DPB poskytne zázemie pre opravu historickej tatranskej električky EMU 89.0

Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť (DPB) významným spôsobom prispeje k záchrane legendárnej tatranskej električky EMU 89.0003 z roku 1968. Nadšencom z Veterán klubu železníc Poprad poskytne priestory na jej opravu v ústredných dielní vo vozovni Jurajov dvor.

Električky EMU 89.0 boli pre Vysoké Tatry vyvinuté na konci šesťdesiatych rokov, boli zložené z troch prepojených častí, čím si získali prezývku Trojičky a išlo o najdlhšie električky v Československu. Počas špičiek premávali spriahnuté v súpravách dlhých viac ako 70 metrov, pričom takáto súprava dokázala prepraviť viac ako 600 cestujúcich. Električka EMU 89.0003, ktorá bola z prevádzky odstavená v roku 2006, je druhá z dvoch zachovaných vozidiel tohto typu. Prvá z nich, EMU 89.0009, po obnove vonkajšieho náteru jazdí od roku 2018 vo Vysokých Tatrách na príležitostných nostalgických jazdách.

Nadšencom železničnej histórie sa električku podarilo zachrániť pred zošrotovaním a už niekoľko rokov postupne pracujú na jej oprave, ale nemajú na to vhodné prostredie ani náradie. Dopravný podnik Bratislava sa im preto rozhodol podať pomocnú ruku. „Zapálenie dobrovoľníkov, ktorí sa snažia zachraňovať historické tatranské električky, je obdivuhodné. Keď nám v lete Ján Sabaka predstavil projekt opravy legendárnej Trojičky, ihneď sme v DPB začali hľadať možnosti, ako priložiť ruku k dielu a čo najviac im pomôcť,” povedal predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský.

Z Popradu do Bratislavy prišla historická električka železničným špeciálom v nedeľu 28.2.2021 a v pondelok 1.3.2021 bola prevezená priamo do areálu DPB. Symbolicky po bežne nepoužívanej železničnej trati v depe Jurajov dvor, ktorou sa v minulosti dopravovali do podniku nové vozidlá. Po tejto trati neprešiel žiadny vlak už viac ako 10 rokov a za týmto účelom bola dobrovoľníkmi mimoriadne sprejazdnená.

Poskytneme naše technické zázemie. K dispozícii budú mať halu pod strechou, v ktorej môžu pracovať aj za nepriaznivého počasia, špeciálne zariadenia, ako napr. zdviháky, naše náradie a akýkoľvek technický problém môžu konzultovať aj s našimi skúsenými technikmi, ktorí majú s opravou električiek dlhoročné skúsenosti,” dodal Martin Rybanský.

Veterán klub železníc Poprad projekt financuje iba zo sponzorských darov a vďaka 2 % z daní. „Fungujeme vo veľmi skromných podmienkach, veľmi ma preto teší pomoc od Dopravného podniku Bratislava, vďaka ktorému môžeme opravu električky značne urýchliť. Na oprave chceme pracovať počas celého roka a ak pôjde všetko podľa plánu, historická električka by mohla už v zimnej sezóne opäť voziť turistov v Tatrách,“ uviedol Ján Sabaka, výkonný riaditeľ Veterán klubu železníc Poprad.

