Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Popis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti je plánované najneskôr koncom roku 2023. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,9 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Chorvátske rameno (dnes približne zastávka Jungmannova)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Stred (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lietavská (pri dnešnej zastávke Lúčanka)
  • Janíkov dvor (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Zároveň bude existujúca zastávka Farského prebudovaná na združenú zastávku pre električky a autobusy vybudovaním autobusových nástupíšť vedľa električkových nástupíšť.

Aktuálny stav (k 3/2021)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúčalo realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom bolo pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení (BSK, OÚ Bratislava, MČ Petržalka a ŠSÚ Bratislava). Prvé stavebné povolenie bolo vydané MČ Petržalka v júni 2020, druhé vydal v októbri 2020 Špeciálny stavebný úrad. V novembri 2020 vydal stavebné povolenie aj Okresný úrad Bratislava a posledné stavebné povolenie vydal Bratislavský samosprávny kraj v decembri 2020.

V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby (po zapracovaní požiadaviek mesta doplnená do augusta 2020). Pôvodne sa predpokladalo vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa v 8/2020, ale pre predĺženie kontroly podkladov na MDV SR bola súťaž vyhlásená až 20. októbra 2020, lehota na predkladanie ponúk bola po viacerých predĺženiach stanovená na 23. marca 2021. Projektová dokumentácia a súťažné podklady sú dostupné na portáli Josephine. Ďalšie aktuálne informácie o priebehu projektu k 10/2020.

Mesto sa tiež bude uchádzať o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre financovanie stavby, v súčasnosti stále prebieha spracovanie podkladov k žiadosti. Predpoklad podania žiadosti o NFP je do 8/2021, schválenie žiadosti sa očakáva do 12/2021.

V januári 2021 začalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie upraveného projektu so zmenami zapracovanými v roku 2020 (popis zmien).

Samotná realizácia stavby sa v zmysle schváleného harmonogramu predpokladá v termíne jeseň 2021 až jeseň 2023. Aktualizovaný harmonogram projektu (MsZ 6/2020) je na nasledujúcom obrázku.

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,9 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 60 km/h
  • Predpokladaný termín výstavby: 9/2021 - 11/2023
  • Predpokladané náklady: 103,5 mil. € bez DPH
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ, štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Združenie Reming Consult, a. s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.

Popis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno.

Vrchný kryt električkovej trate bude prevažne zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu (rozchodníky), v miestach priecestí, priechodov a v koncovom úseku od zastávky Janíkov dvor po obratisko bude betónová úprava povrchu. Zastávkové prístrešky budú mať bezúdržbovú zelenú strechu a ich súčasťou bude integrovaný technologický panel s odpadkovými košmi, automatom na lístky, elektronickou informačnou tabuľou a elektrickými rozvádzačmi. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. Veľká pozornosť bude venovaná aj zelenej výsadbe v okolí trate (stromy, trávniky, lúky, trvalkové záhony).

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom všetky kríženia s cestnými komunikáciami budú riešené úrovňovo. Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Odstránená bude jedna z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Na zastávke Farského preto pribudne prestupný uzol, v ktorom budú autobusy liniek 84 a 99 zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť. Násyp električkovej trate medzi zastávkami Bosákova a Jungmannova bude zatrávnený.

Rusovskú cestu projekt navrhuje rozšíriť a presunúť severne vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno, ktorý bude slúžiť pre električkovú aj cestnú dopravu. Tento most nahradí pôvodný provizórny presyp Chorvátskeho ramena.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Chorvátske rameno. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na Rusovskej aj Jantárovej ceste na pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne budú stúpať na most cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach dnešných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Pôjde o najdlhší most na trase, ktorý bude dlhý 111 metrov. Na moste bude zároveň aj chodník a cyklochodník.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Za úrovňovou križovatkou ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta sa nachádza električková zastávka s pracovným názvom Stred. Autobusy liniek 98 a 99 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Pred Technopolom bude na Kutlíkovej ulici vybudovaný aj nový cestný most ponad Chorvátske rameno, ktorý umožní rozšíriť Kutlíkovu a Pajštúnsku na štvorpruhovú komunikáciu a nahradí doterajší nevyhovujúci provizórny stav komunikácií.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

V tomto úseku sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie. Električková trať bude úrovňovo prechádzať križovatkami Jantárovej cesty s Lietavskou ulicou a s Betliarskou ulicou. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti vznikne električková zastávka s pracovným názvom Lietavská. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku vznikne zastávka s pracovným názvom Janíkov dvor pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky bude možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Na moste budú vybudované nové autobusové zastávky, ku ktorým budú zriadené prístupy od zastávky električiek.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Obratisko bude pripravené na prípadné predĺženie trate južným smerom. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala by mala mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov.

Napájanie trate je plánované z existujúcej meniarne Bosákova a novej meniarne Panónska, ktorá bude vybudovaná pri zastávke Janíkov dvor. Pre napájanie haly denného ošetrenia pri obratisku sa vybuduje samostatná meniareň.

Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)

Očakávané zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pre komplikovanosť stavby nebude možné uvádzať jednotlivé časti električkovej trate do prevádzky postupne, ale až po dokončení celej výstavby.  Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek. Počas prestavby zastávky Farského na združenú zastávku sa očakáva aj krátkodobá výluka električkovej dopravy medzi Šafárikovým nám. a Jungmannovou.

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú v Janíkovom dvore sa očakáva predĺženie linky 3 z doterajšej konečnej Jungmannova. Výhľadovo sa plánuje v čase špičiek prevádzkovať električky na petržalskej radiále v intervale 3 minúty, pričom prepravná kapacita má byť neskôr zvýšená aj plánovaným nákupom dlhších električiek.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Ostatné linky by mali zostať bez podstatných zmien, uvažovať je skôr možné nad zmenou ich intervalov v špičke v prípade, ak ich odbremení električková linka.

