Discussion Forum › General Discussion

....ktore su tam uplne zbytočné. Už to tu píšem neviemkoľký raz, že tie klby budu v sedle voziť uplný vzduch. 37 potrebuje častejší interval v rannej aj poobednej špičke, napr. 10 min ráno aj poobede a už od 14tej. Nie kĺbak raz za uhorský rok
btw, ten preklad s 30kou je v špičkách iba na papieri
Alebo potom aleternatíva, posilnenie 36 na 15 min int. v špičkách, preklad s 37 ale hlavne lepšia obsluha Strmých vŕškov

Neboj, v prípade potreby sa to porieši zrušením prestávok pod mostom

máš tam nejaké čudné poradie zastávok medzi vrančovičovou a lamačom.

Klud, este tam pojde klbova 40tka o 2 roky

Hej, lebo vsak pod mostom je este prilis vela miesta...

Uz su šumy o L37 klbakoch .

Návrh na optimalizáciu autobusových liniek v Lamači a Záhorskej Bystrici.

L23 (L23+ L123): Lamač - Cesta na Klanec - Podháj - Studenohorská - Bakošova - Vrančovičova - Pod násypom - STN. Lamač - ... zastávky v Dúbravke tak ako doteraz... - OC Bory - Hany Ponickej - Tomislava Kolakoviča - Napájiská - Jana Jonáša - Volkswagen 1 - Kremencová - STN. DNV - Vápencová - Rakyta - Mláka. Interval: 15/30/20/30 ( niektoré spoje by premávali iba po Hany Ponickej, resp. Volkswagen 1.) - 10,5m voz
L30: Most SNP - Chatám Sófer - Lanfranconi - ZOO - Habánsky mlyn - Patrónka - Mokrohájska - Tesco Lamač - Skerličova - STN. Lamač - Pod násypom - Segnáre - Vrančovičova - Bakošova - Studenohorská - Podháj - Cesta na Klanec - Lamač. Interval: 12/20/15/20 - 10,5m voz
L36 (L36+ L130): OC Patrónka - Patrónka - Mokrohájska - Tesco Lamač - Pod Zečákom - Segnáre - Pod násypom - Vrančovičova - Lamač - Cesta na Klanec - Podháj - Studenohorská - Bakošova - Hodonínska - Krematórium - Pri krematóriu - Podkerepušky - Kulháň - Dievčí Hrádok - Bratislavská - Rudavská - Bystrické sady - Strmé vŕšky - Bystrické sady - Rudavská - Na Krčoch - Miú Záhorská Bystrica - Záhorská - Záhorská Bystrica. Interval 30/30/30/30 - 10,5m voz
L37 (expres): Most SNP - Lanfranconi - ZOO - Patrónka - Mokrohájska - STN. Lamač - Vrančovičova - Hodonínska - Pri krematóriu - Podkerepušky - Kulháň - Dievčí Hrádok - Bratislavská - Kŕče - Miú Záhorská Bystrica - Záhorská - Záhorská Bystrica. Interval 12/20/15/20 - 12m voz
L123: Zrušená
L130: Zrušená
L192: Technopol ... Tesco Lamač - OC Bory - Hany Ponickej. Interval: -/30/-30, alebo nejako skombinovať s L92, aby bol celodenný interval. - 12m voz

V colnom režime 40 00 voľný obeh nakoľko je Turecko súčasťou colnej únie.

Ak by sa však jednalo o krajinu mimo colnej únie, exportovalo by sa to v režime vývozu pričom by na súčiastky muselo byť uvalené clo podľa príslušného colného sadzobníka danej krajiny. Späť do EÚ by sa vracal už ale hotový výrobok - autobus na ktorý by sa pri colnom konaní uvalilo príslušné clo ako celku podľa kódu kombinovanej nomenklatúry.