Comments

Add post

Add reply

Edit comment

Login
Password
You can attach up to 5 files in JPG, PNG, GIF and PDF format (max. 8 MB). You can add description to each file. By uploading files you agree with Terms of use.
Reply on: johnnyjanko #12:
V Košiciach (DPMK) je problém s rozsiahlejšou údržbou čohokoľvek dlhšieho ako T6, takže minimálne v Košiciach to nemusí byť len neochotou (ak vôbec oslovení boli).
Reply on: Jojan #16:
Lebo 425.95 sú široké 2,7 m a hlavne nizkopodlažné, takže mali priestorový konflikt v dolnej časti. Samozrejme, že sa dali GTW objednať aj v šírke 2,65 m ale to by nesmel objednávať vrchný šotouš vtedajších ŽSR ing. Miloš Slávik.
Ono je dokonca vidieť rozdiel v osovej vzdialenosti koľají bežne v BA a trati TEŹ v krátkom súbehu pred St. Smokovcom, bez toho, aby sme to merali, tam je medzera medzi koľajami podstatne väčšia. Pre porovnanie viď. video od cca 22. minúty. https://www.youtube.com/watch?v=PAV6Ts8cKl4
A pravdupovediac ani ja som nevedel, že trojčatá majú šírku až 2,65m (myslel som si, že majú 2,5m). A to aj vzhľadom na to, že keď prišli nové 425, tak boli robené na mnohých miestach úpravy (priecestia, mosty a pod.) a boli problémy s priechodnosťou na Št. Pleso .
Reply on: Viko #11:
Pokiaľ viem, až do KT8 sa predpokladalo násobenie kapacity len mnohočlenným riadením, keďže súdruhovia nevedeli vopchať hnaný Jakobsov podvozok pod kĺb v električkových zástavbových pomeroch.
Reply on: Ike #10:
Znamená to najmä, že by sa v oblúku zrazila s protiidúcim vozidlom. Keďže bratislavské doržiavanie profilu bolo také, že aj dve T3 bez zákazu stretávania si odrazil zrkadlá pri odbočovaní zo Štúrovej na Jesenského, z Rooseveltovho námestia smer Karlova Ves, z Ružinova na Centrálne trhovisko Františka Zupku, tak dvojička by sa tam zrazila so zárukou aj s dvojosákom.
Reply on: johnnyjanko #3:
Ze si Bratislavu nevybrali len tak zo srandy mi je jasne, obzvlast pri tych nakladoch financnych aj ludskych. Prave preto som bol zvedavy.
Ale cakal (dufal?) som skor technicke problemy, ako ludske.
Reply on: si #4:
Áno, to mi napadlo, že nikde bližšie k Popradu nie je prevádzka na metrovom rozchode, ale myslím si, že to nehrá rolu. Po Bratislave sa tatranská električka aj tak presúvať nebude (iné napätie, iný profil kolies a koľajníc, ostré oblúky) a po vozovni - pardon, depe - sa môže presunúť na hocijakom provizórnom podvozku. Aj tak tu už Jojan napísal, že origo podvozky zostali v PP a bude to používať len provizórne dielenské. A podobne by to teda mohlo fungovať aj hocikde inde, kde nemajú metrový rozchod, napr. v Košiciach alebo Žiline (keby samozrejme tam bola ochota - čo zrejme nebola). Alebo sa mýlim?

Reply on: S499.1023 #9:
Inak, veľkokapacitná električka bola témou v ČKD prvýkrát až ako KT8? Lebo práve trojička sa mi laicky zdá ako dobrý základ pre jednoduché odvodenie mestského vozidla...
Reply on: S499.1023 #9:
"Řekl jsem pět, myslel jsem deset...." - jasné, sekol som sa 🙂 O šírke som nevedel, znamená to v praxi, že by napr. vylepšila prístrešok na Trnavskom mýte?
Reply on: Ike #7:
Chcel si asi napísať "väčší" , nie menší, však? V tom by som až taký veľký problém nevidel, EMU 89.0 má minimálny polomer oblúka pre trať 40 m, v depe pri 10 km/h 30 m, najmenší polomer v bratislavskej sieti je asi 25 m a nie je to práve na výjazde z Georghofu. Väčší problém by bol prejazdný profil - trojička je široká 2,65 m (oproti BA profilu pre električky 2,5 m) a nemá zúžené čelá.
Reply on: 810zssk #5:
Čo sa samotného pohonu týka, asi by sa to nejako (pri premostení všetkých ochrán) pohlo, je to vozidlo s odporovou reguláciou. Ale má podpäťovú ochranu, ktorá by mu to nedovolila, keďže by sa asi nerozbehli kompresory, ventilátory a ktovie čo ešte - nechce sa mi hľadať a študovať schému EMU 89.0. Ale väčší problém by bol, ako tu už písali, v profile kolies a v prejazdnom profile.
Reply on: Jojan #6:
Celá elektroinštalácia je prispôsobená 1,5 kV. Nejaký rozsah vozidlo zvláda, lebo napätie v sieti môže kolísať v závislosti od počtu vozidiel v úseku a ich okamžitého príkonu (a odberu), ale 600 V je proste málo. Ak by sa vozidlo vôbec pohlo, tak by malo slabý výkon, ale skôr by asi nastal prípad, že by sa niektoré súčiastky (napr. relé, ak ich má, nepoznám podrobnosti výzbroje) nesprávali, ako by mali. Bez zásahu do výzbroje by to nešlo (a či by sa to oplatilo na šoto účely, pochybujem).

