Bol som v tom, že medziplyn slúži na šetrnejšieho zaradenie nižšieho prevodového stupňa pri nezosynchronyzovaných prevodovkách bez výrazného opotrebovania. Ozubené kolesá nižších prevodových stupňov sa po obvode točia vždy pomalšie ako obvod ozubeného kolesa zaradeného stupňa (ktoré je vždy menšie [edit:na strane nápravy]) a vhodným medziplynom dokážeme pri radení tento rozdiel minimalizovať, čím sa šetria zuby.
Pri radení nahor je presne opačný jav, teda ozubené kolesá vyšších prevodových stupňov sa točia vždu rýchlejšie ako akutálne zaradený stupeň, preto sa ide dvojitým zošliapnutím spojky cez neutrál, nech motor stratí otáčky, čím sa rýchlosti opäť vyrovnajú a radenie nahor je relatívne hladké a šetrné.
Medziplyn pri radení nahor tento rozdiel naopak zväčšuje, kedže ozubené koleso vyššieho stupňa sa roztočí ešte rýchlejšie v porovnaní s hriadeľom nápravy (ktorý navyše stráca otáčky aj z dôvodu krátkodobej jazdy jazdy na voľnobeh). Má to nejaký iný vyšší cieľ, alebo to súvisí s konštrukciou prevodovky daného vozidla? Zase ten medziplyn je len taký symbolický.
Aspoň tak to laicky vnímam, nie som konštruktér. Nezosynchrované vozidlo som šoféroval raz a jediným problémom pri radení bolo, že namiesto 2. stupňa tam bola spiatočka, ktorú som chcel vždy nechtiac zaradiť.
Akurát nedávno som to objavil v knižnici, mal by to byť Stop, ročník 1992. Romanova sa, myslím, dosť rýchlo zrušila práve kvôli tomu nezvyklému usporadaniu s neprekrytým pôvodným značením, ako aj na fotkách vidno.
Ja som býval od roku 1965 na Ostredkoch, ktoré bolí okrem Slovnaftu zasiahnuté aj "Dimitrovkou" a žijem bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Rovnako ako väčšina Petržalčanov. Ty máš nejaké potvrdenie, že príčinou Tvojich problémov je Slovnaft?
Chemický priemysel sú aj liečivá, hnojivá či svetoznáme puky z Vesteníc. Darmo budeme bliakať o sebestačnosti či výrobe s pridanou hodnotou, ak v nejakom ideologickom boji zrušíme celé široké odvetvie.
Keby Slovnaftu nebola dopriata samokontrola, nedovolil by si toľko "smrdieť a hučať". Takže treba správne nastaviť oficiálne páky. Zarezať jedno odvetvie a nechať ostatné naďalej robiť čokoľvek toho veľa nevyrieši.
No neviem ci to mozu podla sucasnych pravidiel len tak prihodit ZSSK, hlavne ak neprebehne sutaz a pokial viem (zakon som nestudoval) mozu maximalne predlzit sucasnemu dopravcovi zmluvu nie?
Niektori v Petrzalke byvaju od narodenia a su bez takych zdravotnych problemov. Cize zvalovat kazdu chorobu na Slovnaft je trosku pritiahnute za vlasy.. Devin bol len ako priklad. Aj Theben Neudorf ma urcite lacnejsie byty ako Petrzalka a je to dokonca este dalej ako Devin, cize riesenia su vzdy.
Slovnaft uz pri budovani zasvinil a znicil vynikajuci zdroj podzemnej vody, cize teraz ho podme prestahovat na Zitny ostrov, aby bol este dalej?
