Vrtacik
Lístok nad zlato
(26.01.2005; Večerník; s. 2; Matej Novák)
Určite sa aj vám stáva, že ráno, keď sa ponáhľate do zamestnania či školy a pred nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy si chcete kúpiť cestovný lístok, zostáva pri chcení. Márne sa snažíte vopchať zopár drobných do automatu - je upchatý, alebo jednoducho nefunguje. Žiaden problém! Po chvíľke rozčuľovania vykročíte k blízkemu novinovému stánku, že si tam kúpite bilet na "emhádečku". Veď vždy ste ho tam kupovali. Razom vám ale zmrazí úsmev na tvári predavačka, ktorá povie, že lístky už nepredáva, prípadne nemá a asi ani mať nebude. S hnevom i úžasom odchádzate od stánku, samozrejme, aj bez novín, ktoré ste si zabudli v tom strese kúpiť. Potom pretrpíte v mukách desaťminútovú cestu hrôzy načierno. Po výstupe z autobusu si pokus zopakujete. A znovu tá istá pesnička. Lístky nepredávame. To, samozrejme, už nahnevalo aj mňa, preto som sa predavačky v novinovom stánku spýtal, či majú nejaký problém s distribúciou. Na to mi milo odpovedala, že nie. Ibaže kto by už v dnešnej dobe predával tovar, na ktorom je stratový. Lebo vraj za jeden cestovný lístok "zarobia" v stánku päť halierov. To im, pochopiteľne, nepokryje náklady ani na vytlačený blok z registračnej pokladne, posťažovala si predavačka. Stánkári kritizovali najmä to, že Dopravný podnik Bratislava síce stále zdražuje cestovné, ale stánkari musia trpieť už viac ako desať rokov smiešny zárobok päť halierov. To väčšinu z nich viedlo k tomu, že prestali cestovné lístky predávať. A tak nám, cestujúcim, ostávajú už len automaty. Na tie sa však nedá vždy spoľahnúť. Preto by bolo možno múdre, ak by dopravný podnik zvážil a prehodnotil svoj vzťah k predajcom. Veď v konečnom dôsledku každý predaný lístok je zisk. A o ten by v tejto ťažkej dobe dopravca asi nerád prišiel.
(26.01.2005; Večerník; s. 2; Matej Novák)
Určite sa aj vám stáva, že ráno, keď sa ponáhľate do zamestnania či školy a pred nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy si chcete kúpiť cestovný lístok, zostáva pri chcení. Márne sa snažíte vopchať zopár drobných do automatu - je upchatý, alebo jednoducho nefunguje. Žiaden problém! Po chvíľke rozčuľovania vykročíte k blízkemu novinovému stánku, že si tam kúpite bilet na "emhádečku". Veď vždy ste ho tam kupovali. Razom vám ale zmrazí úsmev na tvári predavačka, ktorá povie, že lístky už nepredáva, prípadne nemá a asi ani mať nebude. S hnevom i úžasom odchádzate od stánku, samozrejme, aj bez novín, ktoré ste si zabudli v tom strese kúpiť. Potom pretrpíte v mukách desaťminútovú cestu hrôzy načierno. Po výstupe z autobusu si pokus zopakujete. A znovu tá istá pesnička. Lístky nepredávame. To, samozrejme, už nahnevalo aj mňa, preto som sa predavačky v novinovom stánku spýtal, či majú nejaký problém s distribúciou. Na to mi milo odpovedala, že nie. Ibaže kto by už v dnešnej dobe predával tovar, na ktorom je stratový. Lebo vraj za jeden cestovný lístok "zarobia" v stánku päť halierov. To im, pochopiteľne, nepokryje náklady ani na vytlačený blok z registračnej pokladne, posťažovala si predavačka. Stánkári kritizovali najmä to, že Dopravný podnik Bratislava síce stále zdražuje cestovné, ale stánkari musia trpieť už viac ako desať rokov smiešny zárobok päť halierov. To väčšinu z nich viedlo k tomu, že prestali cestovné lístky predávať. A tak nám, cestujúcim, ostávajú už len automaty. Na tie sa však nedá vždy spoľahnúť. Preto by bolo možno múdre, ak by dopravný podnik zvážil a prehodnotil svoj vzťah k predajcom. Veď v konečnom dôsledku každý predaný lístok je zisk. A o ten by v tejto ťažkej dobe dopravca asi nerád prišiel.
Uz si to zapamatajte!
tr3mp
1. Áno.
2. rýchlodráha - dráha na rýchlu (pred)mestskú prepravu osôb. Definícia teda neuvádza, že musí premávať cez celé mesto, ale len v rámci neho, prípadne po jeho predmestiach. Najdôležitejšie však je, že by preprava mala byť rýchla - čo má petržalkská trať spĺňať.
3. Nie.