Koncept obsluhy Petržalky bude založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie budú slúžiť ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov budú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Dokumenty

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie

Comments

Add post

Add reply

Edit comment

Login
Password
You can attach up to 5 files in JPG, PNG, GIF and PDF format (max. 8 MB). You can add description to each file. By uploading files you agree with Terms of use.
Reply on: lumbert #685:
Natlcu ich do asfaltu, alebo dokonca rovno do tej vyliatej farby? 😃
Reply on: kecho #684:
To len za to, aby mohli byť presunuté na Námestie SNP a Kamenné. 🤪
Reply on: lumbert #679:
Asi len tolko, ze pri Braniku uz nejake tie slavnostne zatlcene koliky medzicasom vytrhali. 🙂
Reply on: toms #682:
To vazne sa prihlasil Porr a dva mordory k nemu, pricom bol najdrahsi? Tak toto este moze velmi zle dopadnut.
Reply on: TeBeCe #680:
je dobre to takto sirit dalej, aby cim dalej, tym viac ludi vedelo, co je to za vtaka ...
Reply on: lumbert #679:
Združenie domových samospráv kladne hodnotí predložený projekt a žiada, aby súčasťou stavby bolo umelecké dotvorenie mostných objektov, ako napr. graffiti alebo kocky LEGO 😃
https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/322494?uid=86fdd51676b04c91457ccdadfa1949ff3461076d
Čo nové v tejto veci? 🤔
Reply on: Urbanway 2423 #677:
rozumies tomu spravne
ak by bol vedeny na jeho vychodnej strane, boli by problemy s vyustenim trate na mestskej strane dunaja
Reply on: si #676:
Ten nový most by viedol po západnej strane Mosta Lafranconi tak, že by ho na Petržalskej strane podišiel, alebo tomu rozumiem nesprávne?
Reply on: lostrail #675:
nizsie vedla (v podstate druhy paralelny most)
Reply on: si #673:
No tak tu je jasne vedenie trate po moste Lafranconi. Len neviem, ako ste si to vtedy predstavovali. Ci hore nad cestou alebo niekde nizsie po stranach.
Reply on: si #673:
a este poznamka na okraj... v tom case este neboli ani finalne schvalene plany kosickeho mosta a preto sme uvazovali o kolajovej trati tade....
ked uz sa tu spominaju rozne navrhy, dakedy pred 20timi rokmi nas par (aj odtialto) spracovalo toto:
Reply on: TeBeCe #670:
Tieto dva prispevky (spolu s #669) su az Kafkovsky ironicke. Ano ano, este tento rok zacneme stavat, len musime najst toho obetneho baranka, na ktoreho hodime cely projekt, no hlavne zodpovednost, ked sa to kolosalne pokasle. Smiech cez slzy 😂.
Reply on: Adam3 #665:
Ani som nevedel, co sposobim, ale je fajn to vidiet. Za mna napisem, ze super robota, ale je to tam dost krkolomne. Sklon vyzera byt vyssi ako ten na sucasny Stary most.
Ja som uvazoval s tym, ze by tato odbocka nijako nezasiahla do cestnej premavky, preto mi to tam nevychadzalo. Podla tych obrazkov by sa ale dala naopak mimourovnovo vyriesit cast cesty blizsie k Dunaju (zdvihnut). Ale ako pozname tunajsie riesenia, tak mimourovnove je fujky a to este mozno pripadny most prekreslia na kompu (resp. motorovu lod) pre elektricky ;-P. Ved predsa treba urovnovo krizovat aj dopravu na Dunaji (Irony off).

K dokonalosti by uz chybala len Severna tangenta, co by nasledne ulahcilo vedenie elektriciek cez Mlynsku Dolinu, Brniansku a Prazsku, s napojenim do mesta cez Stefanikovu, ale hlavne pokracovanim cez Sancovu, Vajnorsku na Bajkalsku a mozno raz napojenie okruhu cez Petrzalku nejakym vychodnym mostom a trasovanim pokryvajucim krizovanie s tratou od Stareho mosta, Aupark a Inchebu. To by bol maly okruh. Velky by umoznil elektrickam zajst az k Tomasikovej, kadial by sa pokracovalo na Domove role, okolo Slovnaftu a niekde nad mrtvym ramenom naspat do Petrzalky (na urovni Kutlikovej). Odtial by sa pokracovalo Bratskou a do Kopcian. Okruhy by sa napojili niekde pri Inchebe, resp. vo vychodnej casti v blizkosti Kutlikovej.

A este, aby sa do vedenia mesta dostali Cinania, ktori by to aj v pohode zrealizovali. Inak si to mozeme akurat takto kreslit ;-P.
Výberové konanie na pozíciu Projektový manažér – hlavný inžinier stavby Nosný dopravný systém II. etapa
https://bratislava.sk/sk/uradna-tabula/zaznam?NoticeboardId=MAG00B0PM5R6%230&RecordId=2515
Reply on: Adam3 #665:
Super vymodelované.
Ďalšie možnosť je že by trať šla o jeden blok vľavo a priamo, kde napojila sa na existujúcu trať v tuneli.
ked uz, tak ak by to priestorove moznosti dovolovali, tak by somto riesil 2ma rampami po stranach trate (alebo jednou zo stredu) - vyhodou je nekrizovanie (a teda neblokovanie sa) protiiducich vozidiel iducich z kv na nabrezie a tych prichadzajucich z tohto mosta