Druhá vec sú točne. Vzdialenosti vozňov od seba (šírka mechu/harmoniky) dáva tušiť, že polomer otáčania trojčaťa je menší ako napr K2. Pravdepodobne by nevyšla ani z vozovne, možnože ani z haly.

Tretia vec je, že hodiť to do premávky medzi normálne električky by jednoducho bolo obrovské riziko pre spoľahlivosť premávky električiek. Akoby to asi mediálne vyznelo, keby sa trojča zlomilo pri výjazde z Juráku a pri tom by zablokovalo celú cestu a obe električkové koľaje na ZP? 🙂
Reply on: 810zssk #5:
Okrem slabšej štavy (1500 vs 600), Trojča nemá so sebou podvozky, to sú iba tie provizórne dielenské. Origoš podvozky, ktoré zostali v PP majú železničný profil kolies, takže neviem, ako by sa zhodli z úzkymi žliabkami, keďže v depe asi iný typ koľajiva nie je. Možno na rovnom úseku by sa nejako vtesnali (?) ale v oblúkoch asi nie. S tým napájaním to neviem, nie som elektrikár ale tiež by som sa potešil, kebyže sa dostala na nejakú radiálu.
Reply on: si #4:
Taká laická otázka: Čo by sa stalo keby na nej (po oprave) zdvihli pantograf a pokúsili sa ísť po BA sieti? Viem že napájanie je odlišné - len by sa to nepohlo? Zhorelo by to? Vyskratovalo?
Reply on: johnnyjanko #3:
myslim ze niekto blizsi je trosku problem kvoli rozchodu.... v BA to moze byt postavene na svojich podvozkoch a posuvat sa v ramci vozovne po kolajovej sieti (ked to niecim potlacia), kedze TEZ je rovnako tak ako bratislavske elektricky na 1000mm rozchode.....
Reply on: Jezo #2:
Miesto v Poprade zrejme bolo a je, ale ŽSR alebo ZSSK alebo kto vlastní to depo v Poprade im ho evidentne nechcel poskytnúť. A evidentne ani nikto bližší sa nenašiel. Tipujem, že Bratislavu nevybrali len tak zo srandy.
Preco sa to bude robit v Ba? Malo miesta v Poprade? Nechce sa mi verit ze by tam neboli vybavene dielne a skusenosti.
A preco to z Ba-Vychod pouzivalo dve lokomotivy? Nebol clovek s papiermi na cely usek?
Tak tu doslo k spojeniu dvoch svetov, ktore poznam (jazdy tymito strojmi si pamatam este ako maly, ked som bol pomerne castym klientom tatranskych liecebni, no a v Bratislave zijem). Velmi pekne gesto. A zaroven obdivuhodne, ze clenovia klubu teraz nevahaju dlhe mesiace pobyvat v Bratislave len, aby dali tuto legendu dokopy.
Tesil som sa, ked zachranili tu druhu, ale povodne som si myslel, ze tym to konci. O to je lepsie, ze nie.