reply on: si #32:
Tvoj príklad nie je úplne presný, ale áno. Volá sa to vecné bremeno alebo ťarcha. Pod okrajom môjho pozemku ide odpadový kanál BVS a ver tomu alebo nie, povinnosti platiť stočné ma to nijak nezbavuje.
Reply on: lostrail #31:
"Ani pozemky, kde pred nasou bytovkou zaviedli PaaS nepatria mestu. Napriek tomu to podla zakona mozu urobit a vyberat tam poplatky, lebo infrastruktura na tych pozemkoch uz mestu patri. Kedze pozemky ako take su takpovediac uzemie nikoho"

aha, takze ak si na tvoju zahradu donesiem unimobunku a spravim tam ihrisko pre romske deti z vedlajsej osady a budem za to este poberat peniaze a dotacie, tak som uplne v prave a ty ako vlastnik pozemku mas drzat hubu, poslusne platit dane a vstupne (paas) ak tam nahodou budes chciet ist so svojimi detmi ?
pravo by sa nemalo stavat na zakladoch bezpravia
Reply on: andy27 #29:
Bratislava mozno nie je Londyn, ale OK, mozeme sa pytat, ci aj tam je vsetko vysporiadane tak, ako ma byt a ked ma niekto pozemok na komunikacii, tak ho mesto najskor vykupilo. Fakt je, ze nevieme. Jedno, co vieme je len to, ze tam nemaju historiu rezimu, kedy vsetko patrilo vsetkym a nic nikomu, cize tuto stigmu si nesieme hlavne u nas a vysporiadat sa s nou treba. Nepopieram, ze by stat mal vlastnikov vykompenzovat, ale to si teraz akoze budeme stovky ludi brat za rukojemnikov podobne, ako urcity podnikatel blokoval vstup do meniarne Krcace az mesto muselo vyburat stenu na druhej strane budovy, aby mohlo pokracovat v modernizacii vybavy?
Zaroven, ak su to kadejake male susne, ako to poznam z dedin (napr. ujo na oplotenom dvore pred rodinnym domom musel riesit 15 vlastnikov - zivych vybavil, ale s mrtvymi to uplne neslo, takze caka na verdikt sudu), potom je to tahanica na desatrocia. A dovtedy co? Zastavime dopravu? Verejny zaujem podriadime sukromnemu?

Ani pozemky, kde pred nasou bytovkou zaviedli PaaS nepatria mestu. Napriek tomu to podla zakona mozu urobit a vyberat tam poplatky, lebo infrastruktura na tych pozemkoch uz mestu patri. Kedze pozemky ako take su takpovediac uzemie nikoho, tazko povedat, ci by sa to dalo napr. vykupit a dat tam rampu. Museli by sme to odkupit aj s tou infrastrukturou a to by muselo odklepnut zastupitelstvo. Suhlasim, ze ta situacia je komplikovana, ale preto ide o take pretahovanie lanom, kto ma vacsiu pravdu. Ty si mozes postavit svoje zaujmy nad vesmir, ale najdem dalsich 200 ludi, ktori s tym nebudu suhlasit a najdu aj patricne sulady s legislativou. Stat ani mesto vysporiadanie tychto historickych krivd neriesia preto, lebo fakticky nemusia. Tak je to dnes postavene. Niekde do zakona daju, ze sa taketo pozemky maju vysporiadat, ale zaroven sa doplni aj to, ze ich nevysporiadanie nie je pravny zaklad na obmedzovanie nadradenej infrastruktury.

Vtip je v tom, ze keby to bolo napisane inak, vznikol by chaos. Tak teraz ako z toho von? Mozeme si navzajom robit zle. Potom akakolvek diskusia uz nema zmysel. Len teda nepovazujem za vyslovene zlo proti vlastnikom, ak sa v prvom rade prihliada na verejny zaujem. Na druhej strane, ta kompenzacia je velke maslo statu a to dlhodobo. Jednou formou ciastocnej kompenzacie by mohol byt aj spominany parkovaci dom. Trebars by ho vynali z PaaS a ponukli vlastnikom na odkupenie za symoblicku cenu, vymenou za pozemky, ktorych vysporiadanie by sa tahalo cez tri generacie. Ale mozno by ste nad tym ohrnali nosom, ktovie.