Reply on: si #39326:
Aj dnes tak bolo. Hneď za zastávkou Miletičova smer ASMN pri nejakom bare stáli vo vyhradenom pruhu dve autá jeden DS 777 a druhý Kn 333. Som zvedavý kto by si dovolil ich odtiahnuť. Jedine snáď kuláči ? ale aj tých by muselo byť veľa.Modernizácia časti V. eurokoridoru v SR s nákladmi 2 mld. eur
Bratislava (SITA) - Modernizácia slovenskej časti V. železničného eurokoridoru, ktorý je nosným eurokoridorom prechádzajúcim cez územie Slovenska, si podľa predpokladov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vyžiada finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, financovanie je zabezpečené prostredníctvom fondov Európskej únie (EÚ). "V súčasnosti vybrané úseky financuje Kohézny fond, ktorého maximálna finančná participácia je 85 %," povedala Blašková.
Modernizácia V. eurokoridoru je rozdelená do niekoľkých úsekov, pričom podľa Blaškovej je zatiaľ identifikovaných päť z nich. Zatiaľ jediným úsekom, na ktorom sa už realizujú práce, je úsek Bratislava Rača - Trnava v dĺžke približne 42 kilometrov. Práce na tomto úseku sa začali už v roku 2000, ukončenie prác predpokladajú ŽSR v roku 2007. "V rámci tohto úseku sa v roku 2001 ukončili práce na trati Cífer - Trnava v dĺžke 5,8 kilometrov, pričom finančné prostriedky vo výške 12,5 mil. eur smerovali zo štátneho rozpočtu a z úverov ŽSR," uviedla Blašková. O dva roky neskôr sa ukončila modernizácia 4,7-kilometrového úseku Bratislava Rača - Svätý Jur. Z celkových nákladov stavby 6,7 mil. eur, bolo podľa Blaškovej 75 % z fondov EÚ, zvyšok zo štátneho rozpočtu.
V súčasnosti sa modernizujú ďalšie úseky na tejto trati. "Úseky Svätý Jur - Pezinok a Pezinok - Šenkvice, ktorých celková dĺžka predstavuje zhruba 10 kilometrov, by mali byť ukončené v roku 2005," skonštatovala Blašková. Na prvý z týchto úsekov by malo podľa nej smerovať 6,7 mil. eur, druhý si vyžiada 29 mil. eur, pričom oba úseky sú na 75 % financované z fondov EÚ a 25 % smeruje zo štátneho rozpočtu. V tomto roku sa začala aj modernizácia úseku Šenkvice - Cífer v dĺžke 9,6 kilometrov, ako aj modernizácia priľahlých železničných staníc v Bratislave-Rači, Svätom Jure, Pezinku, Šenkviciach, Cíferi a Trnave. Projekt si podľa Blaškovej vyžiada 142 mil. eur, pričom 62 % z tejto sumy bude smerovať zo štátneho rozpočtu a zvyšok bude z fondov EÚ. Ukončenie prác, ktoré realizuje spoločnosť Skanska, a.s., predpokladajú ŽSR podľa Blaškovej v lete roku 2007.
Ďalším úsekom v rámci V. eurokoridoru je úsek Trnava - Piešťany, ktorého náklady odhadujú ŽSR na 129,2 mil. eur. Na financovaní tohto úseku sa bude podľa Blaškovej podieľať štátny rozpočet a fondy EÚ, konkrétne ISPA a Kohézny fond. "Víťazom medzinárodného tendra pre tento úsek je konzorcium firiem vedených ŽS Brno, kde patrí Doprastav, Železničné stavebníctvo Bratislava, Železničné stavby Košice a Alpine Mayreder," podčiarkla Blašková.
Tretím úsekom spomínaného koridoru je úsek Piešťany - Nové Mesto nad Váhom, ktorého projektová dokumentácia sa v súčasnosti posudzuje v Bruseli. Keďže ŽSR na tento úsek ešte nevypísali medzinárodné výberové konanie, neuvádzajú ani náklady stavby, ktoré by však podľa Blaškovej mal uhradiť príspevok zo štátneho rozpočtu a z Kohézneho fondu. V štádiu príprav je aj projektová dokumentácia pre štvrtý úsek Nové Mesto nad Váhom - Púchov, na ktorý plánujú ŽSR vypísať medzinárodný tender v druhej polovici roku 2005. Posledným úsekom je úsek Púchov - Žilina, ktorého projektová dokumentácia je len v úvodnom štádiu príprav. Začať s modernizáciou na tomto úseku plánujú ŽSR podľa Blaškovej až v roku 2008.
Cieľom modernizácie V. eurokoridoru je zvýšiť traťovú rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu a zjednotiť tak dopravný systém s pravidlami EÚ. Koridor, ktorý prechádza cez Taliansko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu, má celkovú dĺžku 2 831 kilometrov. Slovenská vetva koridoru je dlhá 536,2 kilometrov, čo je zhruba 19 % z celkovej dĺžky koridoru. Na území Slovenska prechádza koridor z Bratislavy cez Žilinu a Košice až po Čiernu nad Tisou a končí pri štátnej hranici s Ukrajinou.
A nech mi už nikto nikdy nepovie (a on vie koho myslím) že pri budovaní koridorov na Slovensku sa nerekonštrujú aj stanice.
si
no pocas prestavby krizovatky sa trolejbus musel neak preplizit vokol odparkovanych aut blokujucich ten vyhradeny jazdny pruh, potom sa pri GJH ftirkol pred vsetkych a pokial nebola neaka nehoda, tak presiel nadherne rychlo az k ASMN.Dnes sa trolejbus od mileticky bud musi pomaly plizit ku krizovatke alebo na nej musi zastavit, lebo zelena tam bola vtedy ked on stal na zastavke mileticova. Potom sa to iste opakuje za zastavkou novohradska; obcas este zaklincovane ak mu zle prehodi vyhybka (neviem preco nemohli tie vyhybky popchat pred zastavku, pocas vymeny cestujucich na zastavke mohol vodic zle prehodene zberace upratat ale preventivne to odsunuli este dalej od zastavky ku krizovatke)... Ak k tomu priratam este pocas prestavby zrusenu zastavku marianum, tak to na prejazdne vozidla tymto usekom spravi aj 3 - 4 minuty...