Dá sa však predpokladať, že v takom prípade by to mohlo byť pre výrobcu neekonomické takto zabezpečovať inštaláciu tarifného systému/informačného systému a montáž by prebehla dodatočne až na území EÚ napríklad prostredníctvom usadenej spoločnosti prípadne prostredníctvom predajcu systémov na náklady výrobcu.

Menil, ale to bolo ešte v čase (2006?), keď legislatíva (aj európska) bola inde.

Turecko je v colnej únii s EÚ, predpokladám, že sa to teda nemusí riešiť.

Menší OT v súvislosti s fotkami bratislavských Otokarov čo sa dnes objavili. Ako sa rieši clo ak sa z EÚ exportuje súčiastka mimo EÚ do produktu ktorý sa následne importuje do EÚ? Odpočítava sa to nejak, alebo sa proste zaplatí clo na celý dovážaný produkt, vrátane tých súčiastok z EÚ?

Lebo zdá sa že Otokarom bol už v Turecku namontovaný tarifný a informačný systém ktorý predpokladám že je z Česka.

Myslel som to tak že odjazdí čo objednávateľ povie, nie čo dopravca chce. Je pravda že CP si tu kreslia dopravcovia, ale podľa veľmi presné daného štandardu (vrátane napr. nadväznosti na koľajovú dopravu).

To sa dá riešiť napríklad revízormi prevádzkovanými objednávateľovi, ako to má napr. KORDIS, alebo ten Stockholm (v oboch prípadoch sa to outsourcuje dodávateľskej revízorskej firme).

A ďalším zásadným, ak nie najhlavnejším, problémom je to, že dopravca nemusí dbať na poctivý výber cestovného.

Rozvinutosť IDS je prevažne všade tam, kde verejná správa funguje dostatočne efektívne a policies sú dostatočne systematizované.
V takom prípade vieš, aké zmeny môžeš očakávať vo svojej výberovej skupine, o ktorú sa uchádzaš.

Navyše, písal si, že BSK môže časom požadovať o 10% viac/menej výkonov oproti SQ.
V JMK ako aj v iných civilizáciách je to definované tak, že náklady priamo spojené s prevádzkou môžu byť maximálne zmenené o 12% nahor/nadol oproti tomu, aký koncept bol na začiatku. To vedie k omnoho presnejšej kalkulácii dopravcu počas výberka.

"A potom dopravcom platí fixnú čiastku za to aby odjazdili to čo chce"
Zároveň doplním, že sa jedná len o švédsku špecialitu, aj to len v metropolitnej oblasti, kde sa dá sledovať dopytový princíp. Nikde inde tak "dobré slovo" nemajú rozvinuté.

Btw.: v ČR ako aj inde v Európe sa to označuje ako brutto zmluva ako naznačil Valec. Aspoň tak som sa s tým stretol ja.

ja by som ale napriklad povedal, ze pre dopravcu je premavka prazdneho vozidla za ktoru dostava zaplatene (rovnako ako za vytazenu linku) vyhodou, vozidlo sa urcite opotrebuje menej (a teda teoreticky bude pytat aj o kusok menej udrzby a bude mat po skonceni zmluvy vyssiu predajnu hodnotu) ako keby chodilo narvate....

Rozumiem. Ťažko sa odhaduje hospodársky výsledok a stratégia, keď kľúčové premenné ako dopravca nemám vo svojich rukách. Teraz ako píšeš mi to dáva zmysel.

Problém je že ty sa na to stále pozeráš cez počet cestujúcich, ale reálne to je o tržbe ktorá súvisí s tarifnou politikou. Čiže ak by tržba bola v zodpovednosti dopravcu, ale ten by o nej nerozhodoval, tak sa ťažko kalkuluje s čímkoľvek iným ako nulou. Ďalšia vec sú napr. CP ktoré tiež rieši objednávateľ ale ovplyvňujú počet cestujúcich (tržbu).

Preto je podľa mňa koncept že riziko tržby by bolo na dopravcovi chybný.