Určite sa zhodneme na tom, že bežný človek si nemôže dovoliť bývať na Devíne.... Pokiaľ Ty áno, úprimne sa s Tebou teším. V Petržalke bývam od roku 1984, keď som mal 7 rokov. Asi som sa mal už vtedy viac zaujímať o rozmiestnenie chemického priemyslu v Bratislave a nedovoliť rodičom, aby sme sa z Dúbravky presťahovali. V tom čase nás tu navyše trýznila aj Matadorka, pravdepodobne z tohto dôvodu sa u mňa vyvinulo množstvo nepríjemných alergií, ktoré mi komplikujú život a tým i profesné uplatnenie. Nemám teda možnosť presťahovať sa, ale budem zo všetkých síl bojovať, aby sme aj my Petržalčania konečne začali dýchať vzduch, a nie toxické splodiny, ktoré nedovoľujú človeku ani v noci spať.
Tam, kde by ubližoval čo najmenšiemu počtu ľudí. Chemická fabrika v hlavnom meste je nonsens. Spomínam si na scénu zo slávneho hororu Hostel, kde ten štrbavý taxikár hrdo ukazuje hrdinom filmu dymiacu fabriku pri Bratislave: "Tady vyrábíme plasty pro celé Slovensko !" Hneváme sa, že film zobrazuje Slovensko negatívne, ale túto scénu celkom trafili, mýlim sa ? No najradšej by som bol, keby nikde na Slovensku neboli chemické fabriky. Čo by sme stratili na príjmoch z chemického priemyslu, vrátilo by sa nám na turistickom ruchu a predovšetkým na zdraví našich občanov, ktoré je tou najcennejšou hodnotou.
![<a href='mailto:kecho [zavinac] post [bodka] sk' >kecho</a>](https://www.gravatar.com/avatar/65dbb1133f78371c4c726b0a1b832207?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
![<a href='mailto:peon [zavinac] chello [bodka] sk' >Peon</a>](https://www.gravatar.com/avatar/17c3b38d3c3558c5b33fb0c62fc9d84c?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
![<a href='mailto:viko [zavinac] atlas [bodka] sk' >Viko</a>](https://www.gravatar.com/avatar/923ea944e42b99e7132e64f662ae10a4?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
![<a href='mailto:kelovy [zavinac] azet [bodka] sk' >kelovy</a>](https://www.gravatar.com/avatar/9b45c98b6e7ef13b00d358b9e02b7b7a?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Ike
https://www.youtube.com/watch?v=nNBDjDcJQxc
Bol som v tom, že medziplyn slúži na šetrnejšieho zaradenie nižšieho prevodového stupňa pri nezosynchronyzovaných prevodovkách bez výrazného opotrebovania. Ozubené kolesá nižších prevodových stupňov sa po obvode točia vždy pomalšie ako obvod ozubeného kolesa zaradeného stupňa (ktoré je vždy menšie [edit:na strane nápravy]) a vhodným medziplynom dokážeme pri radení tento rozdiel minimalizovať, čím sa šetria zuby.
Pri radení nahor je presne opačný jav, teda ozubené kolesá vyšších prevodových stupňov sa točia vždu rýchlejšie ako akutálne zaradený stupeň, preto sa ide dvojitým zošliapnutím spojky cez neutrál, nech motor stratí otáčky, čím sa rýchlosti opäť vyrovnajú a radenie nahor je relatívne hladké a šetrné.
Medziplyn pri radení nahor tento rozdiel naopak zväčšuje, kedže ozubené koleso vyššieho stupňa sa roztočí ešte rýchlejšie v porovnaní s hriadeľom nápravy (ktorý navyše stráca otáčky aj z dôvodu krátkodobej jazdy jazdy na voľnobeh). Má to nejaký iný vyšší cieľ, alebo to súvisí s konštrukciou prevodovky daného vozidla? Zase ten medziplyn je len taký symbolický.
Aspoň tak to laicky vnímam, nie som konštruktér. Nezosynchrované vozidlo som šoféroval raz a jediným problémom pri radení bolo, že namiesto 2. stupňa tam bola spiatočka, ktorú som chcel vždy nechtiac zaradiť.